VIDEO: „Chcem, aby všetci občania Slovenska vedeli, na základe akej ohavnej obžaloby stojí Daniel Bombic pred súdom,“ vyhlásil vo svojom obsiahlom videu niekdajší šéf slovenskej civilnej kontrapionáže Peter Tóth a približuje mnoho zaujímavých informácií o inkvizičnom procese s youtuberom za jeho názor, ktorý sa má začať v pondelok 26. januára 2026

24.01.2026 16:00

Rozsiahlu ohavnú obžalobu proti Dannymu Kollarovi podanú prokurátorom odboru závažnej kriminality generálnej prokuratúry Michalom Stanislavom. V minulosti pôsobil v službách rozpušteného Lipšicovho gestapa, čo dokonale vysvetľuje, prečo je posadnutý upálením Dannyho na hranici.

Analýzou obžalobného textu dokazujem, že prokurátor Stanislav si viaceré skutky proti Dannymu doslova vymyslel. Kladie mu za vinu niečo, čo nepovedal, ba dokonca ho viní zo skutkov, ktoré nie sú trestné. Prokurátor oprel väčšinu záverov o posudok šarlatána vydávaného za znalca Mateja Medveckého.

Ten istý človek mal prsty v odsúdení Mariána Magáta. Stanislava a Medvecký by sa v stredoveku užili ako prominentní inkvizítori. Podľa ohavnej obžaloby Michala Stanislava „Protokoly sionských mudrcov“ sú raz neškodná kniha, inokedy je to extrémistický materiál; gestá OK je raz v pohode, inokedy je zločinom; starostlivosť o biele deti je zločinom proti humanite; šestnásť ostrých statusov na adresu vyvoleného liberála je nebezpečné elektronické obťažovanie; a ďalšie zhovadilosti. A teraz trochu na kontroverznú nôtu:

V podcaste sa dozviete, prečo z hľadiska trestného práva výrok „Prajem vám, aby vás napichli na kôl!“ nie je to isté ako výzva „Napichnite ich na kôl!“. Obe vety znejú strašne, no napriek tomu je medzi nimi veľký rozdiel. Epizóda obsahuje množstvo ďalších informácií o inkvizičnom procese s Dannym Kollarom, ktorý sa má začať v pondelok 26. januára 2026 o 8:00 h na politickom Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Viac vo videu:

Hanebná obžaloba proti Dannymu Kollarovi

V pondelok 26. januára 2026 sa na politickom Špecializovanom trestnom súde začína hlavné pojednávanie s obžalovaným a väzobne žalárovaným občanom Danielom Bombicom alias Dannym Kollarom. Prípad má dve roviny: všeobecnú a individuálnu. Všeobecná spočíva v trestnoprávnej legislatíve proti takzvanému extrémizmu, ktorá predstavuje jednu z najväčších hrozieb slobody prejavu. Individuálna rovina vydáva svedectvo o tom, ako brutálne zasiahli paragrafy Trestného zákona, namierené proti takzvanému extrémizmu, do života Dannyho Kollara.Venujme sa najprv samotnému prípadu. Obžaloba proti Dannymu Kollarovi je postavená na štyroch okruhoch skutkov. Prvým je údajné rozširovanie vraj extrémistickej literatúry, knihy s titulom Protokoly sionských mudrcov. Druhým je používanie gesta, symbolu OK (????????) a slovenského prekladu štrnástich slov Davida Lanea („Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť našim bielym deťom.“ ). Tretím je Dannyho reakcia na zavraždenie učiteľa Jaroslava Budza z Vrútok páchateľom rómskej národnosti Ivanom Čulkom. Štvrtým sú expresívne komentáre na adresu osoby menom Michal Štromajer.

Protokoly nie sú OK 

Prvé dva okruhy skutkov, teda kauza Protokoly sionských mudrcov, používanie gesta OK (????????) a citovanie štrnástich slov Davida Lanea stoja a padajú na posudkoch známeho znalca – aktivistu Mateja Medveckého. Ten istý človek a jeho svojvoľné výklady kontextov použitia slov, výrazov, kníh, symbolov a podobne zohrali kľúčovú úlohu v procese odsúdenia Mariána Magáta. Šarlatán s pečiatkou znalca Medvecký postupoval úplne rovnako aj v prípade Dannyho Kollara.

