Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o transformácii politicky zneužívaného Úradu na ochranu oznamovateľov na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Žilinka považuje rozhodnutie za mimoriadne významné
17.12.2025 20:00
Ústavný súd SR pozastavil účinnosť zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Rozhodol o tom v stredu na svojom neverejnom zasadnutí pléna. Návrh skupiny opozičných poslancov Národnej rady SR prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý má od 1. januára nahradiť doterajší ÚOO, schválila v decembri Národná rada SR napriek vetu prezidenta SR Petra Pellegriniho.
Opozícia v podaní namieta možný nesúlad zákona s Ústavou SR aj právom Európskej únie (EÚ), ale tiež proces jeho prijatia v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanci kritizujú napríklad skrátenie funkčného obdobia riadne zvolenej predsedníčky ÚOO aj zmeny týkajúce sa poskytovania a prehodnocovania ochrany oznamovateľov.
Podanie na ÚS podporil aj verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský. V prípade zákona sa obáva nezvratných zásahov do základných práv a slobôd. Hlavný problém vidí v ustanovení, ktoré umožňuje kedykoľvek preskúmať už udelenú ochranu oznamovateľa. Podľa Dobrovodského to do systému vnáša nepredvídateľnosť.
Nový úrad má okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. Okrem toho rieši i preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka považuje rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR pozastaviť účinnosť zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad a prijať návrh skupiny poslancov Národnej rady SR na ďalšie konanie za mimoriadne významné.
„Rozhodnutie Ústavného súdu SR zamedzí možným negatívnym a nenapraviteľným následkom novej právnej úpravy a zároveň umožní preskúmanie jej súladu s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Zmluvou o EÚ,“ skonštatoval Žilinka.
Generálny prokurátor ešte koncom novembra adresoval predsedovi Národnej rady SR Richardovi Rašimu (Hlas-SD) list s výhradami k návrhu transformácie ÚOO na iný úrad. Podľa Žilinku neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie. Zároveň podľa neho navrhovateľ, ministerstvo vnútra, zvolil neštandardný spôsob kreovania nového úradu, zúžil ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bez zreteľa na právo Európskej únie a nerešpektoval princípy právneho štátu.
Zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý mal od 1. januára nahradiť doterajší ÚOO, schválila v decembri Národná rada SR napriek vetu prezidenta SR Petra Pellegriniho.
Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) privítal rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý v stredu pozastavil účinnosť zákona zrušujúceho ÚOO a zakladajúceho nový úrad. TASR o tom informovala Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie ÚOO. Ako doplnila, úrad od začiatku upozorňoval na problematickosť zákona z hľadiska súladu s Ústavou SR aj práva Európskej únie.
„Rozhodnutie Ústavného súdu predznamenáva, že ochranu oznamovateľov nemožno oslabovať skráteným legislatívnym konaním, retroaktívnymi zásahmi ani politickým ovplyvňovaním nezávislých inštitúcií. Dnešné rozhodnutie považujeme za významný míľnik pri ochrane právneho štátu na Slovensku,“ uviedla Znášiková.
Ministerstvo vnútra sa v rámci konania pred Ústavným súdom (ÚS) SR o zákone, ktorým sa mal zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a vzniknúť mal nový úrad, kvalifikovane vyjadrí. Je presvedčené, že zákon je v poriadku a nadobudne účinnosť. Hovorca ministerstva Matej Neumann tak reagoval na stredajšie rozhodnutie ÚS SR pozastaviť zákonu účinnosť.
„Ide zatiaľ len o rozhodnutie o pozastavení účinnosti. V rámci konania pred Ústavným súdom sa kvalifikovane vyjadríme a sme presvedčení, že Ústavný súd potvrdí, že zákon je v poriadku a nadobudne účinnosť,“ uviedol Neumann.
Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave prof. JUDr. Eduard Burda, PhD. je presvedčený, že Úrad na ochranu oznamovateľov postupoval nezákonne v prípade poskytovania ochrany obvineným policajtom známym pod zľudoveným názvom „čurillovci“.
Úrad na ochranu oznamovateľov si objednával a platil za služby novinárov. Moderátor Rastislav Iliev a novinárka Monika Tódová, ktorí verejne obhajujú zachovanie úradu, dostali od tejto štátnej inštitúcie po päťsto eur.
Nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti má krem agendy oznamovateľov trestnej činnosti riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti.
Poslanci Národnej rady SR návrh schválili 9. decembra. Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.
Prezident Peter Pellegrini zákon vetoval. Odôvodnil to absenciou dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážnymi vecnými pripomienkami k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešenými výhradami zo strany Európskej komisie s možnými následkami voči Slovensku. Poslanci jeho veto prelomili a zákon opätovne schválili 12. decembra.
Prezident SR Peter Pellegrini pre pretrvávajúce výhrady opätovne nepodpísal zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Kancelária prezidenta SR o tom informovala 17. decembra 2025 na svojom webe. Zákon tak bude platiť aj bez podpisu hlavy štátu.
Predkladateľ zákona rezort vnútra argumentoval, že zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. „Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ doplnilo.
Zákon prináša aj ďalšie zmeny. Rieši preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania. Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere. Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa. Podnet by však musel obsahovať informácie, ktoré majú priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere. V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti, alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
Zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
Zdroj: topky.sk / pluska.sk / InfoVojna
