Ruský exprezident Dmitrij Medvedev obvinil Fínsko z plánov viesť vojnu proti Rusku a pripomenul rusofóbiu, ktorú do fínskych hláv vštepoval voľakedy nacistický vodca Adolf Hitler. Konanie súčasného fínskeho režimu podľa neho porušuje staré dohody a namieste je myšlienka obnoviť staré požiadavky na vojnové reparácie vo výške 244 miliárd dolárov
08.09.2025 21:00
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev obvinil Fínsko z plánov viesť proti Rusku vojnu a opätovne žiadal o reparácie za druhú svetovú vojnu. Uviedol to v článku pre ruskú tlačovú agentúru TASS s názvom Nová doktrína Fínska: hlúposť, lži, nevďačnosť.
Dmitry Medvedev finds historical parallels in the behavior of the current leaders of Finland and their predecessors from almost a century ago and recalls the aftermath of their aggressive attacks on Russia:https://t.co/wQAEC967Qv pic.twitter.com/oohyK7wsZV
— TASS (@tassagency_en) September 8, 2025
„Zdá sa, že drzé hlasy, ktoré sa z času na čas ozývajú v Krajine tisícich jazier o budovaní nového Veľkého Fínska, a pokusy o podnietenie takýchto nálad myšlienkou zabratia časti ruského územia sú všetkými možnými spôsobmi podporované vedením EÚ v Bruseli,“ uviedol Medvedev.
„Myšlienka profitovať na úkor Ruska bola vštepená do fínskych myslí už za čias Hitlerovej vlády v Nemecku. Zrejme teraz pracujú na podobnom programe,“ pripomenul podpredseda ruskej bezpečnostnej rady.
Obe krajiny viedli tzv. Zimnú vojnu (fín. talvisota). Vypukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol v decembri vylúčený zo Spoločnosti národov. Uzatvorením moskovského mieru si Fínsko zachovalo nezávislosť, ale stratilo asi desatinu svojho územia.
„Agresívne plány Helsínk úzko súviseli s cieľmi nacistického Nemecka, ktoré aktívne podporovalo fínsku územnú expanziu. Telegram fínskeho veľvyslanca v Berlíne Toiva Kivimäkiho z 25. júna 1941 veľmi jasne opísal obsah jeho rozhovoru s Hermannom Göringom, ktorý ho uistil, že Fínsko získa „z Ruska územne a s prebytkom všetko, čo chce“. Generálne štáby fínskej armády a Wehrmachtu koordinovali plány spoločnej invázie do Sovietskeho zväzu, pričom interakcie vojsk počas leningradskej ofenzívy sa vyvíjali v súlade s operáciou Barbarossa. Spoločný cieľ – boj proti boľševizmu – spolu s rétorikou zdôrazňujúcou vojenskú alianciu medzi Fínmi a Nemcami sa výslovne odrážal v rozkaze fínskeho vrchného veliteľa Carla Mannerheima z 10. júla 1941,“ priblížil bývalý šéf Kremľa.
„Prvé nálety Luftwaffe na Leningrad v lete 1941, odrazené sovietskou protivzdušnou obranou, boli vykonané z fínskych letísk, pretože nemecké lietadlá vo Východnom Prusku boli príliš ďaleko a nemohli sa k mestu dostať bez pristátia na doplnenie paliva,“ vysvetlil a dodal, že „Fínsko sa dopustilo genocídy a vojnových zločinov proti civilnému obyvateľstvu ZSSR nielen v Leningrade. Fínske eskadry smrti zožali hlavnú krvavú úrodu v Karélii. Dnes o tom potomkovia fínskych nacistických stúpencov neochotne a s podráždením neradi hovoria“
Rusofóbne konanie fínskeho prezidenta Alexandra Stubba vedie podľa neho krajinu do vojenského konfliktu. V tejto súvisloti pipomenul nedávne vyhlásenie fínskeho prezidenta, že Fínsko údajne porazilo Sovietsky zväz v roku 1944, pretože si „zachovalo svoju nezávislosť“. „Aby to bolo ešte absurdnejšie, on (Stubb) poznamenal, že Ukrajina je údajne „v lepšej pozícii“ ako Fínsko v tom čase. Nie je to šialené? Je to viac než zrejmé: takýto postoj je v rozpore so záujmami fínskeho ľudu,“ dodal Medvedev.
„Po vstupe do NATO sa Helsinki sústreďujú na konfrontáciu v rámci príprav na vojnu s Ruskom pod zámienkou obranných opatrení a zrejme pripravujú predmostie v súvislosti s útokom na nás. Aliancia je plne zapojená do týchto záležitostí a v súčasnosti intenzívne buduje svoju prítomnosť vo všetkých piatich fínskych operačných prostrediach – na pevnine, na mori, vo vzduchu, vo vesmíre a v kybernetickom priestore.,“ napísal Medvedev pre TASS.
Ruský exprezident sa zároveň sťažoval, že Fínsko v regióne Laponsko „v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc“ vytvára štruktúry pre armádne jednotky. Napísal, že je jasné, proti komu sú tieto štruktúry namierené, keďže podľa neho NATO považuje Moskvu za nepriateľa.
Bezpečnostné snahy Fínska po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 označuje podľa DPA Rusko za nevďačné. Helsinki boli po druhej svetovej vojne dlhodobo neutrálne a do NATO v reakcii na tento konflikt vstúpili spolu so Švédskom v apríli 2023.
Medvedev to teraz vníma ako príležitosť obnoviť staré požiadavky na reparácie s tvrdením, že nová fínska politika porušuje staré dohody, dodáva DPA.
„Podľa článku 44 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 sa právo strany vypovedať zmluvu, odstúpiť od nej alebo pozastaviť jej platnosť môže uplatniť len vo vzťahu k celej zmluve, pokiaľ zmluva nestanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje vojensko-politickú zložku, znamená to, že nemusíme v rámci kompenzačných nárokov nechať minulosť tak, uzavrieť „historické otázky“ a vyhnúť sa upriameniu pozornosti na otázku morálnej zodpovednosti súčasnej fínskej vlády za činy jej predkov,“ vysvetlil.
Zdroj: tass.com (1), (2) / pluska.sk / InfoVojna
