Ukrajinská databáza Myrotvorec zaradila na svoj takzvaný „zoznam smrti“ Eduarda Chmelára, ale aj komentátora Jána Baránka a političku Annu Belousovovú. Bývalého poradcu premiéra udivilo, že sa v dokumente doteraz neobjavil Štefan Harabin, ktorý v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu verejne vyhlásil, že na mieste Vladimira Putina by urobil to isté

07.09.2026 10:30

Databáza Myrotvorec sa opäť výrazne dotkla aj slovenskej politickej scény, pričom na jej zoznamoch sa ocitli kľúčoví predstavitelia vládnej moci.

Medzi najznámejšie mená patrí už dlhodobejšie premiér Robert Fico, ktorého tvorcovia webu zaradili do databázy pre jeho dlhodobé odmietanie vojenskej pomoci Ukrajine, spochybňovanie sankcií a sporné vyjadrenia na adresu ukrajinskej suverenity.

Na zozname figurujú aj ďalší prominentní politici vládnej strany Smer, od soboty už aj europoslanec Ľuboš Blaha či podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorých autori portálu dlhodobo označujú za šíriteľov proruskej propagandy a protiukrajinských naratívov.

K týmto menám rovnako v sobotu pribudli ďalšie známe tváre slovenskej verejnej debaty, pričom na zoznam sa dostal aj politický komentátor a bývalý poradca premiéra Eduard Chmelár, kontroverzní komentátori Dag Daniš či Ján Baránek. Do zoznamu sa dostala aj známa politička Anna Belousovová.

Tvorcovia databázy im pripísali šírenie proruskej rétoriky, spochybňovanie roly Severoatlantickej aliancie a verejnú kritiku ukrajinskej politiky. Zaradenie čelných slovenských predstaviteľov a poradcov na túto kontroverznú stránku tak opakovane vyvoláva diplomatické napätie, pričom kritici upozorňujú na riziko nebezpečného nálepkovania zahraničných osobností za ich odlišné geopolitické postoje.

Eduard Chmelár reagoval na svoje zaradenie do databázy Myrotvorec ostrým vyhlásením, v ktorom tento krok označil za pokus o zastrašovanie, ktorý však nijako nezmení jeho postoje ani odbornú prácu. Portál označil za nebezpečný „zoznam smrti“, ktorý zverejňovaním citlivých údajov vystavuje ľudí reálnemu riziku fyzických útokov, pričom upozornil, že na rozdiel od chránených politikov sa o svoju bezpečnosť musí postarať sám.

„V našom kontexte je zaujímavé, že na zozname sa nachádzajú aj slovenskí politici ako premiér Robert Fico či europoslanec Ľuboš Blaha. Tí na takéto ohrozenie reagujú posilnením svojej ochranky. Ľuďom ako ja však zoznam Myrotvorec namaľoval terč na čelo a o bezpečnosť svoju i mojich blízkych sa budem musieť postarať sám. Dôkazom nesystémového prístupu autorov tohto webu je aj fakt, že na jednej strane perzekuujú každého výrazného mierového aktivistu, na druhej strane na zoznam nezaradili jediného človeka, ktorý verejne vyhlásil, že na mieste Vladimíra Putina by robil to isté - Štefana Harabina?,“ uviedol.

Kategoricky odmietol tézu, že kritika Ukrajiny znamená automaticky podporu Ruska, a zdôraznil svoju lojalitu k faktom a pravde. Svoje zaradenie na zoznam preto nevníma ako osobnú urážku, ale ako priame ohrozenie slobody prejavu, ochrany súkromia a princípov právneho štátu.

„Chcem kategoricky vyhlásiť a raz a navždy vyjasniť jednu vec: nikdy som nebol, nie som a nebudem nepriateľom Ukrajiny, ani žiadneho iného štátu či národa. Som nepriateľom skorumpovaného a zmilitarizovaného Zelenského režimu opierajúceho sa o neonacistické skupiny. Ako mierový aktivista som takmer tri desaťročia systematickým a konzistentným kritikom porušovania medzinárodného práva v bývalej Juhoslávii, Iraku, Sýrii, Líbyi, Izraeli, Iráne či na súčasnej Ukrajine. Na rozdiel od drvivej väčšiny dnešných krvilačných antiruských šovinistov som nikdy žiadnu vojnu z princípu neobhajoval. Nikdy som nepodporoval ani vojenskú agresiu Ruska a nič také v mojich článkoch, prejavoch či mediálnych vystúpeniach nenájdete. To mi však neberie právo kritizovať kriminálne aktivity, nezákonnosti a iné excesy na ukrajinskej strane,“ napísal.

