„Rusko a USA sú veľmi ďaleko od uvoľnenia napätia,“ vyhlásil Sergej Riabkov a na margo rozhodnutia Ruskej federácie zrušiť moratórium na rozmiestňovanie rakiet stredného doletu uviedol, že Moskva nemala inú možnosť vzhľadom na to, čo podnikajú „Američania a ich spojenci, najmä európski vojnoví štváči“
11.08.2025 08:00
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov uviedol, že hoci sa Spojené štáty nedávno priblížil k náprave vzťahov s Ruskom, oslavovať by bolo predčasné. Ruský vysokopostavený diplomat dodal, že Rusko začiatkom augusta prestalo dodržiavať moratórium na rozmiestnenie rakiet stredného doletu (INF), aby „schladilo horúce hlavy v niektorých hlavných mestách štátoch NATO“.
Rozhodnutie o parametroch následných opatrení plánuje ruské vedenie urobiť na základe analýzy rozsahu nasadenia amerických a ďalších západných rakiet stredného a kratšieho doletu.
"Rozhodnutie o konkrétnych parametroch odvetných opatrení urobí ruské vedenie na základe medzirezortnej analýzy rozsahu nasadenia amerických a ďalších západných pozemných rakiet INF, ako aj celkového vývoja situácie v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a strategickej stability," uviedlo ministerstvo.
V roku 1987 vtedajší prezident Spojených štátov Ronald Reagan a sovietsky vodca Michail Gorbačov podpísali zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF).
Dohovor signatárom zakazoval výrobu, skúšky a rozmiestňovanie pozemných rakiet a striel s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Obmedzenia sa týkali aj odpaľovacích zariadení.
V roku 2019 USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa od zmluvy odstúpili, ako dôvod uviedli porušovanie záväzkov zo strany Ruska. Moskva obvinenia odmietla, a následne potvrdila zánik dohovoru.
Moskva zároveň tvrdila, že podmienky naďalej dodržiava na základe jednostranného moratória.
Medzi rakety stredného doletu patrí napríklad ruskú nadzvukovú raketu Orešnik. Ide o novú zbraň so šiestimi hlavicami, ktorá môže dosahovať rýchlosť vyše 13-tisíc kilometrov za hodinu a možno ju len ťažko zachytiť bežnými radarmi. Rusko ju prvýkrát použilo vlani pri útoku na Dnipre. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy uviedol, že tak Rusko urobilo v reakcii na údery ukrajinskej armády na ruské územie americkými a britskými strelami. Šéf Kremľa 1. augusta 2025 ohlásil spustenie sériovej výroby orešnikov.
Riabkov v nedeľňajšom rozhovore pre televíznu stanicu Rossija-1 poznamenal, že „v dialógu s USA sa objavujú určité náznaky prejavov zdravého rozumu, ktoré v posledných mesiacoch a rokoch veľmi chýbali“.
Použitie termínu „détente“ (uvoľnenie napätia) by však bolo v tejto chvíli úplne neopodstatnené, zdôraznil námestník uského ministra zahraničných vecí.
Riabkov na margo rozhodnutia Ruska zrušiť moratórium na rozmiestňovanie rakiet stredného doletu uviedol, že Moskva nemala inú možnosť vzhľadom na to, čo podnikajú „Američania a ich spojenci, najmä európski vojnoví štváči“.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí pri vysvetľovaní tohto rozhodnutia začiatkom augusta uviedlo, že „zanikli podmienky na zachovanie jednostranného moratória“. Vo vyhlásení sa uvádza, že Západ vytvára „priamu hrozbu“ pre ruskú bezpečnosť, pričom príkladom je nedávne cvičenie Talisman Sabre v Austrálii. Na cvičeniach v polovici júla bolo použité americké mobilné pozemné odpaľovacie zariadenie Typhon určené na odpaľovanie riadených striel Tomahawk s doletom až 1 800 km a viacúčelových rakiet SM-6 s doletom až 500 km.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov približne v tom istom čase uviedol, že Moskva si vyhradzuje právo nasadiť vlastné rakety stredného doletu, „keď to bude považovať za potrebné“, a nebude to oznamovať.
Americký prezident Donald Trump vo svojom prejave minulý mesiac naznačil, že by chcel obnoviť rokovania s Ruskom s cieľom zachovať existujúce obmedzenia týkajúce sa jadrových zbraní.
Zdroj: rt.com / InfoVojna / hnonline.sk
