Sergej Lavrov obvinil Ukrajinu a Európu z nátlaku na USA, aby sa namiesto dlhodobého riešenia konfliktu na Ukrajine zamerali len na dočasné riešenie situácie. Šéf ruského rezortu diplomacie zopakoval, že ruské podmienky pre ukončenie vojny sa nezmenili a dodal, že pre zastavenie špeciálnej vojenskej operácie musia byť vyriešené základné príčiny konfliktu

21.10.2025 17:30
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov medzitým vyhlásil, že presný termín plánovaného stretnutia medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom v Budapešti zatiaľ ani jedna strana nestanovila.

Podmienky Ruska pre ukončenie vojny na Ukrajine zostávajú nezmenené od augustového summitu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške, vyhlásil v utorok šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Odmietol zároveň výzvy na zastavenie bojov bez toho, aby boli vyriešené tzv. základné príčiny konfliktu.

Trump v piatok po rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome naliehal na Moskvu aj Kyjev, aby uzavreli prímerie na súčasných frontových líniách. Podporu tejto výzve, ako aj Trumpovým snahám o ukončenie vojny, v utorok v spoločnom vyhlásení vyjadrili predstavitelia EÚ a lídri deviatich európskych krajín vrátane Zelenského.

Lavrov v utorok obvinil Ukrajinu a jej európskych spojencov, že vyvíjajú tlak na Spojené štáty, aby zmenili svoj postoj a namiesto dlhodobého komplexného riešenia konfliktu sa zamerali na dočasné riešenie v podobe prímeria. „Tento prístup je však v rozpore s tým, na čom sa prezidenti Trump a Putin dohodli v Anchorage, a to zamerať sa na základné príčiny,“ zdôraznil podľa TASS ruský minister.

Summit na aljašskej vojenskej základni Elmendorf–Richardson v meste Anchorage 15. augusta sa skončil bez dohody o prímerí na Ukrajine či konkrétnych záväzkov, no Trump aj Putin hovorili o „pokroku“.

Moskva dlhodobo požaduje vyriešenie toho, čo označuje za základné príčiny vojny. Medzi ne patria napríklad to, aby Ukrajina zostala neutrálnou krajinou bez jadrových zbraní, vzdala sa ambícií vstúpiť do NATO a aby zabezpečila ochranu rusky hovoriacich obyvateľov. Kyjev tieto požiadavky považuje za neprijateľné.

Putin, na príkaz ktorého ruské jednotky vo februári 2022 vpadli na Ukrajinu, podľa Reuters takisto chce, aby západní lídri dali písomný prísľub zastaviť rozširovanie NATO na východ. Severoatlantická aliancia ale tvrdí, že rozhodnutie o vstupe do jej štruktúr závisí od jednotlivých krajín.

Ukrajina dlhodobo trvá na okamžitom prímerí na súčasných líniách bojov pred mierovými rokovaniami. Naopak, Moskva podľa Reuters vyhlásila, že ako jednu z viacerých podmienok pre zastavenie bojov požaduje, aby Ukrajina odstúpila Rusku ďalšie územia.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že akékoľvek rokovania týkajúce sa územia Ukrajiny musí viesť výlučne prezident Zelenskyj. „Nikto iný to nemôže urobiť. Preto je na Ukrajine, aby rozhodla o sebe a svojom území,“ povedal novinárom k plánovanému stretnutiu medzi Putinom a Trumpom v Budapešti.

Presný termín plánovaného stretnutia medzi Trumpom a Putinom zatiaľ ani jedna strana nestanovila

Presný termín plánovaného stretnutia medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom zatiaľ ani jedna strana nestanovila, preto nie je jasné, kedy sa uskutoční, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Povedal tiež, že je predčasné hovoriť o prípadnej účasti lídrov akýchkoľvek krajín EÚ.

Peskov sa takto vyjadril po tom, čo stanica CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje informovala o odklade prípravného stretnutia ministrov zahraničných vecí Ruska a USA, Sergeja Lavrova a Marca Rubia, ktoré má predchádzať summitu na úrovni prezidentov. Moskva však tvrdí, že ministri, ktorí spolu v pondelok viedli telefonický rozhovorov, sa na osobnej schôdzke ešte ani nedohodli.

„Počúvajte, prezidenti si porozumeli, ale nemôžeme odložiť to, čo ešte nebolo definitívne dohodnuté,“ uviedol Peskov s tým, že takýto summit si vyžaduje dôslednú prípravu. „To môže trvať nejaký čas. Preto od začiatku neboli stanovené žiadne presné termíny,“ uviedol a dodal, že Moskva ani nemá predstavu o tom, kedy by sa stretnutie mohlo konať.