V súvislosti s Protokolmi sionských mudrcov Medvecký v posudku napísal, že historickej vede sa podarilo spoľahlivo preukázať, že nejde o autentické dokumenty tajného sprisahania Židov, ale o falzifikát vypracovaný cárskou spravodajskou službou. Znalec ďalej tvrdil, že kniha bola zneužívaná na politické ciele a na útoky proti Židom vo viacerých krajinách sveta a v rôznych historických obdobiach. Medvecký ďalej uviedol, že kniha vykazuje znaky antisemitizmu, ale priamo ju nespojil so žiadnym extrémistickým hnutím. V tomto ohľade bol na svoje pomery relatívne umiernený, avšak ak sa výnimočne krotil Medvecký, uzdu fantázii a zrejme aj ľudskej zloby popustil prokurátor Michal Stanislav.

V obžalobe tvrdí, že kniha Protokoly sionských mudrcov, kým je napríklad súčasťou fondu Univerzitnej knižnice v Bratislave alebo je študijným materiálom poslucháča histórie, nie je extrémistickým materiálom. Na druhej strane však tvrdí, že ak tú istú knihu propaguje zverejnením internetového odkazu na stiahnutie Danny Kollar, automaticky sa stáva materiálom extrémistickej povahy.

Na logickú otázku, ako môže byť tá istá kniha v jednom prípade neškodná a v druhom vysoko infekčná, odpovedá prokurátor Stanislav viacerými šialenými výrokmi. Vraj znalec preukázal extrémistickú povahu knihy objasnením historických súvislostí jej vzniku. Inými slovami Protokoly sú extrémistické preto, lebo ide o podvrh. Taká je totiž Stanislavova logika.

Ďalej prokurátor tvrdí, že trestnosť konania Dannyho Kollara preukazujú jeho slová a kontext zverejňovania odkazov na stiahnutie Protokolov. V tejto súvislosti cituje Dannyho statusy nabádajúce ľudí, aby si knihu stiahli a prečítali a v ktorých zároveň tvrdí, že po oboznámení sa s dielom pochopia, „prečo sa o tom nemôže verejne rozprávať“. Z týchto slov prokurátor vyvodil neuveriteľný záver, že Danny „si bol vedomý nezákonnosti šírenia tejto publikácie“.

Danny Kollar však doslova napísal, že o Protokoloch sa nesmie verejne rozprávať, čím narážal na spoločenské a politické ohľady súvisiace s prístupom k tejto chúlostivej problematike. Rozhodne však nenapísal, že si je vedomý trestnosti rozširovania spornej publikácie. Napriek tomu právny zločinec Michal Stanislav do obžaloby napísal, že obžalovaný si bol vedomý nezákonnosti šírenia tejto publikácie, čo je jednoducho holý výmysel, podlá nezákonnosť a nezákonná podlosť.

Prokurátor kladie Dannymu za vinu aj to, že „opakovane utvrdzoval svojich čitateľov, že ide o autentické dielo, ktoré vzniklo ako prepis, respektíve návod sionistov na ovládnutie sveta a z jeho komentárov k nej vyplýva, že bol s jej obsahom minimálne v hrubých rysoch dobre oboznámený“. Michal Stanislav vlastne tvrdí, že Danny sa dopustil trestného konania, lebo nielen verí v autenticitu sporných Protokolov, ale v tom utvrdzoval aj svojich čitateľov. Z toho nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že prokurátor Stanislav chce Dannyho trestať za historický názor a za to, že nezdieľa názor napríklad znalca – aktivistu Medveckého.

