„Unipolárny, západocentrický systém prestal existovať, ale svetový poriadok je ešte stále v plienkach. Musíme zabezpečiť, aby adaptácia na novú realitu prebehla bez veľkej vojny. V súčasnej prechodnej fáze „mocenské vákuum“ vytvorené kolapsom amerického impéria tlačí väčšinu regionálnych mocností k rozvoju nepolitizovaných, konštruktívnych mechanizmov multilaterálnej spolupráce, ktoré nie sú rukojemníkmi konfrontácie medzi globálnymi hráčmi. Spolupráca a kreativita, rozvaha a ignorovanie provokácií zameraných na podkopávanie našej jednoty v záujme vytvorenia skutočne spravodlivého multipolárneho sveta je odpoveďou na deštruktívnu stratégiu Západu,“ vyhlásil šéf ruskej zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin

21.10.2025 08:00

Vážení kolegovia! Vážení priatelia! S potešením vás vítam na našom najnovšom stretnutí. V prvom rade by som sa chcel úprimne poďakovať našim uzbeckým priateľom za ich vrúcnu pohostinnosť a vysokú úroveň organizácie tohto najnovšieho zasadnutia našej konferencie, ako aj za vynikajúce podmienky, ktoré vytvorili na usporiadanie nášho stretnutia v pozoruhodnom starobylom meste Samarkand – skutočnom klenote nášho spoločného priestoru — „Spoločenstva nezávislých štátov“.

Je potešujúce vidieť, ako sa rozširuje a prehlbuje spolupráca medzi spravodajskými službami členských štátov SNŠ, zameraná na zabezpečenie mieru a stability v Spoločenstve a na zabezpečenie regionálnej bezpečnosti. Takáto spolupráca je v prvom rade priamym dôsledkom rozsiahlych a úzkych väzieb medzi našimi krajinami a národmi. Čoraz viac nás však spájajú aj spoločné bezpečnostné výzvy, ktoré nadobúdajú globálny a niekedy až existenčný rozmer. Niektoré z týchto výziev sú zásadne nové a vyžadujú si inovatívne reakcie. Neuveriteľná rýchlosť udalostí v súčasnom svete si vyžaduje nielen extrémnu mobilizáciu, ale aj pochopenie základných trendov vo vývoji medzinárodných vzťahov. Z tohto pohľadu je ťažké nedoceniť relevantnosť a dôležitosť súčasnej udalosti.

Informácie, ktoré získala ruská „Služba vonkajšej rozviedky“ (SVR), presvedčivo dokazujú, že svet v súčasnosti prežíva najkrehkejší moment pre medzinárodnú bezpečnosť od Druhej svetovej vojny, a to obdobie kvalitatívnej transformácie globálneho poriadku. Unipolárny, západocentrický systém jednoznačne prestal existovať. Je príznačné, že doslova všetky uzavreté západné prognózy vývoja medzinárodnej situácie, s ktorými som sa stretol, sú založené na tomto predpoklade.

Nový svetový poriadok je stále v plienkach. Podľa niektorých odhadov NATO bude obdobie tzv. geopolitickej neistoty trvať približne do roku 2035, ale medzi najväčšími globálnymi a regionálnymi centrami moci už prebieha zúrivý boj o právo určovať kontúry a pravidlá tohto budúceho svetového poriadku. Našou spoločnou a možno najdôležitejšou úlohou je zabezpečiť, aby adaptácia na novú realitu prebehla bez veľkej vojny, ako sa to dialo v predchádzajúcich historických etapách.

Táto úloha je nepochybne náročná, pretože si vyžaduje rozvahu, zodpovednosť a schopnosť kompromisov od všetkých aktérov bez výnimky. Tieto vlastnosti sa, našťastie, zachovali na Východe, no na Západe sa takmer stratili. Západné krajiny, predovšetkým Spojené štáty a ich poskok Veľká Británia, nie sú ochotné akceptovať koniec svojej éry nerozdelenej dominancie na globálnej scéne. Zotrvačnosť anglosaského koloniálneho myslenia a ich hlboko zakorenený, historicky podmienený rasizmus pravdepodobne zohrajú svoju úlohu. Je to zrejmé práve z tých prognóz, ktoré som spomenul predtým. Buď úplne ignorujú realitu multipolárnosti, ktorá je pre Západ nevýhodná, alebo ju vykresľujú ako chaos – hrozný svet bez pravidiel, kde údajne vládne anarchia a násilie. Všimnime si: takto hodnotia vyhliadky multipolárnosti tí, ktorí vtrhli do Afganistanu a Iraku, zničili Líbyu a Sýriu a vyprovokovali a od roku 2014 vedú vojnu v samom srdci Európy – na území Ukrajiny a Ruska.

