Vedci zo spolitizovanej Slovenskej akadémie vied, slúžiaci korporátnym nadnárodným záujmom a šíriaci dogmy progresívno-liberálnej ideológie, vydali pamflet o konšpiračných teóriách a dezinformáciách šírených v spoločnosti. Politická úderka z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied poučuje občanov, čo je správny názor na život, udalosti a svet a čomu ľudia nemajú veriť

09.09.2025 13:00

Vedci z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV) vydali brožúru sumarizujúcu štyri roky výskumu konšpiračných teórií a dezinformácií. V rámci dvoch projektov zistili, že ich vznik a šírenie ovplyvňujú negatívne emócie aj spoločenské podmienky. Zároveň upozornili, že ľudia by mali byť obozretní voči prehnanej istote, že dokážu spoľahlivo rozlíšiť pravdu od lži. Informovala o tom hovorkyňa SAV Monika Tináková.

„Výsledky oboch projektov prinášajú nové poznatky o bludnom kruhu konšpiračných presvedčení, nedôvery a emočného distresu, pričom poukazujú na súhru kognitívnych skreslení, negatívnych emócií (ako úzkosť či bezmocnosť) a širších spoločenských faktorov, ako sú ekonomická prekarita (neistota, pozn. TASR) alebo politická polarizácia,“ zdôraznila vedúca jedného z projektov Vladimíra Čavojová z ÚEP CSPV SAV.

Dodala, že zistenia majú nielen teoretický význam, ale aj praktickú hodnotu v podobe odporúčaní, ako efektívne obmedziť šírenie dezinformácií a zvýšiť odolnosť spoločnosti prostredníctvom cielenej komunikácie a vzdelávania.

„Vzdelávanie sa v oblasti mediálnej gramotnosti je tiež kľúčové. Pri stretnutí s dezinformáciou, faktické vyvracanie (debunking) má väčší efekt na zníženie dôvery v dezinformáciu ako preventívne vyvracanie,“ objasnila Čavojová.

Náchylnosť veriť konšpiračným teóriám podľa nej zvyšuje napríklad ekonomická neistota či nízka dôvera v inštitúcie. „Neignorujme vlastné pocity úzkosti a bezmocnosti, pretože nás môžu urobiť zraniteľnejšími voči dezinformáciám. Práca na psychickej odolnosti a zvládaní stresu je dôležitou prevenciou,“ odporučila vedkyňa.

Tináková ozrejmila, že vedci mapovali obdobie pandémie COVID-19 a vojny na Ukrajine.

Prvý projekt TU („Psychologické súvislosti nepodložených informácií a presvedčení súvisiacich s pandémiou COVID-19“) sa zameriaval na dlhodobé psychologické a spoločenské dôsledky pandémie, najmä na to, ako prispela k šíreniu konšpiračných presvedčení, strate dôvery v inštitúcie a maladaptívnemu správaniu.

Druhý projekt TU ("Redukovanie šírenia dezinformácií a nepodložených presvedčení") sa viac zameriaval na kognitívne, osobnostné a sociálne faktory, ktoré prispievajú k prijímaniu a šíreniu dezinformácií a nepodložených presvedčení.

Oba boli ukončené v júni 2025. Brožúra je dostupná na voľné stiahnutie v slovenskom aj v anglickom jazyku na webe psychologia.sav.sk.

Na základe svojho tendenčného výskumu ponúkajú vedci zo SAV svojim veriacim nasledovné odporúčania uplatniteľné v každodennom živote:

• Buďme ostražití voči svojej vlastnej prehnanej istote. Náš výskum ukázal, že väčšina ľudí si myslí, že vie rozlíšiť pravdu od lži, no často sa mýlime a tí, čo sa preceňujú najviac, sú voči dezinformáciám najzraniteľnejší.

• Vzdelávajme sa v oblasti mediálnej gramotnosti. Ukázali sme, že aj jednoduché tipy môžu zlepšiť schopnosť odhaliť falošné správy.

• Pri stretnutí s dezinformáciou, faktické vyvracanie (debunking) má väčší efekt na zníženie dôvery v dezinformáciu ako preventívne vyvracanie.

• Berme do úvahy, že ekonomická neistota a nízka dôvera v inštitúcie zvyšujú náchylnosť veriť konšpiráciám. Podpora dôvery v inštitúcie a zlepšovanie ekonomickej situácie môžu prispieť k obmedzeniu šírenia konšpiračných presvedčení.

• Neignorujme vlastné pocity úzkosti a bezmocnosti – môžu vás urobiť zraniteľnejšími voči dezinformáciám. Práca na psychickej odolnosti a zvládaní stresu je dôležitou prevenciou.

Stručné zhrnutie najvýznamnejších výsledkov aj odporúčaní oboch projektov nájdete v informačnej brožúre TU.

Zdroj: psychologia.sav.sk / topky.sk / InfoVojna