Ak nie je jasné ani po tomto lapidárnom vysvetlení, aká je absurdná argumentácia obžaloby, ponúkam ešte jeden prokurátorov výrok uvedený v obžalobe. Tvrdí, že ak je materiál, ako sú Protokoly, „rozširovaný/sprístupňovaný s úmyslom, aby si prijímateľ škodlivý obsah tam obsiahnutej informácie osvojil, je namieste vyvodzovanie trestnej zodpovednosti“. Z toho vyplýva, že nie vy rozhodujete o tom, akú literatúru chcete odporúčať svojim priateľom alebo čitateľom. Budú o tom rozhodovať gestapáci ducha, ako je prokurátor Stanislav.

Kníhkupectvá aj knižnice otvorene ponúkajú čitateľom publikáciu Protokoly. Je to len iná forma ich rozširovania a odporúčania širokej čitateľskej verejnosti. Nikto – ani vydavatelia, ani predajcovia, ani knihovníci – nie sú za toto konanie stíhaní. Tak je to správne, nie je však v poriadku, že za druhovo rovnaké konanie je stíhaný, obžalovaný a súdený Danny Kollar. Je úplne bez významu, že napríklad Univerzitná knižnica v Bratislave nepresviedča návštevníkov o autenticite Protokolov a Danny to robí. Buď musí byť nejaký materiál extrémistický v rukách každého subjektu, alebo nesmie byť jeho akékoľvek rozširovanie trestné vôbec.

OK nie je OK

Znalec Medvecký sa dokonale vyfarbil závermi posúdenia gesta OK (????????). Z jeho posudku v zásade vyplýva, že ak po celej planéte rozšírené gesto používa práve Danny Kollar, ide o extrémistickú symboliku. V iných prípadoch môže ísť o úplne neškodný posunok. Všetko je podľa znalca, ako ináč, závislé od kontextu.

Bez ohľadu na kontext akékoľvek gesto nemôže byť považované za trestné v prípade jednej, špecificky vybranej osoby a ak tú istú symboliku používa zvyšných 8,23 miliardy ľudí, všetko je v najlepšom poriadku. Nehovoriac o tom, že kým neexistuje index zakázaných kníh a gest, každý potenciálny obvinený sa stáva rukojemníkom nálad nejakého znalca z oblasti mimoriadne neexaktných vied a odborov. V prípadoch Mariána Magáta a Dannyho Kollara sa obaja stali obeťami aktivistu Medveckého. Ak má byť použitie akéhokoľvek gesta trestné v závislosti od kontextu a osoby jeho používateľa, aj priemerne šikovný manipulátor dokáže vysúkať z rukáva presne takú interpretáciu, aká sa mu hodí do vopred pripravenej hry.

Znalecké závery šarlatána Medveckého aj obžalobné tvrdenia právneho zločinca Stanislava na tému gesta OK sú neslýchanou drzosťou. Svojvoľne interpretujú realitu s jasným cieľom: preukázať extrémistickú, a teda trestnú povahu konania Dannyho Kollara, aj keď úplne rovnaké gesto používa nielen na Slovensku, ale po celom svete nespočetné množstvo ľudí.

S ohľadom na úspornosť textu vyberám len esenciu argumentácie dvojice Medvecký, Stanislav.

Medvecký tvrdí, že gesto OK síce neškodne používa bežná populácia, ale je aj symbolom v Amerike založeného rasistického a neonacistického hnutia White Power (Biela sila). Od tohto vyjadrenia prechádza k statusu Danny Kollara, informujúceho verejnosť o tom, že sa zúčastnil koncertu kapely Krátky proces, ktorú znalec označil za „národnosocialistickú“. Z tohto faktu znalec Medvecký následne odvodil a prokurátor Stanislav si osvojil názor, že Danny sa pohybuje v národnosocialistickom, respektíve neonacistickom prostredí, čím následne vytvorili povestný kontext gesta OK a považovali za dokázanú extrémistickú povahu jeho používania občanom Bombicom. Skladby kapely Krátky proces sú aj v súčasnosti dostupné na platforme YouTube. Štát ich žiadnym právne závažným aktom neoznačil za extrémistické a ani nepožadoval stiahnutie tvorby skupiny z internetu.

