Lídri štátov skupiny BRICS odsúdili ekonomický protekcionizmus. Vydieranie zo strany USA prostredníctvom uvaľovania ciel podľa nich ohrozuje fungovanie svetovej ekonomiky

09.09.2025 09:00
Lídri BRICS sa stretli na podnet brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, ktorého kancelária uviedla, že je potrebné riešiť „zintenzívnenie jednostranných opatrení“ vo svete.

Lídri skupiny BRICS sa v pondelok počas virtuálneho stretnutia, ktoré sa konalo uprostred obchodnej vojny s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ohradili proti ekonomickému protekcionizmu a „colnému vydieraniu“.

Skupina BRICS pôvodne pozostávala z rozvíjajúcich sa ekonomík - Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky. Postupne sa rozšírila o ďalšie krajiny vrátane Egypta, Etiópie, Indonézie, Iránu, Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie.

Lídri BRICS sa stretli na podnet brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, ktorého kancelária uviedla, že je potrebné riešiť „zintenzívnenie jednostranných opatrení“ vo svete.

BRICS predstavuje takmer 40 % svetového domáceho produktu (HDP) a takmer polovicu svetovej populácie.

Niekoľko členov skupiny patrí medzi krajiny, ktoré najviac zasiahlo to, čo Lula v pondelok označil za „colné vydieranie“ a „neoprávnené a nezákonné“ obchodné praktiky USA.

Brazílsky export do Spojených štátov v auguste medziročne klesol o 18,5 % po tom, čo Trump zaviedol clá až vo výške 50 % na celý rad tovarov z najväčšej ekonomiky Latinskej Ameriky.

Trump trestá Brazíliu za to, čo nazýva „hon na čarodejnice“ proti svojmu spojencovi, bývalému prezidentovi Jairovi Bolsonarovi, ktorý je súdený za údajné plánovanie prevratu s cieľom prevziať moc od Lulu po prehre vo voľbách v roku 2022. Verdikt v súdnom procese sa očakáva tento týždeň.

„Vydieranie clami sa normalizuje ako nástroj na dobývanie trhov a zasahovanie do vnútorných záležitostí,“ povedal Lula v pondelok.

Čínsky prezident Si Ťin-pching na stretnutí vyzval na dodržiavanie „multilaterálneho obchodného systému so Svetovou obchodnou organizáciou v jeho jadre“ a na odmietnutie „všetkých foriem protekcionizmu“.

Washington zaviedol 50-percentné clá aj na dovoz z Indie za nákup ruskej ropy a obvinil ju z podnecovania smrtiacich útokov na Ukrajinu.

Južná Afrika čelí clu vo výške 30 %, ktoré je najvyššie v subsaharskej Afrike. Napätie v jej vzťahoch s Washingtonom sa zvyšuje v súvislosti s celým radom domácich a zahraničných politických otázok.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa v prejave povedal, že „jednostranné colné opatrenia prispievajú k čoraz protekcionistickejšiemu prostrediu, ktoré predstavuje veľké ťažkosti a nebezpečenstvo pre krajiny globálneho Juhu“.

V júli Trump ostro kritizoval BRICS a vyhrážal sa jej členom ďalšími clami po tom, čo vyjadrili obavy, že jeho obchodná vojna ohrozuje globálnu ekonomiku.

„Bez ohľadu na to, ako sa zmení medzinárodná situácia, musíme zostať neochvejní v presadzovaní budovania otvorenej globálnej ekonomiky, zdieľaní príležitostí a dosahovaní obojstranne výhodných výsledkov prostredníctvom otvorenosti,“ zopakoval Si Ťin-pching v pondelok.

Ruský prezident Vladimir Putin sa zúčastnil tiež na virtuálnom stretnutí, len niekoľko dní po stretnutí so Si Ťin-pchingom, severokórejským lídrom Kim Čong-unom a indickým prezidentom Naréndrom Módím v Číne.

 


Zdroj: openiazoch.sk

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Andrej Babiš a Robert Fico sa na stretnutí v Bratislave dohodli, že Slovensko a Česko sa vrátia k formátu spoločného rokovania vlád. Obaja premiéri kritizovali samovražednú zelenú politiku Európskej komisie, ktorá podľa nich ničí konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ. Systém emisných povoleniek podľa šéfa českej vlády napáchal obrovské hospodárske škody. Slovenský ministerský predseda vyzval na ich dočasné zastavenie aspoň na 5 rokov. Vyhlásil, tiež, že európska stratégia oslabiť Rusko je pomýlená a dodal, že Európa sa snaží podkopať dosiahnutie ukončenie vojny na Ukrajine a odmietol nielen dodávky zbraní kyjevskému režimu, ale aj ďalšiu pôžičku a vyslanie vojakov

VIDEO: Štefan Harabin o prejudiciálnej otázke ústavného súdu v kauze BAJI Trans, týkajúcej sa zásady lex mitior, judikáte Súdneho dvoru EÚ a jeho vplyve na exponované kauzy na Slovensku, väzobnom stíhaní Daniela Bombica a zamietnutí jeho prepustenia, o novele trestného zákona a zneužívaní postavenia kajúcnikov v trestných konaniach, o potrebe zrušiť špeciálny súd a reformovať zákon o extrémizme, ale aj o únose venezuelského prezidenta Nicolása Madura, vyjadreniach Ivana Korčoka, novom svetovom poriadku a svojej decembrovej návšteve v Iráne