Ružena Sabová poslala do väzby Jozefa Brhela. Po Záleskej sa zrodila ďalšia politická sudkyňa
06.02.2021 11:47
Rozhodnutie sudkyne Špecializovaného trestného súdu Ruženy Sabovej o vzatí Jozefa Brhela do vyšetrovacej väzby si zaslúži komentár, pretože ide o ďalší z radu dôvodov na pochybnosti o dodržiavaní zákonov, ústavy a medzinárodných zmlúv v trestných konaniach s politickým nádychom. S trochou irónie by sa dalo poznamenať, že Sabová si zrejme chce napraviť reputáciu z kauzy Kuciak a nakloniť si priazeň médií, ako sa to podarilo politickej sudkyni Pamele Záleskej, ktorá je v podozrivo dôvernom vzťahu s provládnou novinárkou Monikou Tódovou.
Nech už je pozadie uvalenia väzby na Jozefa Brhela akékoľvek, faktom ostáva, že odporuje základnej logike. A rozhodnutia súdov musia byť nielen zákonné, ale aj logické.
Ako je možné, že sudkyňa Sabová videla dôvody útekovej väzby, keď podnikateľ Brhel sa bez meškania vrátil na Slovensko po tom, ako svet obletela správa o jeho trestnom stíhaní? Keby sa chcel vyhýbať trestnému konaniu, obvinený by ostal v zahraničí rovnako ako ďalší podozrivý Michal Suchoba.
Brhel bol v čase vydania uznesenia o obvinení na Kanárskych ostrovoch v Atlantickom oceáne. Ostrovy síce patria Španielsku, a teda sú na území Európskej únie, no každý uzná, že z toho kútu sveta sa mohol podnikateľ poľahky vytratiť na inú, z hľadiska ukrývania sa oveľa bezpečnejšiu adresu. Prišiel však na Slovensko a Sabová ho zobrala do väzby, čím vlastne dala za pravdu Suchobovi – obvinenému sa viac oplatí unikať a schovávať sa, ak na to má dostatok peňazí.
Sudkyňa sa sa stotožnila s názorom, že Brhel musí ísť do väzby aj preto, lebo z jeho strany hrozí ovplyvňovanie svedkov. Sabová opäť prepadla z logiky. Ak by chcel ovplyvňovať svedkov či spoluobvinených, nerobilo by sa mu to ľahšie, ak by sa ukryl napríklad v Paname a odtiaľ posielal odkazy, kto má ako a za kú odmenu vypovedať?
Nikto nemôže spochybniť dôvodnosť trestného konania, ak nepozná vyšetrovací spis. Avšak všetky fakty poukazujú na to, že rozhodnutie o väzbe nebolo ani zákonné, ani logické. Z čoho plynie len jediný záver: bolo politické.
Špecializovaný trestný súd čoraz viac pripomína politický tribunál režimu Igora Matoviča. Podľa toho sa bude potrebné k jeho existencii postaviť po voľbách 2024.
Autor: Aneta Leitmanová
Zdroj: hlavnydennik.sk
Kto je JUDr. Ružena Sabová
Sudkyňa JUDr. Ružena Sabová predsedala trojčlennému senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý pod tlakom dôkazov spochybňujúcich obžalobu nakoniec v septembri rozhodol o oslobodení Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej.
Na jej porušovania zákona počas súdneho procesu v kauze vražda Kuciaka opakovane upozorňovala novinárka portálu Eurorešpekt Jana Teleki.
„Sudkyňa Sabová, nesporne svojím spôsobom vedenia konania vojde do dejín slovenskej justície, nakoľko je prvou sudkyňou v histórii Slovenska, ktorá nedokázala v konaní pojednávať asi ani jeden deň bez porušenia ustanovení Trestného poriadku a marenia práva obvinených na spravodlivý proces. Porušenia sudkyne Sabovej nie je možné klasifikovať len ako procesné chyby, ale ide o systematickú aroganciu počas výkonu právomoci verejného činiteľa a tým pádom i marenie spravodlivosti cez zneužívanie právomoci danej sudcovi,“ uviedla okrem iného Teleki.
K praktikám sudkyne Sabovej sa vyjadril v nedávnom rozhovore pre Eurorešpekt aj bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti JUDr. Štefan Harabin. Viac v článku TU.
Harabin: Vydieraná sudkyňa Sabová a neobjasnené samovraždy sudcov z Urválkových procesov
Iba vďaka portálom InfoVojna a Eurorešpekt môže slovenský občan získať objektívne informácie o prebiehajúcej dôkaznej situácii a krokoch vo veci konajúceho senátu, uviedol bývalý šéf Najvyššieho súdu SR v auguste roku 2020.
