Ruský exprezident Dmitrij Medvedev pohrozil Európe použitím hypersonických rakiet Orešnik, ak budú chcieť európski lídri chcieť vyslať na Ukrajinu svojich vojakov. Orešnik by podľa britského „Kráľovského inštitútu spojených služieb“ mohol zasiahnuť Spojené kráľovstvo do 10 minút, ak by bol vypustený zo západného Ruska

10.01.2026 10:00

Francúzsko možno vyšle na Ukrajinu 6-tisíc vojakov, ktorých plánuje umiestniť v tyle. Informoval o tom 9. januára 2026 francúzsky denník Le Monde.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron usporiadal niekoľko dní po stretnutí „koalície ochotných“ v Paríži brífing, na ktorom predstavil plán nasadenia vojsk na Ukrajine.

Náčelník francúzskeho generálneho štábu obrany, generál Fabien Mandon, povedal, že francúzska armáda nebude ani intervenčnou, ani stabilizačnou silou. Namiesto toho ju nazval „silou na posilnenie dôvery ukrajinskej armády“.

„Nebudeme na fronte, ale sme tam, aby sme podporili ukrajinskú armádu,“ citovali noviny Macrona.

Ako pre Le Monde povedal Jean-Louis Thierio, člen výboru pre obranu vo francúzskom parlamente, Macron dostal od Spojených štátov bezpečnostné záruky, podľa ktorých by Amerika údajne zasiahla, ak by Rusko porušilo prímerie.

Thierio však povedal, že teraz je voči akýmkoľvek vyhláseniam zo strany Spojených štátov opatrný.

„Nie je dôvod dôverovať Trumpovi, najmä vzhľadom na to, že vyhráža sa mnohým latinskoamerickým krajinám a zaútočil na Venezuelu,“ povedala francúzska poslankyňa Mathilde Panotová.

Rusko európske jednotky ani jednotky NATO na Ukrajine neakceptuje. „Vládni európski tupci nakoniec chcú vojnu v Európe. Už to bolo tisíckrát povedané: Rusko nebude akceptovať žiadne európske jednotky ani jednotky NATO na Ukrajine, ale nie, Micron naďalej šíri tieto patetické kraviny. No povedzme si úprimne, toto dostanete,“ napísal ruský exprezident na sociálnej sieti X.

The ruling European dimwits want a war in Europe after all. It’s been said a thousand times: Russia won’t accept any European or NATO troops in Ukraine, but no, Micron keeps peddling this pathetic bullshit. Well, come on then. This is what you’ll get: pic.twitter.com/6XqMMn2ILP

— Dmitry Medvedev (@MedvedevRussiaE) January 10, 2026

Rusko v noci na piatok 9. januára 2026 naplnilo hrozby a úspešne zaútočilo na ukrajinské ciele použitím nezostreliteľnej nadzvukovej rakety Orešnik. Ruská armáda tak reagovalo na nedávny ukrajinský dronový útok na rezidenciu prezidenta Vladimira Putina.

Zatiaľ čo Paríž o nasadení vojsk vážne uvažuje, vo Veľkej Británii vyvolal zámer búrlivú politickú debatu. Nigel Farage, ktorého vplyv v britskej politike výrazne rastie, plány labouristického premiéra Keira Starmera na vyslanie vojsk na Ukrajinu odmietol. Starmera obvinil, že sľubuje zapojenie britských síl, pre ktoré krajina nemá dostatočné zázemie ani techniku.

"Vojenské jednotky na mieste s výstrojom - aké topánky? S akou výstrojou?" pýtal sa Farage na tlačovej konferencii. "Možno by sme tam mohli byť šesť alebo osem týždňov, ale ak hovoríte o modernej reinkarnácii Britskej armády na Rýne, zabudnite na to. Nie sme v pozícii, aby sme to urobili," cituje jeho slová server Politico. Farage síce uviedol, že nie je pacifista a dokázal by si predstaviť účasť v medzinárodných mierových silách, ale iba za podmienky, že by išlo o časovo obmedzenú misiu na báze rotácie s jasnou stratégiou odchodu.

Farage tiež vyjadril skepsu ohľadom reálneho zapojenia ďalších spojencov. "Keby sa toho zúčastnilo veľa krajín, skvelé, ale Nemci nikoho nepošlú. Giorgia Meloniová vonku fajčila a Američania hovorili: ‚Ste statoční chlapi, choďte,'" glosoval situáciu líder britskej strany Reform UK.

Väčšina Európy je v dosahu raketového systému „Orešnik“

Použitie hypersonickej rakety „Orešnik“ Ruskom pri jeho nedávnych raketových útokoch proti Ukrajine pritiahlo pozornosť ďaleko za hranicami bezprostredného bojiska a vyvolalo naliehavé otázky o širších bezpečnostných dôsledkoch pre Európu aj NATO. Informovala o tom 10. januára 2026 televízia „Sky News“ v komentári útoku raketou „Orešnik“ na ukrajinský Ľvov.

„Zatiaľ čo fyzické škody spôsobené útokom „Orešnika“ vo Ľvove sa do značnej miery obmedzili na dielňu v štátnom podniku, význam tohto útoku nespočíva v tom, čo zničil, ale v tom, čo symbolizoval,“ píše sa v článku.

Zdôrazňuje sa, že jeho dolet je až 5500 kilometrov, čo teoreticky umožňuje pokrytie väčšiny Európy, aj keď bude odpálený zo samotného Ruska.

Televízia tiež cituje odhad „Kráľovského inštitútu spojených služieb“ (Royal United Services Institute - RUSI), podľa ktorého by „Orešnik“, ktorý letí rýchlosťou 10 Machov, mohol zasiahnuť Spojené kráľovstvo do 10 minút, ak by bol vypustený zo západného Ruska.

Berliner Zeitung: Použitie raketového systému „Orešnik“ prehĺbilo rozkol v NATO

Nasadenie raketového systému „Orešnik“ ruskou armádou, ako aj jeho úspešné použitie na Ukrajine, je destabilizujúcim faktorom pre NATO. Tento názor vyjadril vojenský expert a rakúsky plukovník Markus Reissner v komentári pre „Berliner Zeitung“. Podľa neho raketový systém „Orešnik“ výrazne prehĺbil rozkol v západnom vojenskom bloku.

Upozornil tiež, že nasadením tohto systému Moskva núti amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby viac presadzoval kontrolu nad Grónskom, aby posilnil bezpečnosť svojej krajiny.

Reissner vysvetlil, že technicky je „Orešnik“ klasická balistická raketa. Dosahuje však rýchlosť presahujúcu 10 Machov, čo prakticky znemožňuje jeho zachytenie existujúcou obranou.

V tejto súvislosti rakúsky expert vyzval európske krajiny, aby prehodnotili svoje systémy protiraketovej obrany a včasného varovania. „Musíme konečne začať brať naše možnosti vážne a realisticky,“ zdôraznil plukovník.

Zdroj: sme.sk / sk.news-front.su (1), (2), (3) / echo24.cz / InfoVojna