Orbánova vláda po teroristických útokoch na ropovod Družba zakázala šéfovi ukrajinských síl bezpilotných systémov vstup do schengenského priestoru. Zelenskyj po sociálnych sieťach vypisuje, že Maďarsko prezentuje čiernu ako bielu a zvaľuje vinu za prebiehajúcu vojnu na Ukrajinu. Podľa Szijjártóa bol ukrajinský útok taký závažný, že vláda musela počas opráv takmer siahnuť po svojich strategických rezervách

28.08.2025 18:00
Ropovod Družba je jeden z najväčších systémov prepravy ropy na svete, ktorý v 60. rokoch 20. storočia vybudoval Sovietsky zväz na prepravu ropy do strednej a východnej Európy.

Maďarská vláda udelila trojročný zákaz vstupu do schengenského priestoru pre veliteľa ukrajinských síl bezpilotných systémov Roberta Brovdiho v dôsledku útoku na ropovod Družba. Krok pobúril ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Nedávny silný letecký útok na ropovod Družba bol útokom na suverenitu Maďarska,“ vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. „Ukrajina si dobre uvedomuje, že ropovod Družba je pre energetickú bezpečnosť Maďarska nenahraditeľný,“ pokračoval.

Podľa Szijjártóa bol ukrajinský útok taký závažný, že Maďarsko muselo počas opráv takmer siahnuť po svojich strategických rezervách. Minister trvá na tom, že zákaz vstupu platí do celého schengenského priestoru, nielen do Maďarska.

Ukrajinská armáda oznámila, že pred týždňom a pol zaútočila na prečerpávaciu stanicu v ruskej Tambovskej oblasti a spôsobila na nej značné škody. Ropa začala opäť cez Družbu prúdiť len vo štvrtok.

Na rozdiel od väčšiny krajín Európskej únie (EÚ) zostávajú Slovensko a Maďarsko naďalej závislé od ruskej energie a väčšinu svojej ropy dostávajú cez ropovod Družba, uviedla agentúra Reuters. Ten k nám vedie cez Bielorusko a Ukrajinu. Európske sankcie sa na zemný plyn a ropu dopravenú potrubiami nevzťahujú.

Brovdi sa ujal funkcie veliteľa síl bezpilotných systémov začiatkom júna a sám patrí k maďarskej menšine na Ukrajine, dokonca je jeho prezývkou v armáde „Maďar“.

Zelenskyj v reakcii uviedol, že opatrenie je „len ďalším pokusom maďarských predstaviteľov prezentovať čiernu ako bielu a zvaliť vinu za prebiehajúcu vojnu na Ukrajinu“. Dodal, že takýto krok Budapešť navyše prijala po ťažkých nočných ruských útokoch na Kyjev.

„Maďarskí predstavitelia zašli tak ďaleko, že sa pokúsili diskriminovať členov maďarskej komunity na Ukrajine za ich účasť na obrane nášho štátu a nášho národa. Ak Maďarsko skutočne uzavrelo vstup do Maďarska a do celého schengenského priestoru jednému z ukrajinských vojenských veliteľov, ktorý je maďarského pôvodu a občanom Ukrajiny, môže to vyvolať iba pobúrenie,“ napísal na sociálnej sieti X.

Kyjev v uplynulých týždňoch zintenzívnil útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo financovaní vojny na Ukrajine. Predaj ropy a zemného plynu tvorí približne štvrtinu celkových príjmov do ruského rozpočtu.

Ukrajinská armáda v noci 22. augusta už tretíkrát ostreľovala ropovod Družba, čo obmedzilo plynulé dodávky ruskej ropy na Slovensko a do Maďarska. Pri poslednom údere vypukol požiar na infraštruktúre v Brjanskej oblasti. Vláda Roberta Fica aj kabinet Viktora Orbána dôrazne protestovali proti týmto útokom.

Ministri zahraničných vecí SR a Maďarska, Juraj Blanár a Péter Szijjártó v piatok poslali spoločný otvorený list šéfke európskej diplomacie Kaji Kallasovej a eurokomisárovi pre energetiku Danovi Jorgensenovi, v ktorom vyzvali Európsku komisiu (EK) na okamžité zabezpečenie dodržiavania záväzkov bezpečnosti energetických dodávok členských štátov EÚ.

 

Ministri Kallasovú a Jorgensena upozornili, že EK vo svojom vyhlásení z 27. januára 2025 uviedla, že celistvosť energetickej infraštruktúry zásobujúcej členské štáty EÚ je otázkou bezpečnosti celej Únie. Komisia v tejto súvislosti vyzvala všetky tretie krajiny, aby to rešpektovali.

Ropovod Družba je jeden z najväčších systémov prepravy ropy na svete, ktorý v 60. rokoch 20. storočia vybudoval Sovietsky zväz na prepravu ropy do strednej a východnej Európy. Viac ako 4000 kilometrov dlhý ropovod začína v Rusku a potom sa rozdeľuje na dve hlavné vetvy cez Bielorusko a Ukrajinu: jedna prepravuje ropu do Poľska a Nemecka a druhá na Slovensko, do Maďarska a Českej republiky.

Orbánova vláda odmieta nielen vstup Ukrajiny do NATO, ale aj do EÚ. „Nechceme zmeniť najbezpečnejší štát v Európe na hniezdo (ukrajinskej) mafie. Nechceme, aby peniaze Maďarov išli cez Brusel na Ukrajinu. Nie, nie a nie." Viktor Orbán napríklad v máji tohto roku vyhlásil, že členstvo Ukrajiny v únii by s jej lacnou produkciou viedlo k likvidácii maďarského poľnohospodárstva. Tvrdí, že vstup susedného štátu, ktorý už viac ako tri roky čelí ruskej invázii, by vtiahol Maďarsko do vojny. „Ukrajinské členstvo v EÚ je našou najväčšou hrozbou," zdôraznil vtedy maďarský premiér.



Zdroj: topky.sk / InfoVojna



 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Ako predseda vlády som odmietol podporiť ostatnú 90-miliardovú vojnovú pôžičku Ukrajine a podnikol som aj právne kroky, aby sa Slovensko na tejto pôžičke nezúčastnilo. Pod mojím vedením sa nezúčastníme ani na ďalších pôžičkách pre Ukrajinu,“ vyhlásil premiér Robert Fico a komentoval kritiku zo strany Ivana Korčoka a Andreja Danka. Vyhlásil tiež, že Progresívne Slovensko, Šimečka & spol., ale aj zvyšok „protislovenskej“ opozície sú chránená zver, ktorú budú pred voľbami ich bábkovodiči zo zahraničia, médií a politických mimovládok podnecovať k ešte väčšej agresivite, čo povedie k výchove ďalších teroristov