O bláznoch, „komančoch“, prirodzenej imunite a svetovládnej vakcíne alebo aby sme pri dezinfekcii nepotopili loď aj s posádkou

04.10.2020 17:45

Na poslednej tlačovej besede predsedu vlády Igor Matovič povedal, že chcel nám (občanom) dať slobodu, ale sklamali sme ho… a že teda nám tú slobodu nedá. Predseda Matovič si pravdepodobne neuvedomuje, že my sme slobodní ľudia a on nám slobodu dať nemôže, lebo sloboda je naša. Ďalšia vec, ktorú si predseda neuvedomuje, je prirodzená  rôznorodosť spoločnosti, na ktorú nemá nijaké právo uvaliť kolektívnu vinu.

Spoločnosť má právo popierať jeho rozhodnutia a časť spoločnosti to zákonite aj urobí. Keď sa predseda obklopí niektorými odborníkmi, ktorých si sám vybral, to ešte neznamená, že by jeho rozhodnutia nemali hodnotiť – a teda aj nepriaznivo (kritizovať) iní (napríklad odborníci). A tých by určite nemal ako predseda vlády verejne na tlačovke označovať za bláznov. Dorastencov, ktorí sa na lavičke rozprávajú bez rúšok, by nemal verejne označovať ako „zasranov“. To skôr od nich by sme mohli očakávať výkalový slovník, ale nie od predsedu vlády Slovenskej republiky. Ten by nielenže nemal napríklad nejakého lekára s iným názorom označovať za blázna, keď on sám mal potvrdenie o svojej duševne nespôsobilosti, a ani by ani nemal chcieť zhabať jeho diplom, keď premiérom napadnutý lekár ten diplom dostal na rozdiel od neho zaslúžene, keďže si písal diplomovú prácu sám. Toto celé nie sú len chyby v rečníctve a logických postupoch.

Žiaľ, predseda vlády, aj keď zjavne ťažko znáša kritiku, sa správy veľmi sebastredne. Má veľmi osobné vnímanie a vystupovanie – spomína na tlačovkách a svojich detinských fejsbukových vstupoch kopec iných ľudí iného názoru a napáda ich slovníkom, ktorým by nás neprekvapili dorastenci na lavičkách, ale premiér SR áno. Na rozdiel od lekára, ktorého označil za blázna, je to on, kto má nevyrovnané vystupovanie, na svojich neprimerane dlhých tlačovkách, na ktorých sa dosť opakuje, sám seba privádza do citových krajností, v ktorých nie sú zriedkavé ani polohy vyhranenej zlosti a plačlivé tóny, a čo je najhoršie, má príznaky tunelového videnia.

Odkedy nastúpil do úradu, v ktorom by sme mohli očakávať rozvážneho a múdreho človeka (medzi vlastnosťami, ktoré sľúbi, tieto chýbali), sa jeho tunel volá Smer Kovid 19. Žiaľ, ešte aj tento zvláštny typ chrípkového koronavíru sa teší osobnej nenávisti pána premiéra, ktorý ho nazval „Hnusobou“ a akože inak, chce ho poraziť. V jeho videní sa stále delíme na dobrých Apačov a zlých Komančov, škoda len, že ide o výmysel romantického spisovateľa a ten by sa nemal stať základom štátnického prístupu. Hlavne keď z jeho pohľadu tých „zlých komančov“ akoby pribúda a „dobrých apačov“ ubúda.

Otázkou je, čo v tomto pokročilom stave vládnutia môžeme od Igora Matoviča očakávať nejakú hlbšiu zmenu v prístupe a správaní. Pisateľ to vidí tak, že sa to stať môže. Že by sa to dokonca aj stať malo. Inak nám tu hrozí, že tu budeme mať akože koviďáckeho diktátora.

PRIRODZENÁ IMUNITA

Pol roka je dosť na to, aby sme vedeli, čo vieme už dávno – že tá zvláštna chrípka, označovaná ako Kovid 19, ľudstvo ani nevyhladí, a asi ani výraznejšie neoslabí. Čo sa ale môže stať – že môže nepriamo napomôcť obmedzovaniu slobody, ktoré výrazne prekračuje nutnú mieru ochranných opatrení.