Znalec Medvecký sa nerozpakoval poukázať aj na súkromné videá ukradnuté z mobilného telefónu Dannyho Kollara. Záznamy bez dovolenia okradnutého občana Bombica nezákonne zverejnil orgán šírenia progresívnej propagandy SME. Na základe zverejnenia ukradnutého súkromného videa právny zločinec Stanislav do obžaloby napísal, že „obvinený používal nemecký nacistický pozdrav 'Sieg Heil', ktorý sa používal ako jeden z troch variantov oficiálneho pozdravu nacistického Nemecka a dodnes sa používa v neonacistickom prostredí“.

Nech si každý myslí o hajlovaní na súkromnej párty, čo chce, Danny sa uvedeného konania nedopustil verejne, ale v uzavretej spoločnosti. Naopak, boli to médiá šírenia progresívnej agitácie a propagandy, kto video zverejnil. Jednak ide o nezákonný dôkaz a ak sa niekto dopustil trestného činu, boli to osoby, ktoré nezákonne zverejnili súkromnú nahrávku. Konanie znalca Medveckého a prokurátora Stanislava je dokonale priehľadné. Za každú cenu sa usilovali dokázať, že kontext používania gesta OK má v podaní Dannyho Kollara extrémistický charakter. 

Ohľadom gesta OK sa znalec aj prokurátor dopustili viacero podobných podlostí, ničomností intelektuálnych a skutkových skratiek, ba dokonca aj vošli do mentálneho zákazu vjazdu, ale s tým si vôbec hlavu nelámali. Ani my sa nebudeme ďalej zaoberať ich myšlienkovým hnojom, čo produkovali v spojitosti s gestom OK, lebo by sme sa stále vracali k tomu istému záveru: varia z vody guláš. Len dodajme, že ak by to nebolo tragické, bola by celá obžaloba na smiech, ak je predmetom trestného konania gesto v podobe spojenie palca s ukazovákom a vzpriamenia zvyšných troch prstov – teda všedný posunok, používaný denne stovkami miliónov ľudí na celej planéte.

Zlovestných štrnásť slov

V krátkosti sa zastavme pri preklade a používaní štrnástich (v slovenskom preklade desiatich) slov Davida Lanea v znení: „Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť našim bielym deťom.“ V origináli: We must secure the existence of our people and a future for white children.)

Na základe ideologicky zaujatých záverov znalca Medveckého prijal invenčne neduživý prokurátor Stanislav neudržateľný záver, že „obvinený teda prezentoval názor o nutnosti zachovávať čistotu bielej rasy“.

Ide o zjavný výmysel, pretože v citovanom výroku sa nehovorí o čistote rasy, ale o existencii „našich ľudí“ a budúcnosti „našich bielych detí“. Ak si vymýšľa znalec, je to poľutovaniahodné, ale ak si v obžalobnom texte vymýšľa prokurátor, je to trestuhodné a na vyzlečenie z talára.

Nad rámec povedaného tvrdím, že ak by aj ktokoľvek volal po tom, aby sa bieli ľudia alebo čierni ľudia či ázijské etniká nekrížili s inými rasami, nemôže to byť trestné. Išlo by nepochybne o vyhranený názor, ale nie je nič zlé na tom, ak sa chce niekto reprodukovať len v rámci svojej rasy a ak to aj odporúča ostatným. Lenže, ako som už dokázal vyššie, Danny nič také nepovedal a nenapísal.

V súvislosti s používaním štrnástich slov Davida Lanea je vhodné citovať ešte jeden bobok ducha prokurátora Stanislava. V obžalobe napísal:„Nie je možné uveriť ani tvrdeniam obvineného Daniela Bombica o úprimnej snahe dopriať svetlú budúcnosť všetkým ľuďom bez rozdielu rasy, keďže explicitne vo svojom príspevku hovorí o rase bielej bez akejkoľvek zmienky o právach iných detí, respektíve ľudí všeobecne.“

Položme si jednoduchú otázku: Odkedy majú občania Slovenskej republiky zákonnú povinnosť pri zmienkach o budúcnosti detí jednej rasy hovoriť aj o budúcnosti detí iných rás? Žiadna zákonom predpísaná povinnosť tohto druhu neexistuje, prokurátor Stanislav si to vymyslel v návale pochybnými látkami vyvolanej inšpirácie pri písaní pamfletu vydávaného za obžalobu.

