Moment pravdy Donalda Trumpa v novom svetovom poriadku
10.11.2025 22:00
Stručnosť stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom na medzinárodnom letisku Kimhe v juhokórejskom prístavnom meste Pusan vo štvrtok 30. októbra 2025 trvalo iba 100 minút v porovnaní s Trumpom predpokladanými tromi až štyrmi hodinami, bola triezvou pripomienkou, že nedôvera medzi týmito dvoma svetovými veľmocami je stále hlboká. Výsledok stretnutia sa javí skôr ako krehké prímerie.
Peking si veľmi dobre uvedomuje, že Trumpova zahraničná politika je nepredvídateľná. Čínske ministerstvo zahraničných vecí následne oznámilo plánovanú návštevu ruského premiéra Michaila Mišustina v Pekingu 3. novembra, kde sa zúčastní pravidelného stretnutia čínskych a ruských vládnych predstaviteľov.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun uviedol, že Mišustin a jeho čínsky hostiteľ, premiér Li Čchiang „komplexne zhodnotia pokrok spolupráce v rôznych oblastiach, naplánujú ďalšiu fázu spolupráce a vymenia si podrobné názory na otázky spoločného záujmu“.
Guo dodal: „Tešíme sa na pravidelné stretnutia medzi oboma premiérmi, ktoré prispejú k posilneniu vzájomnej dôvery, budovaniu väčšieho konsenzu, prehĺbeniu spolupráce a dodajú nový impulz rozvoju komplexného strategického partnerstva a koordinácie medzi Čínou a Ruskom v novej ére.“ Mišustin sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretne s Xi.
Prvý podpredseda ruskej vlády Denis Manturov 1. novembra spolupredsedal medzivládnej rusko-čínskej medzivládnej komisii pre investičnú spoluprácu v Pekingu. Agentúra Tass informovala, že ruská strana vypracovala návrhy na 27 projektov v 18 ruských regiónoch, vrátane plánov na zavedenie výroby rozpustnej buničiny a viskózových vlákien v Irkutsku, vytvorenie vedeckého a klinického centra pre iontovú protónovú terapiu v Moskve a spustenie celoročnej kontajnerovej linky cez Severnú námornú cestu.
Manturov povedal: „Celkovo je dôležité, aby vlády a podniky našich krajín naďalej spájali a koordinovali svoje úsilie s cieľom komplexne preskúmať možnosti spolupráce, ako aj vyvinúť efektívne formáty spolupráce, ktoré zmiernia oportunistické a geopolitické riziká. Som presvedčený, že koordinovaná práca nám umožní posunúť rusko-čínsku investičnú spoluprácu na novú úroveň.“
Jednoducho povedané, Rusko a Čína dokončujú nový formát spolupráce, aby riešili svoje stále napätejšie vzťahy so Spojenými štátmi. Trump sa však stále tvrdohlavo domnieva, že je možný rozkol, alebo aspoň ochladenie, medzi Ruskom a Čínou. Na sociálnej sieti Truth Social napísal: "Moje stretnutie G2 s prezidentom Si Ťin-pchingom bolo dôležité pre obe naše krajiny. Toto stretnutie povedie k trvalému mieru a úspechu. Boh žehnaj Číne aj Spojeným štátom!"
Ale okrem svojej hyperboly ohľadom večného mieru v súvislosti s G2 Trump tiež na Truth Social oznámil - že nariadil Pentagonu, aby sa pripravil na možnú vojenskú akciu proti Nigérii - ďalšej krajine bohatej na ropu, ako je Venezuela - s cieľom eliminovať islamistov, ktorí údajne útočia na kresťanských obyvateľov. O čom som už písal, ďalšia krajina v poradí je Mexiko.
Okrem hyperboly „G2“ o večnom mieri však Trump na Truth Social oznámil, že nariadil Pentagónu, aby sa pripravil na možnú vojenskú akciu proti Nigérii – ďalšej krajine bohatej na ropu, podobne ako Venezuela – s cieľom vyhnať islamistov, ktorí údajne útočia na kresťanské obyvateľstvo v tejto krajine“ Je možné, že Trump trpí bludmi alebo je jednoducho naivný – alebo sa zámerne oddáva sofistike? Ťažko povedať.
Trump rétoricky ohodnotil svoje stretnutie so Si známkou 12 z 10. Otázkou však zostáva, či možno očakávať trvalý mier, ktorý stanoví stabilné hranice pre vzťahy Číny s USA.