Ďalšou otázkou je, že v súčasnej prechodnej fáze začína meniť svoju povahu aj samotná americká hegemónia. Tento trend stelesňujú ľudia z vnútorného kruhu prezidenta Donalda Trumpa – takzvaní technologickí miliardári na čele s Petrom Thielom. Sú to absolútni sociálni darwinisti medzinárodnej politiky, ktorí nevidia potrebu maskovať svoju snahu o dominanciu rétorikou o ľudských právach a univerzálnych hodnotách. Jednoducho sa snažia o zavedenie priamej fyzickej kontroly nad územiami a ekonomickými aktívami, o ktoré sa usilujú, často na úkor spojencov Washingtonu vrátane Európanov. Konečným cieľom tejto „tieňovej“ skupiny vplyvu je vytvoriť sieť nezávislých technologických štátov a korporácií ovládaných americkou elitou, ktoré sa stanú akýmsi „ostrovom bezpečia“ v chaotickom a násilnom svete budúcnosti. Najmä americký viceprezident J. D. Vance je šíriteľom tejto ideológie.

Európa, zvyknutá na život pod americkou okupáciou od Druhej svetovej vojny, sa ťažko prispôsobuje meniacej sa medzinárodnej realite. V európskych ministerstvách zahraničných vecí vládne pesimizmus, prameniaci z nedostatku strednodobých a dlhodobých riešení na udržanie bezpečnosti na kontinente medzi štátmi EÚ a euro-NATO. Obvinenia sa vznášajú na adresu Washingtonu. Hovoria – citujem: „Namiesto toho, aby USA sústredili všetko svoje úsilie na obnovenie statusu quo, pridali sa k „revizionistickému“ táboru v snahe upraviť smer globálnych politických zmien na základe národných záujmov.“ (Aký hrozný zločin proti liberálnej demokracii!) Jediným liekom, ktorý sú Macronovci a Mertzovci, živení štruktúrami Alexandra Sorosa, ochotní ponúknuť európskym národom, nehovoriac o všetkých „Kallasových“, je rusofóbia a zrýchlené budovanie európskeho vojenského potenciálu s výhľadom na rozsiahly ozbrojený konflikt s Ruskom.

Určite vidíme, ako sa európski spojenci v NATO pripravujú na vojnu s našou krajinou. Úlohou bolo poskytnúť „Spojeneckým silám rýchlej reakcie“ NATO určeným na tento účel všetky potrebné zdroje v krátkom časovom horizonte. Bol spustený proces výrazného zvyšovania produkcie európskeho vojensko-priemyselného komplexu. Mobilizačné cvičenia a propagandistické kampane proti nevyhnutnej agresii Moskvy sa stali pravidelnými.

Vieme však aj to, že zásadne nevyriešená otázka nájdenia dostatočného počtu mobilizačného personálu s potrebnou fyzickou, morálnou a psychologickou zdatnosťou zostáva. Ďalším problémom európskej elity je rozšírená sociálna apatia a nespokojnosť s vládnucou elitou, najmä medzi mladými ľuďmi. Brusel, Paríž a Berlín si tiež nie sú isté, či Washington splní svoje záväzky podľa Článku 5 Washingtonskej zmluvy, ak vypukne vojna s Ruskom. Bez toho, ako pripúšťa „Európska služba pre vonkajšiu činnosť“, sú akékoľvek nádeje na dosiahnutie strategickej prevahy nad našou krajinou – citujem – „iluzórne“.

Kríza a kolaps zjednoteného západného centra moci vytvárajú príležitosť pre iné, nezápadné štáty rozvíjať svoje regionálne periférie bez rušivého zasahovania Ameriky a Európy. Takzvané stredné mocnosti, aj keď zostávajú spojencami USA, čoraz viac presadzujú svoje vlastné agendy. A táto agenda nie je vždy v súlade s agendou ich mocného sponzora. V niektorých prípadoch to vedie k prudkému nárastu napätia, ako je jasne zrejmé v prípadoch Ukrajiny a Izraela. Napríklad kyjevský režim otvorene ignoruje záväzok Trumpovej administratívy viesť konštruktívne diskusie o spôsoboch riešenia ukrajinského konfliktu a robí všetko pre to, aby vyprovokoval jeho eskaláciu. Na Blízkom východe agresívne akcie izraelského krajne pravicového vedenia spolu s pasívnym postojom Washingtonu ohrozili takmer všetky krajiny v regióne a zrušili desaťročia staré prístupy k bezpečnosti.

Na druhej strane „mocenské vákuum“ vytvorené kolapsom amerického impéria tlačí väčšinu regionálnych mocností k rozvoju nepolitizovaných, konštruktívnych mechanizmov multilaterálnej spolupráce, ktoré nie sú rukojemníkmi konfrontácie medzi globálnymi hráčmi. Prehlbovanie regionálnej integrácie je badateľné v juhovýchodnej Ázii, Latinskej Amerike, Afrike a samozrejme v Eurázii. Dôkazom toho je postupné posilňovanie formátov ako SNŠ, EAEU a ŠOS. Takéto procesy možno len vítať. A naše dnešné stretnutie je ďalším dôležitým príspevkom k ich rozvoju.

