„Súčasný svet čelí bezprecedentne zložitému obdobiu,“ vyhlásil iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Americký nátlak na Irán podľa neho dosiahol nebezpečnú úroveň. Dodal tiež, že Blízky východ nepotrebuje USA ako „regionálneho policajta“

14.09.2026 09:15

Tlak Spojených štátov na Irán dosiahol kritickú a nebezpečnú úroveň, vyhlásil v piatok iránsky prezident Masúd Pezeškiján v indickom Naí Dillí, kam pricestoval na summit krajín BRICS.

„Súčasný svet prechádza obdobím bezprecedentnej zložitosti“, vyhlásil Pezeškiján pred summitom BRICS a dodal, že použitie ekonomického nátlaku túto situáciu len zhoršuje. Zoskupenie BRICS okrem Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky tvoria Egypt, Etiópia, Irán, Spojené arabské emiráty a Indonézia.

„Irán bol v posledných rokoch vystavený prísnym sankciám; tento tlak dosiahol v posledných mesiacoch kritickú a nebezpečnú úroveň v dôsledku vojenskej agresie zo strany Spojených štátov a Izraela,“ pokračoval prezident.

Poznamenal, že neustále narúšanie dodávateľských reťazcov a zneužívanie ekonomických sankcií na politické účely iba prehlbuje nestabilitu vo svete a komplikuje prostredie, v ktorom štáty fungujú.

„Keď je krajina vystavená politickému a vojenskému tlaku na svoj obchod, energetiku, infraštruktúru a finančný systém, následky toho presahujú jej hranice,“ dodal Pezeškiján.

Vzhľadom na narastajúcu zložitosť medzinárodných vzťahov vyzval členské štáty BRICS, aby prešli od potenciálnej spolupráce k reálnym činom, posilnili vzájomný obchod a vytvorili alternatívne finančné siete

USA a Izrael koncom februára vyvolali vojnu na Blízkom východe údermi na Irán. Jeho ekonomika bola v tom čase oslabená desaťročiami medzinárodných sankcií. Teherán reagoval uzavretím Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej cesty, čo spôsobilo prudký nárast globálnych cien energie.

Indický premiér Naréndra Módí v rozhovore s Pezeškijánom zdôraznil potrebu chrániť slobodu plavby a obchodu

Indický premiér Naréndra Módí v piatok rokoval s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom a zdôraznil potrebu chrániť slobodu plavby a obchodu, ako aj bezpečnosť a blaho námorníkov. Informovalo o tom indické ministerstvo zahraničných vecí.

Stretnutie sa uskutočnilo v predvečer summitu krajín BRICS v Naí Dillí. India sa v rámci súčasného konfliktu Iránu a Spojených štátov podľa agentúry Reuters pohybuje na tenkom ľade: má historické a kultúrne väzby s Teheránom, strategické vzťahy s Izraelom a úzke priateľské vzťahy s arabskými krajinami, kde žijú a pracujú milióny jej občanov.

„Premiér (Módí) zopakoval stály postoj Indie, že všetky otázky sa musia riešiť prostredníctvom dialógu a diplomacie,“ uviedlo indické ministerstvo.

„Zdôraznil tiež potrebu pokračovať v úsilí o zabezpečenie trvalého mieru a stability v regióne, ochranu slobody plavby a obchodu, ako aj bezpečnosti a blahobytu námorníkov,“ dodáva vyhlásenie.

Išlo o druhé stretnutie medzi indickým premiérom a iránskym prezidentom za posledné dva týždne. V Kirgizsku obaja rokovali 31. augusta na okraj summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO). Pezeškiján vtedy Módímu povedal, že Teherán si praje vyriešenie konfliktu s USA na základe rokovaní.

Naí Dillí odsúdilo útoky Teheránu na susedné krajiny v Perzskom zálive, na energetickú infraštruktúru v regióne aj na lode. Na summite v Kirgizsku podpísalo spoločné vyhlásenie odsudzujúce americko-izraelskú vojenskú kampaň proti Iránu a západné sankcie, pripomína Reuters.