Redaktor denníka Guardian Patrick Wintour správne poukázal na to, že kľúčovou otázkou je, že „Trumpove strategické ciele pri začatí obchodnej vojny neboli jasne formulované – rovnováha medzi ochranou tradičného amerického výrobného priemyslu, ohraničením moderných technologických odvetví kritických pre národnú bezpečnosť USA, potrestaním čínskych obchodných praktík alebo všeobecnejším potlačením Číny ako konkurenčnej hrozby bola nejasná. Postupne sa boj premenil... z obchodnej vojny na geopolitickú skúšku sily medzi dvoma svetovými superveľmocami, skúšku, ktorej výsledok čakal celý svet.“
Je zrejmé, že víťazom je Čína. Jej tvrdý prístup sa vyplatil. Čína jednoducho pozastavila nákup sóje a vývoz vzácnych zemín a dosiahla tak zrušenie amerických ciel a odloženie ďalších vývozných kontrol.
V skutočnosti ide len o rámcovú dohodu, ktorá sa môže kedykoľvek zrušiť. Trump a Xi sa v podstate dohodli na obnovení status quo ante, podľa ktorého Čína odloží o rok potenciálne paralyzujúce nové obmedzenia vývozu vzácnych zemín a po druhé, obnoví nákup americkej sóje (čo je mimoriadne dôležitá otázka v stredozápadných štátoch, ktoré tvoria Trumpovu základňu MAGA).
Okrem toho Peking súhlasil, že urobí viac pre kontrolu vývozu chemických prekurzorov používaných na výrobu fentanylu, syntetického opioidu, ktorý vyvolal krízu úmrtí na predávkovanie v Severnej Amerike. Na oplátku Trump súhlasil, že zníži 20 % clo na polovicu, čím sa priemerné americké clá znížia na 45 %, a tiež pozastavil rozšírené obmedzenia vývozných kontrol nad tisíckami čínskych spoločností.
Na druhej strane Trump súhlasil s uvoľnením žiadostí o licencie na dodávky čipov umelej inteligencie spoločnosti Nvidia do Číny, čo je významný ústupok. Spoločnosť Nvidia, ktorej hodnota sa odhaduje na viac ako HDP Spojeného kráľovstva, už v skutočnosti vedie rokovania s Pekingom.
Medzitým Čína trvá na dvoch kľúčových bodoch v návrhu čínskej spoločnosti ByteDance na predaj TikTok America – veľkosť pokračujúceho podielu ByteDance a kontrola algoritmu. Je významné, že Trump v pozoruhodnom odklone od zaužívaného postupu nespomenul otázku Taiwanu, ktorá bola v posledných rokoch spornou témou vo vysokých rokovaniach medzi USA a Čínou.
Stačí povedať, že stretnutie v Pekingu bolo pre USA momentom pravdy, keď pochopili limity svojho vplyvu a zraniteľnosti. Washington podcenil vytrvalosť a odolnosť Číny a jej úspech pri presmerovaní exportu určeného pre USA na iné, hlavne ázijské trhy. Fakty hovoria samé za seba. Trendy ukazujú, že obchodný prebytok Číny bude pravdepodobne vyšší ako v minulom roku; čínsky akciový trh vzrástol o 34 % v dolároch. Naopak, inflácia spôsobená clami dosiahla v USA politicky neprijateľnú úroveň 3 %.
Čína nepochybne ukázala svoju silu a dokázala, že jej trh so sójovými bôbmi v hodnote 12 miliárd dolárov je kľúčový pre poľnohospodárske záujmy stredozápadu USA a potenciálne výbušnou otázkou pre Trumpa z politického hľadiska. Podobne aj americké ministerstvo obchodu konalo rozumne, keď v septembri zaviedlo zmenu pravidiel, ktorou sa podľa niektorých zdrojov približne 10 000 čínskych firiem pridalo na washingtonský zoznam sankcionovaných spoločností. Peking reagoval masívnymi odvetnými opatreniami rozšírením rozsahu svojich vývozných kontrol na vzácne zeminy, čo by malo paralyzujúci vplyv na high-tech výrobu v USA, vrátane automobilov, batérií a vojenského vybavenia, ako sú stíhačky F-35 alebo pokročilé rakety.
Podľa niektorých zdrojov americký minister financií Scott Bessent, ohromený blížiacou sa priepasťou, presvedčil Trumpa, že cena konfrontácie s Čínou je príliš vysoká, a minulý týždeň doviedol obe strany k ústupu, ktorý zachránil tvár. BBC sarkasticky poznamenala: „Čína si uvedomila, aký vplyv má na USA a zvyšok sveta. Koľko je ochotná vzdať sa?“
Je významné, že Peking zadržal oznámenie ministerstva zahraničných vecí o stretnutí v Pusane až do niekoľkých hodín pred začiatkom podujatia.
Autor: M.K. Bhadrakumar - bývalý indický kariérny diplomat, ktorý pôsobil ako veľvyslanec v Uzbekistane (1995 – 1998) a Turecku (1998 – 2001). Píše blog „Indian Punchline“ a od roku 2001 pravidelne prispieva do denníka Asia Times.
Zdroj: eurasiareview.com / InfoVojna
