Sorosov Denník SME označil výroky bývalej šéfky amerických tajných služieb Tulsi Gabbardovej o existencii nebezpečných biologických laboratórií za „ruskú propagandu“. Slovenské ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že biologická bezpečnosť nie je dostatočne zabezpečená, a odmieta interpretáciu, že jeho návrhy na zmenu a doplnenie textu prílohy k pandemickej dohode WHO vychádzajú z konšpiračných alebo propagandistických naratívov

14.07.2026 20:25

Článok Denníka SME vytvára dojem, že cieľom návrhov Ministerstva spravodlivosti SR je spochybňovať existujúci systém biologickej bezpečnosti. Takýto obraz však nezodpovedá obsahu slovenských návrhov ani medzinárodnému kontextu, z ktorého vychádzajú.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že Ministerstvo spravodlivosti SR nenavrhuje obmedzovanie vedeckého výskumu, medzinárodnej vedeckej spolupráce ani výmeny biologických materiálov. Cieľom návrhov je doplniť pripravovaný systém PABS o procesné mechanizmy biologickej bezpečnosti, biologickej ochrany, vysledovateľnosti a riadenia rizík tak, aby bol systém nielen funkčný, ale aj dôveryhodný, transparentný a právne vykonateľný. Návrhy dopĺňajú pripravovaný systém PABS (Pathogen Access and Benefit-Sharing System) aj o procesné pravidlá pre situácie, keď dôjde k závažnému biologickému incidentu, podozreniu zo zneužitia biologických materiálov alebo potrebe nezávislého odborného preverenia takéhoto incidentu.

Denník SME zároveň úplne opomenul, že podstatná časť slovenských návrhov reaguje na oficiálne spoločné stanovisko štrnástich demokratických štátov prijaté po ukončení prvej misie WHO vo Wu-chane. Austrália, Kanada, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Izrael, Japonsko, Lotyšsko, Litva, Nórsko, Kórejská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké vo svojom spoločnom vyhlásení konštatovali, že expertná misia WHO nemala včasný prístup k pôvodným údajom, vzorkám ani personálu, čo významne obmedzilo možnosti nezávislého vedeckého preskúmania pôvodu pandémie COVID-19. Tieto štáty preto vyzvali na vytvorenie rýchleho, transparentného, nezávislého a vedecky podloženého medzinárodného mechanizmu vyšetrovania budúcich epidémií neznámeho pôvodu.

Práve na tieto požiadavky reagujú slovenské návrhy. Navrhujú procesné mechanizmy umožňujúce odborné preverenie závažných biologických incidentov, lepšiu vysledovateľnosť biologických materiálov a genetických sekvenčných údajov, koordináciu medzi WHO a členskými štátmi, ako aj jasné pravidlá pre postup pri podozrení zo závažného biologického rizika. Nejde teda o vytváranie nových naratívov, ale o implementáciu požiadaviek, ktoré po skúsenostiach z pandémie COVID-19 formulovali samotné demokratické štáty.

Rovnako zavádzajúce je tvrdenie obsiahnuté v článku, že biologická bezpečnosť je už dnes dostatočne zabezpečená. Takéto tvrdenie nezodpovedá odborným poznatkom ani skúsenostiam z posledných desaťročí.

Úroveň biologickej bezpečnosti sa vo svete výrazne líši podľa krajiny, typu laboratória, úrovne dohľadu, financovania aj kultúry bezpečnosti.

Hoci mnohé špičkové laboratóriá dodržiavajú veľmi prísne štandardy WHO, CDC či ďalších medzinárodných organizácií, odborná literatúra dlhodobo upozorňuje, že ani najmodernejšie laboratóriá nie sú úplne bezrizikové.

Laboratórne incidenty boli zaznamenané aj vo významných výskumných centrách v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, Singapure, Taiwane, Číne či Rusku. Išlo napríklad o incidenty so SARS, antraxom, pravými kiahňami alebo inými vysoko rizikovými patogénmi. Väčšina týchto udalostí síce neviedla ku katastrofálnym následkom, ale práve na ich základe boli následne sprísňované bezpečnostné pravidlá.