Indický premiér už skôr v piatok na obchodnom fóre BRICS zdôraznil, že globálny obchod sa môže rozvíjať len „ak budú námorné trasy bezpečné, dodávateľské cesty zostanú otvorené a námorníci budú v bezpečí“.

„Svet sa dnes nachádza v jednej zo svojich najzložitejších situácií. Čoraz častejšie využívanie ekonomických nástrojov na vyvíjanie ekonomického tlaku ohrozuje legitímny obchod iných krajín,“ podotkol Módí.

Irán bude rokovať s krajinami Perzského zálivu o Hormuzskom prielive

Iránske ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že predstavitelia Teheránu sa v pondelok v Ománe stretnú so zástupcami krajín Perzského zálivu, aby s nimi rokovali o strategickom Hormuzskom prielive. Upozornila na to agentúra AFP

„Cieľom tohto stretnutia je podporiť lepšie porozumenie medzi krajinami v regióne a pomôcť posilniť spoločnú regionálnu bezpečnosť,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku.

Dodalo, že na stretnutí sa zúčastnia „Irak a ďalšie pobrežné štáty Perzského zálivu“.

Tento región sužuje od konca februára vojna medzi Teheránom a Washingtonom, ktorú vyvolali americko-izraelské útoky na Irán. Ten následne reagoval odvetnými údermi naprieč Blízkym východom, ako aj blokádou Hormuzského prielivu. Cez túto kľúčovú úžinu sa predtým plavila pätina svetových dodávok ropy.

Irán a Omán, krajiny hraničiace s týmto prielivom, už niekoľko týždňov rokujú o tom, ako bude úžina spravovaná v budúcnosti. Plavba cez ňu nebola pred vojnou spoplatnená, no Teherán v súčasnosti žiada, aby plavidlá získali povolenia, a zvažuje zavedenie mechanizmu na vyberanie poplatkov za prechod.

Lode, ktoré tieto podmienky nedodržujú, sa stávajú terčom iránskych útokov. Spojené štáty zároveň pravidelne bombardujú iránske pobrežie, aby podkopali kontrolu Teheránu nad prielivom.

Blízky východ nepotrebuje, aby mu USA robili policajta

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v sobotu vyhlásil, že Blízky východ nepotrebuje Spojené štáty ako „regionálneho policajta“. Obe krajiny sú pritom vo vojnovom stave a bojujú o kontrolu nad Hormuzským prielivom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Nepotrebujeme regionálneho policajta,“ povedal Pezeškiján na okraj summitu krajín BRICS v Indii počas stretnutia s malajzijským premiérom Anwarom Ibrahimom.

Pezeškiján podľa iránskej prezidentskej kancelárie dodal, že územnú celistvosť a bezpečnosť regiónu môžu garantovať iba jeho hlavní aktéri a krajiny, ktoré ho tvoria.

Irán je vo vojnovom stave od 28. februára, keď americko-izraelské útoky usmrtili jeho najvyššieho vodcu, ajatolláha Alího Chameneího. Islamská republika reagovala odvetnými údermi po celom regióne a zablokovala Hormuzský prieliv, cez ktorý predtým prúdila pätina svetovej ropy. Odvtedy Irán a USA bojujú o kontrolu nad touto strategickou vodnou cestou.

Prieliv bol pred vojnou voľne prejazdný, no Irán v súčasnosti vyžaduje od plavidiel povolenie a zvažuje zavedenie mechanizmu poplatkov za služby. Lode, ktoré tieto pravidlá nedodržiavajú, sa pravidelne stávajú terčom iránskych útokov, zatiaľ čo USA periodicky bombardujú iránske pobrežie, čím spochybňujú kontrolu islamskej republiky nad prielivom.

Blokáda aj po viac než šiestich mesiacoch od vypuknutia vojny na Blízkom východe naďalej tlačí ceny ropy nahor, pričom tento týždeň vyskočili nad 100 dolárov za barel, pripomína AFP.

„Napriek všetkým nespravodlivostiam, ktorým náš ľud čelí, si neželáme vojnu ani jej pokračovanie. Mier zostáva našou prioritou,“ dodal Pezeškiján.



Zdroj: topky.sk / sme.sk (1), (2) / InfoVojna