Irán je podľa svojho prezidenta Masúda Pezeškijána v totálnej vojne s USA. „Musíme byť realisti a prijať prirodzené dôsledky tohto odporu,“ skonštatoval

20.07.2026 14:15
Vojna na Blízkom východe opäť eskalovala začiatkom júla, a to aj napriek prímeriu, ktoré obe krajiny uzavreli v júni. Washington a Teherán v júni podpísali aj memorandum o porozumení, ktoré predstavovalo základ na ďalšie rokovania o trvalom prímerí.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v pondelok vyhlásil, že jeho krajina naplno vedie so Spojenými štátmi vojnu. Teherán by mal podľa jeho slov akceptovať dôsledky tohto konfliktu.

„Skutočnosťou je, že Iránska islamská republika je dnes zapojená do úplnej vojny,“ povedal Pezeškiján v oficiálnom stanovisku zverejnenom jeho kanceláriou. „Musíme byť realisti a prijať prirodzené dôsledky tohto odporu,“ pokračoval.

„Najdôležitejším bojiskom je dnes ekonomika a živobytie ľudí... Ak ekonomický tlak vyvolá sociálnu nespokojnosť a táto nespokojnosť sa rozšíri, môže to poškodiť obrovský sociálny kapitál, ktorý ľudia vytvorili na podporu štátu,“ dodal prezident.

Pezeškijánove slová prišli krátko po tom, čo hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí potvrdil, že diplomatické rokovania so Spojenými štátmi pokračujú cez sprostredkovateľov napriek americkým vojenským úderom na jeho krajinu.

„Diplomatický aparát bol v posledných dňoch aktívny a niektorí sprostredkovatelia nám tlmočili návrhy,“ uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí na tlačovej konferencii v Teheráne bez poskytnutia ďalších podrobností.

Hovorca v pondelok okrem toho vyhlásil, že Irán nedovolí, aby jeho nepriatelia využívali kľúčový Hormuzský prieliv na ohrozenie bezpečnosti krajiny. „Nesmieme dovoliť, aby bola táto vodná cesta opäť zneužitá na ohrozenie bezpečnosti a národných záujmov Iránu,“ povedal Bakájí. Dodal tiež, že krajina je „odhodlaná prijať potrebné opatrenia“ na ochranu svojej suverenity.

Iránsky minister vnútra Eskandar Momení by mal v pondelok odcestovať do Islamabadu, uviedol pre AFP zdroj z pakistanského rezortu vnútra.

Pakistan v rámci vojny medzi Iránom a USA vystupuje ako sprostredkovateľ, ktorý obe strany opakovane vyzýva na odloženie zbraní. Zdroj AFP však nepotvrdil, či bude Momeního návšteva zameraná na tento konflikt.

Sprostredkovatelia predložili Iránu návrh na deeskaláciu napätia vo vojne so Spojenými štátmi, na základe ktorého by začalo platiť desaťdňové prímerie s USA s cieľom nájsť spôsob, ako obnoviť minulomesačnú dohodu. Agentúru Reuters o tom informoval vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

Konflikt na Blízkom východe sa začal 28. februára útokmi Izraela a Spojených štátov na Irán. Teherán následne uzavrel Hormuzský prieliv a podnikol údery na okolité krajiny v Perzskom zálive. Obavy z rozsiahlej regionálnej vojny opäť vzrástli po tom, ako stroskotalo krehké júnové prímerie medzi Iránom a Spojenými štátmi, čo znovu narušilo energetické toky cez Hormuzský prieliv.

Vojna na Blízkom východe opäť eskalovala začiatkom júla, a to aj napriek prímeriu, ktoré obe krajiny uzavreli v júni. Washington a Teherán v júni podpísali aj memorandum o porozumení, ktoré predstavovalo základ na ďalšie rokovania o trvalom prímerí. Obnovené útoky opäť narušili aj dopravu cez kľúčový Hormuzský prieliv.

Konflikt medzi USA a Iránom bol pozastavený 17. júna, keď obe krajiny podpísali memorandum o porozumení. Vďaka tomu sa zoficiálnilo dočasné prímerie a stanovil 60-dňový rámec na vedenie rokovaní o trvalej dohode.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3) / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Americký vojnový veterán Daniel Davis o nefunkčnom systéme protiraketovej obrany Patriot, o rozdiele medzi testom a reálnym bojom, o nedostatku americkej munície, o výrobe amerických systémov Patriot na Ukrajine, o záujmoch amerických zbrojárskych firiem, o ďalších sankciách proti Rusku, o vojenskom prepojení USA a Izraela, o zdieľaní spravodajských a obranných kapacít, o roli Kongresu USA a vojensko-priemyselného komplexu, o cenzúre ruských médií v Európe a o informačnej vojne a kontrole verejného naratívu