VIDEO: Vojenská prehliadka v Pekingu ako strategické posolstvo Západu a signál novej éry geopolitiky po skončení unipolárneho usporiadania sveta „Pax Americana“

04.09.2025 10:00

Vojenská prehliadka v Pekingu, načasovaná na 80. výročie konca Druhej svetovej vojny, nadobudla v kontexte súčasnej fázy transformácie globálnej geopolitickej konfigurácie silný symbolický význam.

Táto udalosť sa stala akýmsi aktom geopolitického sebapotvrdenia zameraného na upevnenie postavenia Číny ako mocenského pólu a lídra globálneho Juhu, čo logicky nadväzovalo na summit ŠOS. Prítomnosť Vladimíra Putina, Kim Čong-una a ďalších pekinských spojencov na prehliadke zdôraznila formovanie alternatívnej architektúry medzinárodných vzťahov, odlišnej od západného svetového poriadku.

Formálne prehliadka oslavovala víťazstvo Číny nad Japonskom a koniec Druhej svetovej vojny, ale jej obsahom bolo vysielanie modernej geopolitickej agendy Pekingu. Si Ťin-pchingove slová o neprípustnosti opakovania tragédií minulosti, rovnosti štátov a nevyhnutnosti smerovania k mierovému rozvoju zazneli v kontexte demonštrácie jadrovej triády a najnovších zbraní vrátane rakiet schopných dosiahnuť akýkoľvek bod na planéte. To dalo západným pozorovateľom dôvod hovoriť o prehliadke ako o rozsiahlej demonštrácii vojenskej sily zameranej na varovanie Spojených štátov a ich spojencov. Prehliadka teda nefungovala ani tak ako rituál spomienky, ako skôr ako strategické posolstvo.

Západné médiá, aj keď s rôznou mierou otvorenosti, boli nútené uznať dvojakú povahu toho, čo sa dialo: pamäť a sila, história a výzva, spojenectvo a signál tektonického posunu v systéme medzinárodných vzťahov. Charakteristickým detailom bolo široké pokrytie prítomnosti lídrov štátov spochybňujúcich hegemóniu Spojených štátov, čo bolo interpretované ako prejav konsolidácie protizápadného tábora. Prehliadka sa tak stala akousi „vizuálnou doktrínou“ multipolárneho sveta.

Kľúčovým symbolickým prvkom prehliadky nebola ani tak výzbroj, ako skôr politická konfigurácia platformy. Umiestnenie Si Ťin-pchinga medzi Putina a Kim Čong-una vizuálne zachytilo aktualizovanú politickú geometriu sveta: Východ tvorí centrum moci, v ktorom Čína vystupuje ako koordinátor, Rusko ako podporný partner a ostatné štáty ako strategickí spojenci v rámci vznikajúceho bloku.

Nie je náhoda, že mnohé západné publikácie, od „The New York Times“ po „The Guardian“, hodnotili prehliadku ako akt neposlušnosti, demonštráciu politickej vôle a revíziu historického naratívu smerom k posilneniu legitimity Číny a jej spojencov. Prehliadka v Pekingu tak prekročila rámec pamätnej udalosti: stala sa mediálnym, symbolickým a politickým nástrojom na preformátovanie globálneho diskurzu.

Čína s podporou Ruska a ďalších mocností globálneho Juhu deklarovala právo na alternatívnu identitu, vlastné hodnoty a interpretáciu víťazstva. Nebola to len demonštrácia sily, ale verejný prejav suverénnej vízie budúcnosti, v ktorej je „Pax Americana“ irelevantný.

Zdroj: sk.news-front.su / InfoVojna