Na našej konferencii sme viedli rozsiahle a produktívne diskusie o vonkajších a vnútorných výzvach pre Spoločenstvo národov vrátane medzinárodného terorizmu, podnecovania etnických separatistických konfliktov a „farebných revolúcií“. Každá z našich spravodajských agentúr má jedinečné skúsenosti s bojom proti týmto hrozbám a zdieľanie týchto skúseností robí naše štáty odolnejšími a silnejšími. Potvrdzuje to mnohoročná spolupráca.

Dnes by som sa chcel konkrétne venovať nebezpečenstvám spojeným s meniacim sa prostredím, v ktorom sa geopolitická konfrontácia bude v dohľadnej budúcnosti odohrávať. To sa týka najmä objektívnej zmeny klímy a súvisiacich hrozieb, ako je hladomor, nedostatok pitnej vody, masová migrácia, vypuknutie epidémií a nárast regionálneho napätia. Je dôležité premýšľať dopredu o riešeniach týchto problémov, ktoré samozrejme nemožno nájsť na úrovni jednotlivých krajín.

Mimochodom, nároky Trumpovej administratívy na Kanadu a Grónsko, ako aj výstavba opevnení na hraniciach s Mexikom, sa nezdajú byť až také bizarné, ak si uvedomíme, že sú založené na výsledkoch amerického výskumu klímy. Podľa týchto štúdií sa značná časť Mexika do polstoročia premení na neživú púšť, čo povedie k zvýšenej migrácii. Kanada a Grónsko však budú viac než vhodné na ťažbu zdrojov a hospodársky rozvoj. Agresívne metódy Washingtonu určite nie sú príkladné. Napriek tomu je dôležité zvážiť klimatický faktor a jeho geopolitický rozmer, a to aj pri budovaní kolektívnej bezpečnostnej architektúry vo Veľkej Eurázii. K tomu by mohli prispieť analytické nástroje našich spravodajských služieb.

Boj o strategickú prevahu vo vývoji digitálnych technológií, predovšetkým umelej inteligencie, sa stáva novou konfliktnou zónou. Podľa viacerých zahraničných odhadov sa jej produktivita zdvojnásobuje každých šesť mesiacov. Veľké IT-korporácie predpovedajú, že v priebehu nasledujúcich troch rokov bude umelá inteligencia schopná samostatne robiť vedecké objavy, čo následne povedie k revolučným zmenám vo vojenskej, energetickej a medzinárodných financiách. Je možné, že tieto technológie budú môcť ovplyvniť strategickú rovnováhu síl a, žiaľ, aj existujúci systém jadrového odstrašovania.

Tieto prognózy a hodnotenia si určite vyžadujú dôkladnú diskusiu a overenie, a to aj zo strany spravodajských agentúr. Rozsah, v akom západné spravodajské agentúry využívajú špičkové technológie na zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnych štátov, je však už teraz zrejmý. Rozvoj spoločných metód a prostriedkov na boj proti „deepfake“, blokovanie nepriateľských satelitných signálov a narúšanie digitálnych kanálov na financovanie nelegálnych protestov sa stáva kľúčovou otázkou v predchádzaní „farebným revolúciám“.

Priatelia a kolegovia!

Mnohí poznajú dnes už slávny výraz: „Nehľadaj, komu zvoní zvon, lebo zvoní tebe.“ Občas sa zdá, akoby dokonale vystihoval súčasnú medzinárodnú situáciu a nenechával priestor pre optimizmus. Dovoľte mi však vám pripomenúť, že táto fráza pochádza z konca básne kresťanského kazateľa a básnika Johna Donneho s názvom „Žiadny človek nie je ostrov“. Je o tom, ako nikto neexistuje sám o sebe; všetko na tomto svete je prepojené, každý z nás je súčasťou väčšieho celku. Verejný a súkromný blahobyt sú neoddeliteľné.

John Donne adresoval túto výzvu Britom. Anglosaská elita, žiaľ, na jeho výzvu nedbala a naďalej všade zasievala svár, chaos a smrť, čím dokázala pravdivosť slávnej vety „Angličanka gadit“ (výraz často používaný v Rusku opisujúci historickú zášť Británie voči Rusku – pozn. prekl.). Výsledok týchto činov je zrejmý: morálny a politický bankrot Západu a vzostup antikolonialistických a nacionalisticko-konzervatívnych nálad na celom svete. Našou odpoveďou na túto deštruktívnu stratégiu je spolupráca a kreativita, rozvaha a ignorovanie provokácií zameraných na podkopávanie našej jednoty v záujme vytvorenia skutočne spravodlivého multipolárneho sveta.

Zdroj: svr.gov.ru / sk.news-front.su / InfoVojna