Môžeme to však vyjadriť aj inak. Nikomu nemožno zazlievať, ak uprednostňuje záujmy detí a ľudí všeobecne patriacich k svojej rase. Táto premisa platí dovtedy, kým neodopiera zákonné práva alebo nepácha násilie na osobách inej rasy. Takého konania sa Danny Kollar nedopustil. Nehovoriac o tom, že skúsenosti niektorých hlavných miest a iných metropol západnej Európy s ilegálnou a nekontrolovanou migráciou z Afriky, Stredného východu a Južnej Ázie odôvodňujú opodstatnenosť obáv o budúcnosť európskych detí.

A čo napichnutie na kôl?

Rozsiahla časť obžalobného textu je venovaná reakcii Dannyho Kollara na zavraždenie vrútockého učiteľa menom Jaroslav Budza páchateľom rómskej národnosti Ivanom Čulkom. Z hľadiska súvislostí je potrebné vedieť, že Danny učiteľa osobne poznal a jeho usmrtenie v ňom vyvolalo emocionálne pohnutie.

Dany Kollar v reakcii na tragickú udalosť napísal rozsiahly status, vyzdvihoval okolnosť, že páchateľom je Róm a tvrdil, že jeho predchádzajúcu trestnú činnosť polícia kryla preto, lebo patril k tomuto etniku. Následne Danny uverejnil video, v ktorom sa tiež venoval vražde učiteľa. Vyjadroval sa emocionálne aj expresívne, o tom niet pochýb. Vraždu učiteľa dával do kontextu nefungujúcej, škodlivej diverzity, tvrdil, že „biely človek, nacionalista, národovec, vlastenec dnes nebude mať nikdy práva v zemi, ktorá je ovládaná Židmi a Sionom“. Kritizoval hnutie Black Lives Matter a avizoval, že sa v Londýne zúčastní demonštrácie iniciatívy White Lives Matter. Na záver pridal naozaj veľmi tvrdé slová:

„Kráľ Igor, psychopatický idiot. Strašne čakám, kedy toho človeka napichnú na vidly a budú ho hnať s celou cháskou preč. Black Lives Matter a pomôže rómskym osadám. Irenka Biharyová; Michal Truban, ty feťák; Poliačik, ty pedofil! Želám vám, aby ste sa smažili v pekle!

Sionisti a vaša odporná ogrcaná banda! Soros a títo dementi z Denníka N, Vladko Šnídl, Tomáško Kriššák a sionistické homosexuálne decko Marek Mach! Želám vám, aby vás napichli na kôl! Otvorene, som triezvy a bez sarkazmu, želám vám všetkým, aby vás napichli na riť, na žeravý kutáč! To je všetko, vážne neviem, čo povedať.

Si viem predstaviť Jaroslava Budza, ako zomieral dopichaný, aby chránil pár bielych dievčat a chlapcov v škole pred nejakým Rómom, Cigánom. Ale to je jedno, pretože zajtra sa na to zabudne.“

Skutočne ide o krajne tvrdé slová, pohybujúce sa na hranici únosnosti, preto si zaslúžia náležité posúdenie. Najprv sa pozrime na to, čo podstatné z nich vyvodil prokurátor Stanislav, neboráka znalca Medveckého už nemá zmysel rozoberať. Prokurátor v obžalobe okrem iného tvrdí, že z vyjadrení Dannyho Kollara „celkom jednoznačne vyplýva želanie, aby niekto použil proti určitým osobám extrémne surové násilie. Toto želanie vyslovuje vo vzťahu k viacerým osobám, a to predovšetkým pre ich príslušnosť k rómskemu etniku, židovskému vyznaniu a sexuálnym menšinám“. Ďalej Michal Stanislav v obžalobe tvrdí, že je „na mieste hodnotiť vyššie citované želania ako podnecovanie k násiliu a celkom určite k nenávisti, a to ako voči skupine, tak aj voči jednotlivcom“.