Medzinárodná odborná komunita zároveň dlhodobo upozorňuje, že medzi hlavné riziká patria ľudské chyby, nedostatočné školenie personálu, rozdielna úroveň národných regulácií, zastarané technické vybavenie, nedostatočný dohľad nad niektorými laboratóriami či rozdielne bezpečnostné štandardy medzi jednotlivými krajinami. Práve preto WHO pravidelne aktualizuje Príručku WHO o biologickej bezpečnosti laboratórií (Laboratory Biosafety Manual) a biologická bezpečnosť patrí medzi oblasti, ktoré sa neustále vyvíjajú.

Za týchto okolností nemožno súhlasiť s tvrdením citovaným v článku, že z pohľadu pandemickej pripravenosti je potrebné predovšetkým „zrýchliť a zjednodušiť“ medzinárodnú výmenu biologického materiálu pri zachovaní súčasnej úrovne biologickej bezpečnosti. Takýto pohľad totiž vychádza z predpokladu, že súčasná úroveň biologickej bezpečnosti je globálne dostatočná. To však nie je záver, ku ktorému dospievajú medzinárodné organizácie ani odborná literatúra. Skúsenosti z pandémie COVID-19, ako aj opakované laboratórne incidenty vo svete ukazujú, že biologická bezpečnosť je dynamická oblasť, ktorú je potrebné priebežne posilňovať, nie považovať za definitívne vyriešenú.

Návrhy Slovenskej republiky preto nesmerujú k obmedzeniu vedeckého výskumu ani k zbytočnej administratívnej záťaži. Naopak, obsahujú viacero ustanovení, ktorých cieľom je práve zabezpečiť primeranosť povinností podľa veľkosti a charakteru jednotlivých subjektov tak, aby neboli neprimerane zaťažené univerzity, výskumné organizácie ani malé inovatívne spoločnosti. Tento aspekt článok Denníka SME úplne opomenul.

Článok zároveň vytvára dojem, že slovenské návrhy vychádzajú výlučne z výrokov bývalej riaditeľky americkej Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardovej z júna 2026. Takéto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti.

Slovenské návrhy vychádzajú z odborného stanoviska ministerstva spravodlivosti, ktoré prezentuje od začiatku rokovaní a ktoré bolo obsahom smerníc na rokovania, ktoré schválila vláda. Ministerstvo o tom navyše pravidelne informuje médiá (pozri tlačové správy Ministerstva spravodlivosti SR počnúc 4. februárom 2026).

Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojej tlačovej správe preto uviedlo vyjadrenia Tulsi Gabbardovej iba ako jeden z viacerých bezpečnostných impulzov, ktoré sa objavili v medzinárodnej diskusii. Hlavným základom slovenských návrhov sú skúsenosti z pandémie COVID-19, rokovania o Pandemickej dohode WHO, Dohovor o zákaze biologických zbraní (BWC) a spoločné stanovisko štrnástich demokratických štátov požadujúcich vytvorenie účinného mechanizmu vyšetrovania budúcich biologických incidentov.

Denník SME navyše bez bližšieho vysvetlenia uvádza, že výroky Tulsi Gabbardovej predstavujú „ruskú propagandu“.

Takéto zjednodušenie nezodpovedá skutočnosti. Otázka bezpečnosti biologických laboratórií, výskumu so zvýšeným biologickým rizikom či potreby prísnejšieho dohľadu nad výskumom zisku funkcie (gain-of-function research) je predmetom dlhoročnej odbornej diskusie v Spojených štátoch aj v ďalších demokratických krajinách. Počas posledných rokov boli prijaté viaceré americké opatrenia smerujúce k sprísneniu dohľadu nad týmto typom výskumu bez ohľadu na politickú príslušnosť jednotlivých administratív.

Ministerstvo spravodlivosti SR preto odmieta interpretáciu, že jeho návrhy vychádzajú z konšpiračných alebo propagandistických naratívov.

Slovenské návrhy vychádzajú z princípu predbežnej opatrnosti, z medzinárodného práva, zo skúseností z pandémie COVID-19, zo spoločných požiadaviek viacerých demokratických štátov a z presvedčenia, že globálny systém výmeny biologických materiálov musí byť nielen efektívny, ale aj bezpečný, transparentný, vysledovateľný a právne predvídateľný.

Práve dôvera verejnosti v budúci systém PABS bude závisieť od toho, či bude schopný nielen zabezpečiť rýchlu výmenu biologických materiálov, ale aj transparentne a odborne reagovať na situácie, keď vznikne podozrenie na závažný biologický incident alebo iné bezpečnostné riziko.

O tieto ciele slovenské návrhy usilujú.

Zdroj: justice.gov.sk / InfoVojna