Úrad na ochranu oznamovateľov nemal podľa dekana Právnickej fakulty UK Eduarda Burdu vôbec o čurillovcoch rozhodovať

06.12.2025 10:00

Vláda navrhla transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov na nový úrad, ktorý bude okrem oznamovateľov riešiť aj odškodnenie obetí trestných činov. Opozícia a mimovládky bijú na poplach. Podľa nich ide o politicky motivované rozhodnutie, ktorého cieľom je zbaviť sa súčasného vedenia a zhoršiť pozíciu oznamovateľov. Či sú tieto obavy na mieste, prezradil v rozhovore Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Prečo vlastne vláda mení Úrad na ochranu oznamovateľov, sú tie dôvody reálne, alebo ide len o politické rozhodnutie?

Osobne som presvedčený, že Úrad na ochranu oznamovateľov postupoval nezákonne v prípade poskytovania ochrany obvineným policajtom známym pod zľudoveným názvom „čurillovci“. V mediálnom priestore som zachytil aj vyjadrenia združenia oznamovateľov, ktoré tvrdili, že úrad si nedostatočne plnil svoje povinnosti vo vzťahu k niektorým oznamovateľom. K tomu sa neviem vyjadriť, ak by však boli tieto obvinenia pravdivé, určite by bolo potrebné zasiahnuť. Každopádne osobne si viem predstaviť ešte aj iné legislatívne riešenie tejto agendy a to prenesenie kompetencii Úradu na ochranu oznamovateľov na prokuratúru, ktorá je sama osebe zriadená ako orgán na ochranu zákonnosti a už dnes rozhoduje o poskytnutí ochrany oznamovateľom, teda či im bude priznaná alebo nie. Osobne tiež vítam zamýšľané zlepšenie starostlivosti o obete trestných činov.

Ministerstvo tvrdí, že nový predseda úradu nesmie byť politicky aktívny, znamená to, že podľa vás je súčasná predsedníčka politicky činná?
 
Toto neviem komplexne posúdiť, aj keď pani doktorku Dlugošovú osobne poznám a máme spolu dobré vzťahy. Dlhodobo sa podieľa aj na výučbe u nás na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a s jej prácou na fakulte sme spokojní. Naozaj však nemôžem súhlasiť s postupmi úradu vo vzťahu k tzv. čurillovcom. Myslím si, že úrad vo vzťahu k ich postaveniu mimo policajnú službu za daných okolností vôbec nemôže rozhodovať. A teda v tejto súvislosti ani nemôže Ministerstvu vnútra ukladať pokuty. A tento názor som prezentoval zhruba už pred dvoma rokmi v jednej televíznej debate práve s pani Dlugošovou.

Z čoho vychádzate?

V ustanovení zákona o ochrane oznamoveteľov protispoločenskej činnosti (§ 7 ods. 1) sa síce stanovuje, že zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi (tento status priznal čurillovcom prokurátor bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry), na ktorý oznamovateľ nedal súhlas, len so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov, lenže... Zároveň druhá veta toho istého ustanovenia hovorí, že súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa (podľa § 2 písm. e) zákona na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa na účely tohto zákona pracovnoprávnym vzťahom rozumie okrem iného aj služobný pomer, ktorý sa vzťahuje aj na policajtov).

Práve táto druhá veta ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (§ 7 ods. 1) jednoznačne stanovuje, že sú situácie, kedy sa všeobecné pravidlo o potrebe súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov s úkonmi súvisiacimi s existenciou a zmenou pracovnoprávnych vzťahov vrátane služobného pomeru neuplatní a uplatní sa iné, špecifické pravidlo, ktoré takýto súhlas úradu nevyžaduje.

A takýmto pravidlom je aj ustanovenie v zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru ( § 46 ods. 1 ), ktoré znie: „Policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že

a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo
b) spáchal trestný čin.“

Zákon je v tomto neoblomný, ak je niekto dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo priebeh objasňovania jeho konania, nie môže, ale musí byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

Títo policajti teda museli byť postavení mimo službu?

Skupinka tzv. čurillovcov bola obvinená z trestnej činnosti, dokonca z takej trestnej činnosti, pri ktorej je podozrenie, že manipulovali s dôkazmi v trestnom konaní. Takej trestnej činnosti, ktorá bola podľa môjho názoru zakrývaná policajnou akciou známou ako „Rozuzlenie“, pri ktorej boli nezákonne obvinení dvaja riaditelia Slovenskej informačnej služby a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu – a nezákonnosť vznesenia obvinenia v akcii „Rozuzlenie“ potvrdili aj rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR. Zároveň jeden zo skupinky tzv. čurillovcov mal významnú pozíciu v rámci policajnej inšpekcie. Výraznejšie argumenty pre ohrozenie priebehu objasňovania ich konania, za ktoré boli tzv. čurillovci obvinení z trestných činov, si už ani neviem predstaviť. Takže v takomto prípade jednoducho existuje právny dôvod, trestné obvinenie, ktoré je mimo kompetencii zamestnávateľa a musí prísť k dočasnému pozbaveniu policajta výkonu štátnej služby a Úrad na ochranu oznamovateľov do tohto nemá čo hovoriť. A mne sa nechce veriť, že by si tohto na úrade neboli vedomí.