V čase, keď vidíme, že mnohé štáty už majú dosť rozvinutú prirodzenú odolnosť (imunitu) voči kovidovej chrípke a že sa tak stalo bez vakcíny, ktorú zatiaľ ponúkli len Rusi, akoby znervózneli kruhy, ktoré majú záujem na plošnom povinnom očkovaní.

Na Slovensku sme nemali nijaké zvláštne tragické udalosti, čo sa Kovidu týka. Počet zistených nositeľov víru rastie, ale  drvivá väčšina z nich získala prirodzenú imunitu. Tá sa zvyšuje každým dňom. Na to, v akom stave je slovenské zdravotníctvo, sú výsledky naozaj dobré. V tomto smere. Vyše 40 mŕtvych za polrok spojený aj s inými ťažkosťami na 6 miliónový národ je naozaj počet, ktorý je skôr prirodzený, nie tragický, i keď každá smrť je samozrejme smutná. Ale –  stále ide o číslo, ktoré je porovnateľné s počtom vrážd na Slovensku.

V iných smeroch slovenského zdravotníctva výsledky dobré nie sú. Napríklad onkologickí pacienti sa v niektorých nemocniciach nemôžu objednať na určitú hodinu, ale čakajú pred ordináciou na vyšetrenie bežne aj celý deň a na operáciu mesiace. Nejde prvotne o to, že by sme mali nedostatočné technické vybavenie. To samozrejme neplatí plošne, ale v zásade tri desaťročia po páde komunizmu tu máme socialistický prístup s kapitalistickými maniermi. Upretý pohľad len na kovidový tunel zákonite prináša straty v iných častiach zdravotného priestoru.

Živnostníci a príslušníci rôznych povolaní závislých od presunov a spoločnosti masívne strácajú živnosti a prácu. Následky straty živností a ožobračenie ešte nie sú zo zdravotného hľadiska známe, ale musí nám byť jasné, že straty nebudú len hospodárske, ale že sa zákonite premietnu aj do zdravia a úmrtnosti. U detí v školách s hlavami zabalenými v rúškach sa tiež zákonite vynoria následky z každodenného mnohohodinového dýchania cez zaparené tkaniny.

Slovenská spoločnosť to celé znáša, chybu však je, že vedúci predstavitelia štátu sa tvária akoby sme boli úplne bezbranní, kým nepríde vakcína. Chýbajú tu zodpovedné hlasy, ktoré by stav ani nezľahčovali, ale ani zbytočne nedramatizovali a ktoré by vyhodnocovali, ako prirodzená imunita, odolnosť národa rastie a aké nevyhnutné opatrenia treba prijať na to, aby sme pri upätej dezinfekcii lode nepotopili plavidlo aj s posádkou.

KEĎ NIE SÚŤAŽ, TAK ČO?

Nepomerne vyrovnanejšie, ako premiér, pôsobí prezidentka SR, ktorá mala pred pár dňami vystúpenie v VZ OSN. Jej slová však mohli v mnohých spôsobiť otázniky až nepokoj. Pekné od nej bolo, že sa prihovorila za to, aby sa očkovacie vakcíny na Kovid 19 dostali ku každému obyvateľovi Zeme, aj keď na to nemá peniaze. Ostáva len dúfať, že tým myslela očkovanie dobrovoľné, a nie povinné. „Nesmieme dovoliť, aby sa z vývoja a výroby očkovacej látky a ochranných prostriedkov stala opäť ďalšia globálna súťaž“, vyhlásila slovenská prezidentka.

Prečo predstaviteľka z pravicovo-liberálnej strany zrazu chce, aby vývoj očkovacej látky – v rámci tejto ideológie celkom prirodzene nebol súťažou štátov a hlavne farmaceutických firiem? Že by chcela len jednu globálnu vakcínu? Vzhľadom na svoje prepojenia? Pretože vo svojom prejave si kopla do Ruska a Bieloruska, ale o USA, kde sa v poslednej dobe stalo toľko zlého, nijako nezavadila, mohli by si to mnohí vysvetliť práve tak. Kiež by sa mýlili.

