Ministerstvo životného prostredia pokračuje v prísnom posudzovaní výstavby veterných parkov. Tarabov envirorezort zamietol veterný park Močenok pre riziká voči vtáctvu, nedostatočné odstupy od obce a chýbajúce podklady

28.11.2025 07:30

Envirorezort zamietol veterný park Močenok pre riziká voči vtáctvu, nedostatočné odstupy od obce a chýbajúce podklady. Investor namieta, že doplnenia urobil a jednu turbínu chcel úplne vypustiť, no ministerstvo úpravy odmietlo a medzičasom sprísnilo pravidlá.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) vydalo 25. novembra 2025 záverečné stanovisko, ktorým nesúhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Veterný park Močenok“. Projekt, predložený spoločnosťou Eurowind Energy počítal v prvom variante (V1) s výstavbou siedmich alebo v druhom variante (V2) deviatich veterných turbín v katastrálnych územiach Močenok a Šaľa.

Manažér Eurowind Energy pre Slovensko Peter Hegeduš pre EURACTIV Slovensko uviedol, že rozhodnutie ich „samozrejme neteší“. Ako pripomína, projekt pripravujú od roku 2021 a „zohľadnili všetky aspekty ochrany životného prostredia a dopadov na obyvateľov“. Lokalitu podľa neho vyberali v území „výrazne zasiahnutom ľudskou činnosťou, mimo chránených oblastí, s existujúcou infraštruktúrou a vhodným veterným potenciálom“.

Projekt zahŕňal vybudovanie oceľových veží s výškou gondoly do 170 metrov a rotormi s tromi nastaviteľnými listami. Ministerstvo životného prostredia napokon odsúhlasilo nulový variant – teda nerealizáciu projektu.

Nejde pritom o ojedinelý prípad. Pod vedením ministra Tomáša Tarabu už rezort životného prostredia za posledné dva roky zamietol alebo zastavil viacero veterných projektov a žiadnemu novému neudelil súhlasné stanovisko.

Rozhodnutie o projekte Močenok sa odohráva v situácii, keď sa veterná energia na Slovensku vôbec nerozvíja.

Kým mnohé členské štáty po pandémii, ruskej invázii na Ukrajinu a následnej plynovej kríze zrýchlili povoľovanie a výstavbu nových kapacít, Slovensko má menej ako 5 megawattov inštalovaného veterného výkonu, čo predstavuje najnižšiu hodnotu v Európskej únii. Zároveň sa v povoľovacích procesoch nachádza približne 25 veterných projektov, ktoré čakajú na posúdenie v rôznych štádiách konania.

Dôvody zamietnutia

Rezort sa pri svojom rozhodnutí opieral najmä o záväzné nesúhlasné stanoviská orgánov ochrany prírody a verejného zdravia. Orgán ochrany prírody identifikoval v dotknutom území viacero hniezdísk druhov vtákov európskeho a národného významu, pre ktoré existuje vysoké riziko kolízií s rotormi turbín.

Osobitnú pozornosť venoval sokolovi rárohovi, ktorý zimuje a má potravné teritórium v katastri Močenok. Sokol rároh patrí medzi kriticky ohrozené druhy a Slovensko hostí druhú najväčšiu populáciu tohto druhu v Európskej únii. Medzi ďalšie dotknuté druhy patrili orol kráľovský, orliak morský, kaňa močiarna či myšiarka ušatá.

Podľa Hegeduša dal investor v rámci merania dopadov na biodiverzitu vykonať odborný monitoring vtáctva. Ten prebiehal viac ako 12 mesiacov certifikovanými odborníkmi priamo v lokalite. Výskyt  ohrozených druhov zaznamenal výskyt „len veľmi sporadicky“. Podľa neho z meraní vyplýva, že riziko kolízií je nízke a ministerstvo „prevzalo stanovisko Štátnej ochrany prírody bez toho, aby zohľadnilo podrobné dáta zo samotného územia plánovaného parku“.

Okrem rizík pre vtáctvo sa problém týkal aj samotnej lokality. Katastrálne územia Močenok a Šaľa sú podľa štúdie SOS BirdLife z roku 2023 zaradené do tzv. červenej zóny – vysoko ekologicky citlivej oblasti, ktorá je jednoznačne nevhodná na výstavbu veterných parkov.