Opozícia tvrdí, že cieľom je zbaviť sa súčasnej predsedníčky úradu, je pravda, že nový zákon jej znemožní uchádzať sa o pozíciu v novom úrade?
 
Nie neznemožní jej to uchádzať sa o pozíciu v novom úrade, minimálne v prípade korektného výkladu zákona. Ale tento argument sám osobe nepovažujem za vhodný, keď sa bavíme o tom, že niekomu sa ide zo zákona skracovať funkčné obdobie. Na to musia byť iné dôvody, buď organizačné, ako je práve spájanie rôznej agendy alebo potom tie, o ktorých sme už hovorili.

Môžu mať ľudia obavu, že po zmene zákona budú oznamovatelia chránení menej ako doteraz?

Toho by som sa neobával, určite nie u dobromyseľných oznamovateľov. Ochrana oznamovateľov bude legislatívne dostatočne zachovaná aj po prijatí nového zákona a vzniku nového úradu. Naopak odstránia sa aplikačné problémy, na ktoré som mimochodom tiež poukazoval približne pred dvoma rokmi, keďže aktuálne znenie zákona neprimerane zvýhodňuje oznamovateľa. Skutočných čestných oznamovateľov najmä trestnej činnosti si treba vážiť a treba im poskytnúť ochranu. Môžu sa však vyskytnúť aj prípady, kedy zamestnanci preto, aby sa sami schovali pred následkami svojej nezákonnej činnosti alebo aby zakryli svoje pracovné zlyhania, si vymyslia údajnú protispoločenskú činnosť zamestnávateľa, čo môže vyjsť najavo až neskôr. Preto je dobré, že sa zavádza inštitút preskúmania ochrany. Je to prostriedok na nápravu omylov. Navyše nezabúdajme, že ochrana oznamovateľov sa netýka len zamestnávateľov vo verejnej správe ale aj v súkromnom sektore (vrátane drobných živnostníkov), do ktorého sa poskytnutím ochrany oznamovateľom mocensky zasahuje. A asi sa s väčšinou ľudí zhodneme, že mocenských zásahov do súkromnej sféry by malo byť čo najmenej.

Pomôže spojenie dvoch agend, oznamovateľov a obetí trestných činov, tomu, aby nový úrad fungoval lepšie a rýchlejšie?

Oznamovateľom neublíži a som presvedčený, že obetiam trestných činov to výrazne pomôže, pretože by malo byť dostatok ľudí, ktorí sa budú špecializovať na pomoc pre ne. Nezabúdajme, že práve obete trestných činov najmä násilných a sexuálnych, patria medzi najzraniteľnejšie skupiny ľudí, pričom si túto zraniteľnosť nespôsobili sami. Preto je potrebné neustále zvyšovať štandardy pomoci obetiam trestných činov. Tiež by sme si mali uvedomiť, že takouto obeťou sa môže stať ktokoľvek z nás.

Objavili sa obavy, že po prijatí zákona prídu na Slovensko kontrolné tímy z Európskej únie. Je na to dôvod a čo hovorí Európska prokuratúra?

Žiadne právo Európskej únie týmto zákonom porušené nebude. Aj nové inštitúty zamerané na preskúmanie ochrany oznamovateľov sú v súlade s právom EÚ a bežné v iných štátoch. Pokiaľ sa niekto z Európskej únie bude snažiť tvrdiť opak, pri všetkej úcte považujem to za politikárčenie a zneužitie postavenia. Žiaľ, v posledných rokoch sme si zvykli na to, že určité ideologicky si blízke skupiny kooperujú medzi jednotlivými štátmi a v unijných štruktúrach a verejne sa vmiešavajú do vnútorných vecí štátu s cieľom nahrať tak svojim ideologickým súputníkom v danej krajine. Pred pätnástimi rokmi by to bolo nemysliteľné, žiaľ dnes je to realita, ktorej ale nesmieme podľahnúť.

Hrozí Slovensku nejaké sankcionovanie zo strany EÚ, ak sa úrad v dnešnej podobe zruší?

Ak bude únia dodržiavať právo a nebude ho ohýbať, tak nehrozia.

Zdroj: pluska.sk