„Kategoricky odmietam logiku typu "ak kritizuješ Ukrajinu, pomáhaš Rusku". Analytik nemá byť členom nejakej názorovej skupiny. Som lojálny k faktom, k právu a k pravde, nie k mocenským zložkám. Rovnaký meter nie je neutralita medzi agresorom a napadnutým. Je to podstata právneho štátu. Zaradenie do zoznamu Myrotvorec preto nevnímam primárne ako osobnú urážku, ale ako ohrozenie právneho štátu, ochrany súkromia, slobody prejavu a bezpečnosti občanov,“ pokračoval Chmelár.

„Od okamihu, keď je verejne známy človek takýmto spôsobom stigmatizovaný, nemožno ignorovať možné bezpečnostné následky. Vyhlasujem a upozorňujem, že ak by po takomto zverejnení nasledovali vyhrážky, prenasledovanie alebo útok, bude potrebné skúmať aj súvislosti s týmto verejným označením a zverejnenými údajmi. Nežiadam ochranu pred kritikou. Žiadam ochranu práva kritizovať. Nežiadam osobitné zaobchádzanie. Žiadam rovnaký meter. Ak mám pri kritike Ruska používať právo a fakty, ale pri kritike Ukrajiny mám právo a fakty odložiť, potom odo mňa nežiadate analýzu. Žiadate odo mňa lojalitu k politickému táboru. A tú vám sľúbiť nemôžem. Zastrašovanie nikdy nezmenilo a nezmení ani moje názory, ani spôsob mojej práce,“ doplnil na záver.

Myrotvorec vlani zaradil medzi osoby považované za hrozbu pre bezpečnosť Ukrajiny aj prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. Medzi známymi menami sa nachádzajú napríklad Viktor Orbán, Gerhard Schröder alebo hudobník Roger Waters.

„Myrotvorec zhromažďuje osobné údaje ľudí, ktorí sa následne môžu stať terčom extrémistických skupín. Na stránke autori dokonca uvádzajú, že dotknuté osoby by mali byť ‚zlikvidované‘ alebo ‚zničené ako besný dobytok‘,“ upozornil už vlani Chmelár.

Ukrajinská stránka Myrotvorec (v preklade Mierotvorca) je neoficiálna a vysoko kontroverzná databáza, ktorá zhromažďuje a zverejňuje osobné údaje ľudí označených za nepriateľov Ukrajiny alebo hrozbu pre jej národnú bezpečnosť. Web vznikol v decembri 2014 z iniciatívy aktivistu Georga Tuku a bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek. Hoci oficiálne deklaruje zámer odhaľovať proruských separatistov, žoldnierov a kolaborantov, v praxi funguje ako nástroj na zverejňovanie citlivých osobných údajov vrátane adries, telefónnych čísel či fotografií. Osoby zaradené do takzvanej sekcie Očistec, ktoré neskôr zomreli alebo boli zabité, stránka označuje výstražným nápisom „Likvidovaný“.

Fungovanie portálu sprevádza viacero vážnych medzinárodných škandálov. V roku 2016 projekt vyvolal rozhorčenie, keď zverejnil dáta viac ako štyroch tisícov ukrajinských aj zahraničných novinárov z médií ako BBC, Reuters či CNN, ktorí mali akreditáciu na spravodajstvo z Donbasu. Stránka ich neoprávnene označila za spolupracovníkov teroristov. Už v roku 2015 sa po zverejnení domácich adries stali ob Rename vrahov proruský novinár Oles Buzyna a bývalý poslanec Oleh Kalašnikov. Na zoznam sa okrem vojenských osôb dostávajú aj svetoví politici a diplomati, ktorí vyjadrili proruské postoje, navštívili anektovaný Krym alebo spochybnili sankcie. Medzi nimi sa ocitli napríklad maďarský premiér Viktor Orbán, bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, americký diplomat Henry Kissinger či viaceré známe osobnosti zo Slovenska a Česka.

Z právneho hľadiska ide o súkromnú mimovládnu iniciatívu, hoci bola v minulosti spájaná s podporou niektorých predstaviteľov ukrajinského ministerstva vnútra a jej dáta neoficiálne využívala aj hraničná stráž. Fungovanie databázy dlhodobo kritizujú Európska únia, Organizácia Spojených národov, zoskupenie G7 aj ľudskoprávne organizácie ako Human Rights Watch. Medzinárodné spoločenstvo opakovane vyzýva ukrajinské orgány na zablokovanie webu z dôvodu porušovania prezumpcie neviny a ohrozovania bezpečnosti osôb. Napriek vyšetrovaniam a tlaku zo zahraničia však stránka zostáva aj naďalej aktívna.

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna