Kde bolo tam bolo...
10.05.2017 12:26
V jednej krásnej európskej monarchii sa raz ľudia rozhodli, že chcú atómovú elektráreň. Nechceli jadrovú. Len atómovú. Veď jadrová môže vyvolať jadrový výbuch, pričom v tej atómovej sa len hore-dole pohybujú atómy. Celkom som sa tomu smiala, lebo tie dve slová v tomto prípade sú synonymá. Ale ľuďom to tak bolo prezentované.
Predseda vlády, keďže táto monarchia je konštitučná, mal problém. Vedel, že takéto rozhodnutie bude ťažké. Jednak o tom, či vôbec niečo takéto postaviť a jednak preto, že ak vôbec, tak kam to postaviť. Keďže verejná mienka je silná "zbraň", bolo treba túto otázku riešiť. Pod heslom „My chceme atómovú elektráreň“, samozrejme vznikla aj „verejná požiadavka“, aby aj takáto elektráreň bola. Ale len atómová, jadrová nie!
Predseda vlády to vyriešil po svojom, Vážení!
Predstúpil pre ľud a povedal mu:
„Áno, my vieme, že je tu takáto požiadavka a vláda je samozrejme pripravená realizovať tento projekt! Sme však povinní sa vás, občania Holandska, opýtať, kde to máme postaviť. Vláda sa rozhodla spresniť túto „maličkosť“ v referende. Preto vypisujeme referendum s tým, že kde bude najviac hlasov ZA tento projekt, tak TAM, do toho mesta, túto atómovú elektráreň postavíme a podľa tohto mesta aj ponesie svoje meno!“
Predseda vlády dodržal svoje slovo a referendum holandská vláda vypísala.
Skúste si, Vážení, tipnúť, koľko atómových elektrárni Holandsko má.
Tipovali ste nulu?
Tak ste uhádli, a to na prvýkrát.
Každý jeden občan samozrejme chcel túto atómovú elektráreň. Lenže ani jeden z nich ju nechcel vo svojej blízkosti. Výhody z nej, keďže je najlacnejšia, pretože do nej investované náklady sa najskôr vrátia, tak tieto výhody chcel každý jeden. Ale už ANI jeden nechcel, aby bola táto elektráreň v jeho blízkosti!
Hmmm!
Čiže, ak by sa postavila niekde ďaleko, kde by boli obyvatelia ohrození, to by bral každý z nich! Ale „sedieť na nej“, to bolo pre všetkých absolútne neprijateľné.
Čarovné, však?
Tragédiou je, že si ľudia naozaj uvedomujú následky len a len vtedy, keď sa ich to bytostne týka! Ak sa to týka „suseda“, tak nám to je jedno.
Myslíte si, že takýto prístup je správny? Sú práva iných ľudí menej ako moje vlastné? Možno by si túto otázku mohol položiť každý jeden z nás!
Rovnako, ako verejná mienka! Ak nejaký politik zistí, lebo dostal najnovší prieskum, že ľuďmi „máva“ nejaká téma, tak to hneď využije. Samozrejme vo svoj prospech.
Presne, ako včera pán premiér!
Pravdepodobne asi znova dostal najnovšie prieskumy ohľadom „potencionálnych“ volieb a „musel“ využiť priestor a možnosť vystúpiť proti jednej z parlamentných strán.
Jeho slová o tom, ako majú orgány činné v trestnom konaní okamžite konať, sú nielen dehonestácia VŠETKÝCH parlamentných strán. Pretože, ak to spraví teraz s jednou, už NIKDY nebude „v bezpečí“ žiadna!
Ale jeho výrok je aj výsmechom štátneho zriadenia, ktoré je ukotvené hneď v druhom slove čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky:
„Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“
Áno, sme republika! To znamená deľbu moci! My máme zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc! Orgány činné v trestnom konaní sú KONTROLOU týchto mocí! Áno, sú! V demokraciách je normálne, že každý jeden SLUHA ľudu je kontrolovaný, aby nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Ak si predseda vlády DOVOLÍ úkolovať políciu, je zle! Deľba moci padá a raz sa nám môže stať, že etatizmus – zoštátnenie, ktorého sa nám podarilo zbaviť, sa vráti a všetko úsilie, ktoré sme vynaložili na boj za slobodu, bude v nenávratne.
Ale rada by som vám, Vážení, niečo pripomenula!
Problém nie je v tom, že si to pán premiér dovolil! Veď nech skúša naše nervy!
Otázka je iná!
Dokedy mu to my, občania Slovenskej REPUBLIKY, DOVOLÍME??????
Judita L.