Študujú vôbec sudcovia elitného ŠTS v Pezinku trestné spisy, alebo konajú iba podľa pokynov SIS, alebo iných tajných služieb?
Trestného sudcu robím skoro 40 rokov. Prešli mi cez ruky aj také kauzy ako Janík, Rigo, Šajgal, Vymyslický (policajná inšpekcia), Slanské lesy, Okoličány, Lališ a spol a mnohé iné. Ani v jednej z nich, nech bolo akékoľvek obdobie, som nikdy nepodľahol tlaku vonkajších okolnosti, či už politických, mediálnych, mimovládkových, resp. nátlaku zo strany predsedu súdu.
Kauzy policajná inšpekcia a Lališ a spol vyvolali mimoriadny záujem zo strany verejnosti a extrémny tlak médií, ale aj politikov v smere vydania rozhodnutia, ktoré by im vyhovovalo i za cenu nespravodlivosti a porušenia Ústavy, Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách a neakceptácie základných procesných práv obžalovaných. Reálne vyhrážky momentálnych držiteľov moci ma nezlomili, i keď si na Švecovej vymohli moje disciplinárne stíhania, plynutím času sa ukázalo, že práve moje právne názory premietnuté do týchto rozhodnutí sú správne, čo napokon pri policajnej inšpekcii najnovšie potvrdila už i Čaputová a v práve na zákonného sudcu a v práve na prezumpciu neviny u Lališa a spol. Luxemburský súd výkladovým nálezom z 28. mája 2020.
Ako trestného sudcu ma zaujímajú trestné procesy, čo je logické a keďže som v prerušenom výkone funkcie mám aj viac času na ich analýzu. Už v Urválkových procesoch v 50-tich rokoch minulého storočia sa osvedčila zásada, že každý proces, ktorý potrebovala aktuálna politická moc doviesť do nimi sledovaného cieľa, mala mimoriadne silné mediálne krytie prostredníctvom totálnej masirácie verejnosti.
Kočneriáda a Urválkove médiá
Všimnime si čo sa deje cez Lipšiciádu v Kočneriáde.
Mainstream, zastúpený RTVS, Markízou, JOJ-kou, DenníkomN, SME-čkom, Aktualitami.sk, prebral úlohu Urválkových médií, prináša verejnosti jednostranné a cielené informácie z procesu so snahou už presvedčiť i napriek pochybnej dôkaznej situácii verejnosť o nespornej vine obžalovaných.
Iba vďaka InfoVojna a Eurorešpekt (prekvapuje v tejto spojitosti pasivita portálu Hlavné Správy zrejme pod strachom Sorošovskej ambasády USA, čo samozrejme nie je ospravedlniteľné) môže slovenský občan získať objektívne informácie o prebiehajúcej dôkaznej situácii a krokoch vo veci konajúceho senátu.
Nemám dôvod neveriť správam týchto médií, ale ako sudcu, keďže som nevidel spis, zákonite musím konštatovať, že pokiaľ sú informácie z infovojna.sk a eurorepekt.sk pravdivé treba vysloviť niekoľko rezultátov, ktoré závažne dopadnú na všetkých ľudí, ktorí platia dane.
Luxemburský súd
Prvá a bazálna okolnosť v tejto veci je Luxemburský výkladový nález, ktorý je právne záväzný pre Slovenskú republiku, teda pre každého vyšetrovateľa, prokurátora, sudcu okresného, krajského, špecializovaného, najvyššieho, ale aj ústavného súdu. Čiže aj pre Sabovú a jej senát, ktorý vo vylúčenej veci vo výroku priamo konštatoval vinu aj Kočnera a Zsuzovej, bez toho, aby v tom istom výroku uviedol výslovne, že dokazovanie o vine Kočnera a Zsuzovej bude predmetom osobitného dokazovania.
Pokiaľ Sabová a jej senát pri poznaní výkladového nálezu Luxemburského súdu koná vo veci ďalej, bez ohľadu na výsledok vyjadrený v rozsudku, zjavne bez najmenších pochybnosti pácha trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.
O ďalších jej krokoch, že pripúšťa dôkaz telefónmi, hoci v stanovisku z firmy Treema spoločnosť Treema jednoznačne konštatuje, že komunikáciu v aplikácii Treema je možné bez stôp upravovať a že na znalecké skúmanie sú predložené mobily v počte štyri a znalecký posudok je na šesť mobilov, nie je možne konštatovať racionalitu, svedčí to len a len o jej evidentnej zaujatosti.
Aj exvyšetrovateľ Šátek sa prekvapivo vyjadril o neprípustnej manipulácii stôp zaznamenaných na mieste činu.
Vydieraná sudkyňa
Logická otázka preto znie prečo a pre koho to Sabová robí? Vydieraná je ako napr. Čaputová, Matovič, Kollár, Budaj, Kyselica a spol., ona z dôvodov, čo predtým stvárala. Ochranka, ktorá sa priebežne mení o jej osobe vie všeličo. Je dôležité v záujme Sabovej a spol jej pripomenúť iba jedno, že aj sudcovia v Urválkových procesoch po vynesení žiadaných verdiktoch páchali následne koordinované samovraždy. Zatiaľ sa nevie, či dobrovoľné, alebo ináč motivované.
Jediný ja v tomto štáte som sa nestretol s Kočnerom, netelefonoval, neobchodoval s ním, ani s ním neraňajkoval, nebol s ním na zabíjačke, ani na nijakej recepcií. Uvádzam to len a len preto, že nech by sa to týkalo Lališa, Kisku, Riga, Lipšica i Fica vždy by som postupoval len a len podľa Ústavy a Trestného poriadku a zákona aby som upozornil, že za nezákonnosti Sabovej budeme platiť všetci občania Slovenska.
Sudkyňa Sabová a ignorácia výkladového rozhodnutia Luxemburského súdu. Je sudkyňa v kauze súdneho pojednávania vraždy Kuciaka členom organizovanej skupiny?
Dlhodobo sme svedkami fanatickej poľovačky médii hlavného prúdu, ktoré inkvizičným spôsobom útočia na ľudí, ktorí sú trestne stíhaní bez dokázania viny, uviedla vo svojom článku z júla roku 2020 novinárka Jana Teleki.
V januári 2020, po takmer dvojročnom “intenzívnom” vyšetrovaní, konečne otvorila predsedníčka senátu JUDr. Sabová dlho očakávané pojednávanie vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Po siedmych mesiacoch od začiatku súdneho procesu, keď médiá intenzívne stupňujú nátlak na ukončenie procesu, je vhodné položiť si otázku, ako je to vôbec takýto súdny proces možný.
Ako možno očakávať ukončenie procesu na prvom stupni, ak doposiaľ neboli akceptované návrhy na dokazovanie požadované obhajobou? Špecialitou tohto konania bolo však najmä znalecké dokazovanie a pripustenie údajne kľúčových dôkazov, čiže výpisov komunikácie z Threemy a komunikáciu zo zaistených mobilov a nepripustenie dokazovania zo strany obžalovaných.
Z pohľadu nezainteresovaného, ktorý má prístup k celému vyšetrovaciemu spisu, je zarážajúci neštandardný spôsob realizácie – vykonávania dôkazov, samotného dokazovania v súdnom procese, ktorý bol v prvom štádiu prenášaný zvukovými nosičmi. Verejnosť logicky očakávala striktné dodržiavanie ustanovení trestného poriadku, respektíve dodržiavanie práv obvinených. Z tohto dôvodu pravdepodobne nikto neočakával, keď sudkyňa pripustila do konania Threemu, že sa rozhodne, v rozpore so zákonom, vykonať iba časť dôkazu, teda niekoľko viet o počasí a zuboch, ktoré však ani zďaleka nemôžu byť dôkazom o objednávke vraždy.
Skutočný zlom v konaní, kedy si aj laik uvedomil, že sa jedná o politický proces a to, že súd nemá dôkazy voči obžalovaným a teda je obžaloba postavená na vode, bolo odsúdenie Miroslava Marčeka.
Po jeho odsúdení JUDr. Sabová prevzala rozkladové rozhodnutie Luxemburského súdu súvisiace s prezumpciou neviny.
Z tohto rozhodnutia vyplýva, že potom, ako sudkyňa vydala rozhodnutie voči Marčekovi s popisom skutkov Zsuzssovej a Kočnera nie je možné, aby naďalej pojednávala uvedenú trestnú vec. Keďže je rozhodnutie Luxemburského súdu záväzné pre všetky orgány slovenskej republiky, bolo povinnosťou JUDr. Sabovej vylúčiť sa z konania a rovnako mal postupovať aj celý senát. Svojím zotrvaním v konaní jednoznačne Sabová porušila zákon.
Zarážajúci je aj spôsob vykonania dokazovania, nehovoriac o tom, že v rozpore so zákonom a právami obvinených ani raz nepostúpila námietku zaujatosti voči svojej osobe na nadriadený súd.