Napriek tomu, že niektoré časti Dannyho vyjadrení sú nepochybne diskutabilné, je potrebné jedným dychom dodať, že prokurátor a právny zločinec Stanislav si opäť vymýšľa. Danny rozhodne nikoho nepodnecoval k násiliu. Nepovedal totiž „napichnite ich na kôl“, povedal, že „želám vám, aby vás napichli na kôl“. I keď obe vety znejú hrozne, je v nich obrovský rozdiel. Ponechávam na moralistoch, či chcú Dannyho za slová vyslovené v návale emócií odsúdiť. Priať iným telesné utrpenie naozaj nie je pekné gesto, ale jeho slová jednoducho nepodnecovali k priamej násilnej akcii, aj keď zneli mimoriadne ostro.

Použitý gramatický tvar slovesa napichnúť a použitie oznamovacej, nie rozkazovacej vety sú v tomto ohľade kľúčové. Michal Stanislav to totálne ignoruje a doslova frivolne interpretuje vyrieknuté slová. Prokurátor si nesmie vymýšľať a zamieňať si neslušné a spoločensky nevhodné správanie s trestným konaním. Uznávam však, že v tejto časti obžaloby bude mať obhajoba mimoriadne sťaženú prácu.

Krátky kurz kontextu

Ak sa Medvecký a Stanislav toľko oháňajú kontextom, nezaškodí pristaviť sa pri podstatnom detaile Dannyho tirády o koloch, vidlách a kutáčoch. Pozorný čitateľ akiste postrehol, že pred tým, ako hovoril o napichnutí na vidly, kôl a kutáč, vyriekol želanie, aby sa zástancovia progresívnej ideológie „smažili v pekle“.

S predstavou pekla sú spojené aj rôzne muky, azda nie nepodobné napichávaniu na kôl alebo rozžeravený (veď v symbolickom pekle je predsa horúco) kutáč. Práve v tomto kontexte by bolo možné interpretovať aj Dannyho drsné slová. Právny zločinec Stanislav si však vybral cestu kastrácie kontextu.

Danny verzus Štromajer

Napokon sa musíme po skutkovej stránke venovať internetovému konfliktu Dannyho Kollara s Michalom Štromajerom. V tejto kauze išlo o to, že Danny bol v istom čase presvedčený, že Štromajer ho kyberneticky sleduje, dodáva o ňom podklady eštebákovi sociálnych sietí Jánovi Benčíkovi, poskytuje proti nemu informácie a iné služby administrátorom portálov Blbec online a Zomri.

Na základe uvedených podozrení začal Danny Kollar uverejňovať o Štromajerovi negatívne ladené statusy, robil si posmešky z jeho domnelého a možno skutočného židovského pôvodu a údajnej či ozajstnej homosexuálnej orientácie. Z obžaloby vyplýva, že Danny mal zverejniť aj adresu a fotografiu bydliska Štromajerovej snúbenice. Prítomnosť ženy v jeho živote by mohla, ale aj nemusela vylučovať tvrdenie, že je gay.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade je možné povedať, že niektoré Dannyho posmešky ohľadom židovského pôvodu alebo homosexuálnej orientácie vraj poškodeného Štromajera nemuseli byť spoločensky vhodné a dotknutej osobe mohli byť naozaj nepríjemné. Na druhej strane je potrebné zvýrazniť, že podľa obžaloby sa mal Danny verejne venovať Štromajerovi len v šestnástich statusoch, no napriek tomu prokurátor Stanislav z toho vyvodil záver, že textami naplnil zákonné znaky trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania.

