Umelo vyvolané nepokoje a chaos slúžia podľa Iránu ako modus operandi na vytvorenie zámienky pre americkú vojenskú intervenciu. USA a Izrael nesú podľa iránskeho veľvyslanca pri OSN priamu a nepopierateľnú právnu zodpovednosť za stratu životov nevinných civilistov

13.01.2026 22:35
Americký prezident Donald Trump v utorok 13. januára 2026 vyhlásil, že Spojené štáty príjmu rázne opatrenia, ak iránske úrady začnú v rámci potláčania masových protestov vešať zadržaných demonštrantov.

Irán v utorok 13. januára 2026 obvinil Spojené štáty zo snahy vytvoriť zámienku na vojenskú intervenciu, podnecovania politickej destabilizácie a ohrozovania suverenity islamskej republiky. Reagoval tak na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o možných ráznych krokoch Washingtonu v súvislosti s iránskymi zásahmi proti demonštrantom a ich prípadnými popravami.

„Predstavy a politika USA voči Iránu sú zakorenené v zmene režimu, pričom sankcie, hrozby, umelo vyvolané nepokoje a chaos slúžia ako modus operandi na vytvorenie zámienky pre vojenskú intervenciu,“ uviedla iránska misia pri Organizácii Spojených národov (OSN) v príspevku na sociálnej sieti X.

Iránsky veľvyslanec pri OSN podľa denníka The Guardian zároveň zaslal list generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi, v ktorom ostro kritizuje Spojené štáty a Izrael. „Spojené štáty a izraelský režim nesú priamu a nepopierateľnú právnu zodpovednosť za stratu životov nevinných civilistov, najmä medzi mladými ľuďmi,“ napísal. Podľa diplomata by mala OSN a jej členské štáty prinútiť obe krajiny, aby upustili od „destabilizačnej politiky“ voči Teheránu.

„Vonkajšie zasahovanie“ do iránskych vnútorných záležitostí medzitým odsúdilo aj Rusko. Moskva varovala, že ak by sa zopakovali minuloročné americké útoky na Irán, malo by to „katastrofálne následky“ pre Blízky východ a medzinárodnú bezpečnosť.

Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 sa začali 28. decembra protestom obchodníkov v Teheráne proti rastúcim cenám a prudkému oslabeniu iránskeho rialu. Následne prerástli do rozsiahlych protivládnych protestov po celej krajine, ktoré si podľa aktivistov vyžiadali už najmenej 2000 obetí. Iránska prokuratúra v utorok avizovala, že proti niektorým zadržaným protestujúcim vznesie obvinenia, za ktoré hrozí trest smrti.

Americké ministerstvo zahraničných vecí v ten istý deň vyzvalo svojich občanov v Iráne, aby krajinu okamžite opustili. Odporučilo im odísť po súši do Arménska alebo Turecka. Úrady ich tiež vyzvali, aby „mali plán na odchod, ktorý sa nespolieha na pomoc americkej vlády“.

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Spojené štáty príjmu rázne opatrenia, ak iránske úrady začnú v rámci potláčania masových protestov vešať zadržaných demonštrantov.

„Prijmeme veľmi rázne kroky, ak niečo také urobia,“ povedal pre CBS News v súvislosti s možným začiatkom popráv už v stredu. Dodal, že ak režim „začne zabíjať tisíce ľudí – a teraz hovoríte o vešaní –, uvidíme, ako sa im to vyplatí“.

Obavy z využívania trestu smrti na potlačenie demonštrácií sa zvýšili po tom, ako iránska prokuratúra oznámila, že voči niektorým zadržaným vznesie obvinenia z „vedenia vojny proti Bohu“, ktoré sa v Iráne trestá smrťou. Podľa prokuratúry budú mnohí z nich „čoskoro postavení pred súd“.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí uviedol, že medzi demonštrantmi boli vidieť ozbrojené osoby. Tieto ozbrojené osoby podľa neho začali strieľať na bezpečnostný personál. „A čo je najdôležitejšie, nestrieľali len na bezpečnostný personál, ale aj na civilných demonštrantov,“ dodal. Iránska prokuratúra v utorok avizovala, že proti niektorým zadržaným protestujúcim vznesie obvinenia, za ktoré hrozí trest smrti.

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Andrej Babiš sa vysmial rečiam o izolácii jeho vlády a spomenul, že na druhý sviatok vianočný mu telefonoval Donald Trump. „My potrebujem mier,“ vyhlásil a dodal, že ani koalícia ochotných nechce vyslať svojich vojakov na Ukrajinu. „Naša politika bude vychádzať z národnej suverenity a ochrany českých občanov a presadzovania českých ekonomických záujmov,“ uviedol český premiér, ktorý zároveň kritizoval emisné povolenky ničiace európsky priemysel a poukázal na príklad žiarskej hlinikárne, ktorá zastavila svoju produkciu kvôli kombinácii extrémne vysokých cien elektrickej energie a emisných povoleniek