JUDr. Sabová systematicky marila práva obžalovaných aj tým, že im neumožňovala v priebehu celého konania súvisle sa vyjadriť v rámci spontánnej výpovede, ale aj v priebehu konania k dôkazom. Jej konanie je nepochopiteľné aj preto, že dlhé hodiny procesu boli vypočúvaní svedkovia, ktorých svedecké výpovede nie je možné vôbec brať do úvahy vzhľadom k tomu, že sa jednalo o nič nehovoriace emotívne prejavy, ktoré s podstatou veci vôbec nesúviseli.
Dlhodobo sme svedkami fanatickej poľovačky médii hlavného prúdu, ktoré inkvizičným spôsobom útočia na ľudí, ktorí sú trestne stíhaní bez dokázania viny.
Za mediálnymi útokmi treba vidieť systematickú a zorganizovanú podporu právnikov a niektorých policajných orgánov, či tichú podporu prokuratúry, ktoré médiám podsúvali dopredu pripravené výňatky zo spisov s tendenčnými komentármi, ktorými fiktívni bojovníci za očistu justície pohotovo reagovali do kamier zástupcov skorumpovaných médií.
A na čelo tejto organizovanej skupiny sa postavila aj samotná sudkyňa JUDr. Sabová. Tá má zjavne s manipuláciou neviny skúsenosti, čo dokazuje aj právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu 4 To 2/2015, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok senátu JUDr. Sabovej. V tomto konkrétnom prípade podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola zo strany JUDr. Sabovej porušená zásada prezumpcie neviny ako vážneho inštitútu Dohovoru o ľudských právach.
JUDr. Sabová namiesto toho, aby prijala zodpovednosť, opäť si vysvetlila právo po svojom, a namiesto toho, aby sa spamätala a začala viesť pojednávanie striktným dodržiavaním trestného poriadku, teda dbať o to, aby aj obžalovaným neboli upierané základné práva – teda aj právo na spravodlivý proces, podala trestné oznámenie za ovplyvňovanie súdu.
Podpredseda parlamentu a strany Za ľudí Juraj Šeliga by možno aj v tomto prípade mal podať podnet predsedovi Súdnej rady Jánovi Mazákovi, aby preveril všetky doterajšie rozhodnutia sudkyne Sabovej a možno ju upozornil, aby začala konať v zmysle platnej trestnoprávnej legislatívy.
Sabová poslala Kotlebu do basy za jeho šeky chudobným na sumu 1488 eur
Samosudkyňa ŠTS Ružena Sabová uznala v októbri 2020 predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd v kauze rozdávania kontroverzných šekov na sumu 1488 eur.
Sudkyňa tak vyhovela záverečnému návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Tomáša Honza. Ten navrhol vo svojej záverečnej reči koncom septembra Kotlebovi trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Sadzba v Trestnom zákone za spomínaný paragraf je od štyroch do ôsmich rokov odňatia slobody. Sabová poslala Kotlebu do väzenia na štyri roky a štyri mesiace.
Verdikt zatiaľ nie je právoplatný, Kotleba tak momentálne nepríde o mandát poslanca Národnej rady SR. Keďže obžalovaný podal na mieste odvolanie, vec prejde v odvolacom konaní na Najvyšší súd SR.
Sudkyňa pri vynesení rozsudku uviedla, že Kotleba sa pri odovzdávaní šekov prihlásil k myšlienkam nacizmu a neonacizmu, ktoré popierajú princíp ľudskej rovnosti. Ten je však podľa nej chránený zákonom. Navyše na organizáciu predmetného podujatia zneužil svoju vtedajšiu funkciu predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.
„Súd nemal pochybnosti, že k skutku došlo,“ povedala sudkyňa s tým, súd vzal do úvahy výpoveď znalca, ktorý potvrdil domnienku obžaloby o extrémistickom pozadí číselnej symboliky.
„Obžalovaný verejne uvádzal túto ideológiu do povedomia spoločnosti,“ uviedla Sabová s tým, že teatrálne odovzdanie šekov bol jediný dôvod, prečo obžalovaný vyžadoval prítomnosť obdarovaných na podujatí.
Sudkyňa doplnila, že podujatie bolo zorganizované na výročie vzniku vojnovej Slovenskej republiky 14. marca a pripomínalo jej prezidenta Jozefa Tisa, ktorý nesie zodpovednosť za perzekúciu etnických menšín v danom období. V neprospech obžalovaného zavážila podľa odôvodnenia rozsudku napríklad aj symbolika využívaná jeho politickou stranou a niektoré jej programové tézy, partnerské organizácie v zahraničí alebo pozadie kandidátov strany ako v minulosti odsúdený Milan Mazurek.
Viac v článku TU.
Zdroj: InfoVojna