Ide o právnu zvrhlosť, pretože spáchanie nebezpečného elektronického obťažovania musí byť sprevádzané podstatným znížením kvality života poškodenej osoby dlhodobým ponižovaním napríklad na sociálnych sieťach. Tento trestný čin je možné spáchať aj neoprávneným zverejnením prejavu osobnej povahy, ale to sa vôbec nevzťahuje na Dannyho prípad. Je síce pravda, že po Dannyho statusoch ľudia posielali Štromajerovi nenávistné správy alebo písali na jeho sociálnych sieťach nepríjemné komentáre, nie je však možné súhlasiť s tým, že šestnásť statusov je dlhodobým ponižovaním a už vôbec nie je možné prijať záver, že relatívne obmedzený počet textov mohol podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života pána Štromajera.

Pozrime sa na vec z inej strany. Novinári orgánov šírenia progresívnej agitácie a propagandy prostredníctvom počítačových sietí (na stránkach médií umiestnených na internete) dlhodobým ponižovaním a iným obťažovaním – napríklad zverejňovaním nepravdivých informácií – roky beztrestne podstatným spôsobom znižujú kvalitu života nespočetnému množstvu ľudí. Nielen vybraným politikom, ale aj občanom, ktorí nie sú súčasťou verejného života.Ich nactiutŕhačské články a videá generujú vášne publika. Rozohnení čitatelia v komentároch a správach brýzgajú ľuďom, ponižujú ich a niekedy aj zastrašujú. Všetko len preto, lebo novinári proti vybraným cieľom roky poľujú, ponižujú ich a spôsobujú im iné porovnateľné emocionálne a psychologické škody. Ak bežný občan, ale aj politik podá trestné oznámenie na novinárov, orgány polície a prokuratúry to odmietnu s poukazom na množstvo vzletných fráz o slobode slova a o tom, že trestné právo je krajným prostriedkom riešenia sporov.

Tak prečo je odrazu obžalovaný Danny Kollar za šestnásť statusov, keď polícia a prokuratúra toleruje roky oveľa brutálnejšie zásahy médií do životov a práv iných ľudí?

Obžaloba má 12 bodov, obsahuje 26 skutkov

Z právneho aj skutkového hľadiska je obžaloba proti Dannymu Kollarovi hanebným dokumentom. Niet divu, že autorom obžalobného textu je prokurátor zrušeného Lipšicovho gestapa Michal Stanislav, dnes zaradený na odbore závažnej kriminality generálnej prokuratúry.

Ak má byť rozprávanie o obžalobe aspoň v hrubých rysoch úplné, prejdime aspoň stručne povinnou jazdou niektorých paragrafov. Danny Kollar čelí obžalobe pozostávajúcej z dvanástich bodov, obsahujúcich 26 skutkov kladených mu za vinu, spáchaním ktorých sa mal podľa prokurátora dopustiť

prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona;

zločinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona;

prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 Trestného zákona;

prečinu (pokračovacieho) nebezpečného elektronického prenasledovania podľa § 360b ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b);

prečinu (pokračovacieho) nebezpečného elektronického prenasledovania podľa § 360b ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) v súbehu s prečinom prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona.

Boj proti extrémizmu či liberálna ilúzia?

V minulosti som detailne rozobral jednotlivé ustanovenia Trestného zákona, definujúce trestné činy takzvaného extrémizmu. Nepovažujem za účelné opakovať už raz napísané. Kto by si chcel osviežiť pamäť, analýzu nájde tu. Na tomto mieste je potrebné stratiť niekoľko slov o myšlienkovom svete, ktorý stvoril škodlivú legislatívu, založenú na liberálnych ilúziách a mylných predstavách o materiálnom svete.