Investor s týmto záverom nesúhlasí. Podľa Hegeduša ide o „dokumenty, ktoré vznikli až počas procesu a majú len odporúčací charakter“. Odvolávanie sa na ne označuje za „účelové, bez zohľadnenia predložených odborných štúdií a meraní“.

Jednu turbínu chceli vynechať

Rozhodujúci bol aj rozpor s predpismi týkajúcimi sa ochrany verejného zdravia. Predložené varianty V1 a V2 nedodržali minimálnu odstupovú vzdialenosť tisíc metrov od obytných zón, ktorú stanovuje metodické usmernenie Úradu verejného zdravotníctva SR. Najbližšia plánovaná turbína bola vzdialená približne 750 metrov.

Hegeduš pripomína, že investor už na verejnom prerokovaní oznámil ochotu túto jednu turbínu posunúť alebo úplne vypustiť, „aby bola vzdialenosť tisíc metrov splnená“. Podľa neho ministerstvo takúto úpravu odmietlo ako neprípustnú iba z dôvodu, že modifikovaný variant nebol súčasťou pôvodného rozsahu hodnotenia – hoci všetky ostatné turbíny sú umiestnené „takmer 2-tisíc metrov od obytnej zóny“.

Investor považuje takýto postup za prejav nesprávne nastaveného procesu. Počas vypracúvaní správy o hodnotení sa zmenili podmienky, vrátane pravidla o minimálnej vzdialenosti. Eurowind ich akceptoval a zapracoval do jedného z variantov.

„Ak v priebehu procesu zmeníme umiestnenie jednej turbíny tak, aby bola ďalej ako tisíc metrov, MŽP namietne, že takýto posun nie je možný, lebo upravený variant nebol pôvodne v rozsahu hodnotenia. Takto je však celé nastavenie procesu pre investora v praxi neuchopiteľné,“ uvádza.

Ministerstvo zároveň poukázalo na to, že správa o hodnotení neobsahovala úplný biologický prieskum terestrických cicavcov a ich migračných koridorov a nehodnotila kumulatívne vplyvy s inými plánovanými veternými parkmi v regióne, napríklad Horná Kráľová–Hájske a Trnovec nad Váhom.

S tým investor opäť nesúhlasí. „Uvedené informácie sú uvedené v správe o hodnotení, dokonca sú spomenuté aj v samotnom záverečnom stanovisku dokonca na viacerých stranách. Ministerstvo napriek tomu pri odôvodnení zamietnutia tvrdí, že tam nie sú,“ objasňuje Hegeduš.

Ministerstvo následne uplatnilo zásadu predbežnej opatrnosti s tým, že nemôže vylúčiť pravdepodobný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a existuje riziko nezvratných následkov.

Menili sa podmienky

Nezávislý odborník na proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), Vladimír Kočvara, ktorý sa dlhodobo venuje metodike a hodnoteniu kvality EIA, pre EURACTIV Slovensko upozorňuje, že záver ministerstva treba vnímať aj v kontexte procesného nastavenia rezortu. Kočvara nebol zapojený do posudzovania projektu Močenok a k samotnému zámeru sa nevyjadruje vecne – poskytol však odborné vysvetlenie toho, ako má EIA proces prebiehať a kde vníma systémové problémy.

Podľa neho je zásadný problém v tom, že počas trvania konania sa zmenili kľúčové kritériá. Metodické usmernenie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) o minimálnej odstupovej vzdialenosti tisíc metrov vyšlo v júli 2024, teda až tri roky po tom, čo investor predložil prvý zámer v januári 2022.

Následne predložil podrobnú správu o hodnotení so zapracovaním pripomienok, ktoré ministerstvo požadovalo v júni 2024 – stále pred platnosťou metodického usmernenia ÚVZ SR. Podobne štúdia SOS BirdLife s mapou „červených zón“ pre ochranu biodiverzity bola zverejnená až v júli 2024 a dopracovaná v marci 2025, hoci rozsah hodnotenia MŽP určilo už v roku 2022.

Kočvara považuje za kľúčové, že práve rozsah hodnotenia je nástroj, ktorým ministerstvo vopred stanovuje, čo presne má byť podrobne preskúmané.

„Ak MŽP považovalo tisícmetrovú vzdialenosť alebo konkrétne biologické prieskumy za nevyhnutné, malo ich uviesť už v rozsahu hodnotenia. Na to má slúžiť.“

Zároveň upozorňuje, že ak je správa o hodnotení neúplná, má ju MŽP zo zákona vrátiť na doplnenie. „Tento krok ministerstvo nevyužilo – nerozumiem prečo, keďže v záverečnom stanovisku tvrdí, že správe chýbajú viaceré dôležité informácie.“

A dodáva, že ak sa počas procesu objavia nové požiadavky, môže byť pre investora rozumnejšie projekt stiahnuť a prepracovať: 
„Celé je to nešťastné. Moja rada by bola projekt radšej predložiť neskôr, prepracovať a odstup tisíc metrov splniť.“

Územný plán

K projektu sa negatívne postavili aj dotknuté obce a časť verejnosti. Obec Močenok nesúhlasila s realizáciou projektu a konštatovala, že navrhovaná činnosť nie je v súlade s územným plánom obce. Obecné zastupiteľstvo prijalo aj formálne uznesenie, ktorým odmietlo výstavbu veterného parku v katastri Močenka. Mesto Šaľa požadovalo zosúladenie umiestnenia turbín VE8 a VE9 s územným plánom mesta.

Vladimír Kočvara však upozorňuje, že nesúlad s územným plánom sám osebe nie je dôvodom na zamietnutie zámeru v procese EIA. Podľa jeho slov sa tento aspekt „štandardne rieši až v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie“ a v rozhodnutiach EIA sa bežne uvádza podmienka zosúladiť projekt s územným plánom obce.
„Ak by sa EIA zamietala len preto, že projekt ešte nie je v územnom pláne, nepostavila by sa na Slovensku žiadna diaľnica ani železnica,“ hovorí Kočvara.

Dodáva, že v tomto prípade táto okolnosť „zapadla rezortu do celkového rámca“, v ktorom rozhodnutie stálo najmä na záväzných nesúhlasných stanoviskách ochrany prírody a verejného zdravia.

Negatívne stanoviská predložili aj obyvatelia – vrátane občianskej iniciatívy vedenou Soňou Hornou – a dotknutý priemyselný podnik Duslo Šaľa, ktorý žiadal prepracovanie trasovania tak, aby nedošlo k zásahu do jeho ochranných pásiem a existujúcej elektrickej stanice. Verejnosť upozorňovala aj na možné zdravotné vplyvy, najmä hluk, infrazvuk, vibrácie či efekt blikajúceho tieňa. Najbližšia plánovaná turbína mala byť vzdialená len 722 metrov od navrhovanej obytnej zóny v Močenku.

Ministerstvo síce konštatovalo, že nesúlad s územným plánom ani nesúhlas obce nie sú samostatným dôvodom na zamietnutie EIA, v tomto prípade však rozhodlo na základe záväzných nesúhlasných stanovísk orgánov ochrany prírody a verejného zdravia, ktoré je povinné rešpektovať.

Negatívny rámec 

Rozhodnutie zapadá aj do celkového postoja súčasného vedenia ministerstva. Minister Tomáš Taraba opakovane na sociálnych sieťach kritizoval rozvoj veterných elektrární.

„Odkedy som minister životného prostredia, vydal som 0 (slovom nula) povolení na výstavbu veterných parkov za takmer dva roky. Toľko k tomu, ako veľmi ‚milujem‘ veterné parky,“ napísal v júni na Facebooku.

Pri septembrovej novela zákona o EIA, ktorá skomplikovala výstavbu veterných elektrární, zas vyhlásil, že  „tým vysielame jasný signál celej spoločnosti, že nikde vám nebudú stáť veterné parky, kde s tým nebudete súhlasiť,“. uviedol.

Rezort počas Tarabovho vedenia nevydal žiadne povolenie na výstavbu veterného parku a „umelo zdržiava projekty veterných elektrární“, ako opakovane kritizovala Slovenská asociácia udržateľnej energetiky -SAPI.

Takéto politické nastavenie vytvára rámec, v ktorom sú veterné projekty posudzované s mimoriadnou opatrnosťou, so striktným výkladom pravidiel a dôrazom na preventívne odmietanie v prípade akýchkoľvek nejasností. V kombinácii s postupne sprísňovanými metodickými usmerneniami a neskorým zavádzaním nových pravidiel vzniká prostredie, v ktorom je povoľovanie veterných parkov na Slovensku mimoriadne náročné.

Zdroj: euractiv.sk