Trump po minulotýždňovom telefonáte s Putinom oznámil, že sa dohodli na spoločnom stretnutí v maďarskej metropole Budapešť, aby zistili, či dokážu ukončiť vojnu na Ukrajine. Vtedy vyjadril aj očakávanie, že schôdzka by mohla prebehnúť do dvoch týždňov.

Predstaviteľ Bieleho domu citovaný CNN uviedol, že plánovaná schôdzka ministrov, považovaná za kľúčový prípravný krok pre druhý tohtoročný summit lídrov USA a Ruska, sa neuskutoční - aspoň zatiaľ nie. Dôvod odkladu stretnutia nebol bezprostredne jasný, jeden zo zdrojov stanice ale povedal, že Rubio a Lavrov vyjadrili rozdielne očakávania ohľadom možného ukončenia ruskej invázie na Ukrajinu.

Hovorca Kremľa podľa agentúry TASS označil za predčasné diskutovať o tom, či sa na summite medzi ruským a americkým prezidentom v Budapešti zúčastnia aj zástupcovia členských krajín EÚ. Reagoval tak na informáciu magazínu Politico, že niektorí lídri Únie budú v najbližších dňoch lobovať za svoju účasť a aj za to, aby pri rokovacom stole sedel ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten už predtým vyhlásil, že je pripravený, ak bude pozvaný.

Peskov sa vyjadril aj k medializovaným informáciám, že sa Putin by do Maďarska mohol pricestovať v tom istom lietadle ako Trump, čo podľa svojich slov považuje za „fantazijnú“ verziu prípadného príchodu ruského prezidenta. Ruský poslanec Michail Deľagin predtým podľa denníka Izvestija povedal, že keďže bude Putinovo lietadlo prelietavať cez niekoľko krajín, považuje let s Trumpom za najúspešnejšiu možnosť.


Zdroj: bleskovky.skcas.sk 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik o dovolacom rozsudku Najvyššieho súdu v jeho prospech, sústavnom porušovaní svojich práv a kauze „Kajúcnik“, ale aj o rozhodovaní sudkyne Pamely Záleskej, jej vzťahu s redaktorkou Denníka N Monikou Tódovou a dopade ich spolupráce na jeho proces. Vyjadruje sa tiež k nadpráci a neobjektívnosti médií, k „čurillovcom“ a prokurátorovi Michalovi Šúrekovi ako k „chránenej zveri“. Rozoberá pôsobenie kajúcnika Bernarda Slobodníka, existenciu tzv. technického spisu s manipulovanými výpoveďami, kauzu Gorila, „smerácke kauzy“, nálepku 61 : 0 či „vklad v hotovosti“. Opisuje tiež nátlakové metódy a vysvetľuje, prečo im nikdy nepodľahol a prečo neprijal úlohu kajúcnika

VIDEO: Vladimir Putin počas telefonátu s Donaldom Trumpom varoval prezidenta USA pred dôsledkami obnovenia amerických a izraelských útokov na Irán. Lídri spolu hovorili aj o vojne na Ukrajine. Podľa šéfa Bieleho domu bola „Ukrajina z vojenského hľadiska porazená“. Ruský prezident aj jeho americký náprotivok vyjadrili podobné názory na „správanie kyjevského režimu“ pod vedením Volodymyra Zelenského, ktorý podľa nich „presadzuje politiku predlžovania konfliktu“

VIDEO: „Nemyslím si, že Šimečka vyhrá voľby,“ tvrdí exprezident Ivan Gašparovič v rozhovore, v ktorom bilancoval svoju kariéru. Hovoril nielen o rozdelení Česko-Slovenska a neľahkej ceste Slovenska po jeho vzniku, ale aj o upadajúcej EÚ, potrebe dobrých vzťahov s Ruskom či o referende vyhlásenom prezidentom Petrom Pellegrinim. Venoval sa tiež ťažkej úlohe Roberta Fica pri udržiavaní stability vlády, situácii v opozícii, odklonu KDH od konzervatívnych hodnôt a podozreniam z finančných machinácií v občianskom združení Projekt Fórum, ktoré viedla Marta Šimečková. Komentoval aj rastúce preferencie hnutia Republika a Igora Matoviča, ako aj jesenné komunálne voľby, ktoré považuje za politický barometer parlamentných volieb v roku 2027