Po prvé, autori skutkových podstát extrémizmu vychádzali a podporovatelia ich zachovania stále vychádzajú z naivnej predstavy postavenej na predpoklade, že ak Európu postihne ďalšia neľudská pohroma, bude ako nacizmus založená na antisemitizme, rasizme, genocídnych praktikách a dobýjaní životného priestoru za cenu vyhladzovania iných národov.Ľudia tohto myslenia pripomínajú generálov pripravujúcich sa na budúcu vojnu na základe reálií vojny predchádzajúcej. Preto prehrajú. Nová apokalypsa nebude neonacizmus, ale – ak sa niečo zásadné nezmení –, bude mať podobu ekonomického kolapsu v dôsledku hlúpych rozhodnutí bruselských byrokratov. A k tomu nám do batohu pribalia totálnu kybernetickú kontrolu nad našimi životmi.

Po druhé, obhajcovia gumenej legislatívy veria scestnej myšlienke, že trestaním verejného popierania zločinov neľudských režimov (napríklad holokaustu) vytvoria bezpečnejšiu prítomnosť a zabránia opakovaniu sa minulosti.Realita je taká, že čím viac nútia ľudí niečomu veriť, o to väčší odpor v nich vyvolávajú. Poznanie historickej vedy sa navyše neustále vyvíja, preto je absurdné vieru v aktuálne historické poznanie kodifikovať zákonom. Nuž a úplným šialenstvom je trestať verejné popieranie historicky preukázaných faktov, pretože to sa rovná trestaniu hlúposti. Ak by mal štát zatvárať ľudí len preto, lebo sú hlúpi, v base by sedela polovica poslancov parlamentu a najmenej 90 percent novinárov scény šírenia progresívnej agitácie a propagandy.

Po tretie, zástancovia boja proti takzvanému extrémizmu veria ilúzii, že ak zakážu ľuďom verejne vyjadrovať nepekné názory na adresu etník, rás, národov, pohlaví, sexuálnych orientácií či náboženstiev, zavládne medzi ľuďmi harmónia a ak by sa aj mýlili, tak zavedením trestov za neslušné správanie aspoň nastolia „spravodlivosť“.Ľudia si navzájom robia mnoho nepekných vecí. Ani zďaleka nie všetky sú trestné a tak je to v poriadku. Otázne však je, prečo majú byť trestné práve hanlivé reči napríklad o národe, rase či sexuálnej orientácii.

Po štvrté, fanúšikovia boja proti takzvanému extrémizmu zvrhlo veria, že štát je oprávnený trestať verejne prejavovanú nenávisť voči vybranému okruhu subjektov.Šírenie nenávisti síce nie je pekné, ale zároveň je neodškriepiteľným faktom, že nenávisť je, žiaľ, súčasťou ľudskej prirodzenosti. Niektorí nenávidia viac, iní menej. Avšak aj svätci musia vnútorne bojovať s nenávisťou. Nenávisť sama o sebe nie je spôsobilá nikomu fyzicky uškodiť, aj keď jej verbálne prejavy môžu vnútorne zraniť. Lenže štát sa rozhodol trestať verejné verbálne prejavy nenávisti len vo vzťahu k určitým subjektom, iné prejavy nenávisti ponecháva úplne nepovšimnuté. Nenávisť môže prerásť aj do násilia, ale to platí aj o mnohých iných emóciách. Ľudia napríklad vraždia i z lásky. Aj preto je trestanie verbálnych prejavov niektorých emócií úplne šialené, scestné a iracionálne.

Po piate, bojovníci proti takzvanému extrémizmu si naivne myslia, že všetkými popísanými zákazmi a trestmi predídu páchaniu politicky, rasovo, nábožensky motivovaného násilia alebo násilia motivovaného sexuálnou orientáciou obete.Žiaľ, násilie motivované popísanými pohnútkami sa bude páchať bez ohľadu na to, či štát bude alebo nebude trestať emócie. Ak ich však trestá a navyše pomocou obzvlášť gumovo formulovaných ustanovení zákona, vytvára priestor na krajné obmedzovanie slobody prejavu, v dôsledku čoho končia ľudia v žalároch len za reči.Danny je v žalári za tvrdé slová už deviaty mesiac. A ktovie, ako dlho si tam ešte posedí.

Zdroj: YouTube Ďateľ k veci / datel.news /  InfoVojna