Keby sa niekto chcel dať aj hneď očkovať, letenka do Moskvy síce stojí nejakých 60 eur a ruská vakcína je podľa zverejnených výsledkov účinná, v skutočnosti sa očkovacie látky – akože inak – stanú významným obchodom, ktorý nakoniec uzatvoria predstavitelia štátov s farmafirmami. Na tom asi veľa nezmeníme. Takže – má to byť len jedna vakcína, ktorá vzíde mimo súťaže? Jedna akože globálna, svetovládna?

Čo sa týka kovidovej chrípky, tá časom zákonite ustúpi, pretože ľudstvo je na ceste odolnosti – imunity. Niekde boli straty, niekde nie, my dnes patríme k tej druhej skupine, straty máme v iných oblastiach. Odolnosť, teda imunita, je tu prvotne prirodzená a onedlho prídu vakcíny a tí, čo sa chcú dať zaočkovať, budú ich môcť použiť. Bolo by choré očkovať tých, čo získali, alebo majú prirodzenú odolnosť. To síce na sto percent nik nevie, ale ani vakcíny nie sú stopercentné. V konečnom dôsledku to skôr, či neskôr prehučí.

Slovenská spoločnosť musí tak či tak pracovať na zlepšení stavu zdravotníctva, hlavne v oblasti prístupu  a – čo s tým trochu súvisí – aj na tom, aby mala vedomých a rozhľadených vládnych úradníkov. Vrátane tých vedúcich. Ktorí nám nemusia dávať, alebo nedávať slobodu, lebo sloboda je naša vlastnosť.

Tlmený prienik Covidu

Koronavírus sa prirodzene šíriť bude a my priebežne budeme ďalej postupovať v prirodzenej odolnosti – prirodzenej imunite, ktorou sa zatiaľ úspešne bráni časť obyvateľstva, čo sa s vírom dostala do styku, a sama si našla prirodzené obranné látky. Veľká časť tohto odolného obyvateľstva je mimo štatistík a úspešne narastá. Treba to sledovať, vyhodnocovať, hovoriť o tom, povzbudiť v obyvateľstve nie strach, zlosť a nenávisť, ale dobré naladenie a odhodlanosť čeliť tejto výzve. Povzbudenie nie nenávisti, ale osobnej a spoločenskej sily. Hnev plodí chyby a slabosti. Vo vyrovnanosti je sila.

4 oporné body:

1. Zamedzujúce opatrenia – už sme dostali, ako sme dostali. Zabezpečuje vláda - tak, ako ich zabezpečuje. Mali by byť také, aby nedošlo k návalovej vlne, ktorá by vyvolala zmätok, ale nemali by byť prehnané, aby neviedli k hospodárskemu zrúteniu, sebapoškodzovaniu, alebo nepokojom.
   
2. Ústretové opatrenia – urýchlené umožnenie domácej výučby (domácej školy) aj v 2. stupni základných škôl, oslobodenie od odvodových poplatkov občanov,ktorí prišli o živnosť, iné ústretové opatrenia. Podpora alebo zakladanie občinových (spoločenských ) hospodárskych jednotiek, s možnosťou práce pre tých, ktorí o ňu prišli...
3. Zdravotnícka sieť – tých, ktorí majú poruchu odolnosti, alebo z iných dôvodov nezvládajú vírus, dostávajú potrebnú starostlivosť v zdravotnej sieti veľkoobčiny, teda štátu. Zlepšenie zdravotníckej siete, a to aj v oblasti prístupu.
4. Prirodzená odolnosť - prirodzená imunita. Rozvíjať ju v rovine osobnej (telo, duch a duša), ale i spoločenskej. Zdravá strava, rozvíjanie duchaplných záľub, životospráva, vnútorná rovnováha, priateľstvá, príroda...

Miro ŽiariSlav Švický - bývalý novinár a geológ, hudobník, multiinštrumentalista, pesničkár, výrobca hudobných nástrojov, publicista a spisovateľ, ktorý píše články o slovenskej kultúre a dejinách.

Zdroj: rodnacesta.sk