VIDEO: Spor o ovládnutie Grónska medzi USA a európskymi krajinami sa podľa Vladimira Putina Ruska netýka. Šéf Kremľa pripomenul, že jeho krajina má skúsenosť s predajom arktických území USA. Pozvánku do Trumpovej Rady mieru si chce šéf Kremľa dobre preštudovať
21.01.2026 21:30
Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol dištancovať od sporu o Grónsko medzi Spojenými štátmi, Dánskom a ďalšími európskymi krajinami.
„Toto sa nás rozhodne netýka,“ povedal Putin na stretnutí Národnej bezpečnostnej rady v stredu v Moskve. Zdôraznil, že USA a Dánsko musia riešiť túto otázku medzi sebou.
????????Otázka Grónska a USA se Ruska netýká, řekl Putin.
— neČT24 (@42TCen) January 21, 2026
Putin připomněl rusko-americkou dohodu o prodeji Aljašky. pic.twitter.com/fnlH8FCGEx
Americký prezident Donald Trump opakovane zdôrazňoval, že USA potrebujú získať autonómny dánsky ostrov Grónsko, aby si zaistili národnú bezpečnosť.
Šéf Kremľa pripomenul, že Rusko má tiež skúsenosť s predajom arktických území USA, keď v roku 1863 predalo Washingtonu Aljašku za 7,2 milióna dolárov.
„Pri dnešných cenách a s prihliadnutím na infláciu za posledné desaťročia, by táto suma zodpovedala približne 158 miliónom,“ povedal Putin.
Putin does math:
— Clash Report (@clashreport) January 21, 2026
Regarding Greenland… well, this doesn’t concern us at all—what happens with Greenland.
But we do have experience in resolving similar issues with the United States in the 19th century, I believe in 1867. As we know, Russia sold Alaska, and the United States… pic.twitter.com/BF8sHjYmwg
DPA uvádza, že spor o Grónsko medzi USA a Európou vyhovuje Rusku v snahe oslabiť podporu pre Ukrajinu, proti ktorej vedie od februára 2022 plnoformátovú vojnu. Moskva považuje Trumpove odôvodnenie snahy získať arktický ostrov za obhajobu územnej agresie, podobne ako keď nezákonne anektovala Krym v roku 2014.
Ruský prezident sa vyjadril aj k Trumpovej iniciatíve vytvoriť Radu mieru. Putin zdôraznil, že je ochotný za členstvo zaplatiť miliardu dolárov, ale len z prostriedkov zmrazených v USA. „Okrem toho, zvyšné prostriedky zo zmrazených aktív v USA sa môžu využiť na obnovu území zasiahnutých vojnou po uzavretí mieru medzi Ruskom a Ukrajinou,“ povedal a potvrdil aj štvrtkové stretnutie s Trumpovým osobitným vyslancom Steveom Witkoffom.
Putin:
— Clash Report (@clashreport) January 21, 2026
Russia is discussing with the United States the use of Russia’s frozen assets to restore territories affected by the fighting after a peace treaty between Russia and Ukraine is concluded. pic.twitter.com/WzpRHnqMZd
Putin si Trumpovu pozvánku preštuduje
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu uviedol, že Moskva preštuduje pozvánku zo strany šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa do jeho tzv. Rady mieru. Trump napriek tomu v stredu v Davose vyhlásil, že ruský prezident jeho pozvanie už prijal.
„Ruské ministerstvo zahraničných vecí bolo poverené preštudovaním dokumentov, ktoré nám boli zaslané, a konzultáciami na túto tému s našimi strategickými partnermi,“ povedal Putin počas zasadnutia vlády, ktoré odvysielala televízia. „Až potom budeme môcť na pozvanie odpovedať,“ dodal.
Trump napriek tomu v stredu vyhlásil, že ruský prezident súhlasil s pripojením sa k jeho kontroverznej „Rade mieru“.
„Bol pozvaný, prijal to. Mnoho ľudí to prijalo,“ povedal Trump novinárom v Davose vo Švajčiarsku, kde prebieha Svetové ekonomické fórum (WEF).
Pozvánky do Rady mieru dostalo približne 60 krajín. Dosiaľ ich prijali napríklad Maďarsko, Izrael alebo Argentína. Pozvané bolo aj Rusko, Európska komisia či Saudská Arábia.
Podľa Trumpovho plánu pre Gazu má Rada mieru fungovať ako medzinárodný dozorný orgán nad prechodnou palestínskou správou Pásma Gazy počas povojnovej obnovy. Existujú však náznaky, že americká vláda chce výrazne rozšíriť mandát rady aj na oblasti mimo palestínskeho územia.
Pozvánky do Rady mieru dostalo približne 60 krajín. Americká agentúra AP informuje, že pozvanie na členstvo v rade dosiaľ prijali: Argentína, Arménsko, Azerbajdžan, Bahrajn, Bielorusko, Egypt, Indonézia, Jordánsko, Katar, Kazachstan, Kosovo, Maďarsko, Maroko, Pakistan, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Turecko, Uzbekistan, Vietnam. V stredu kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua oznámila, že i on pozvanie prijal.
Naopak, členstvo odmietli Británia, Francúzsko, Nórsko, Slovinsko a Švédsko.
Pozvanými krajinami, ktoré sa k členstvu zatiaľ nezaviazali, sú: Čína, Chorvátsko, Nemecko, Taliansko, Paraguaj, Rusko, Singapur a Ukrajina.
Pozvanie dostala aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová či pápež Lev XIV.
Na otázku reportérov ohľadne kritiky, že v súvislosti s členstvom v rade oslovuje aj nedemokratické osobnosti, Trump odpovedal, že niektoré sú síce „kontroverzné“, ale „ak by som do rady dal samé bábätká, nebolo by toho veľa“, cituje AFP.
Pozvanie do Trumpovej Rady mieru prijala už aj Saudská Arábia či Katar
Saudská Arábia, Egypt, Indonézia, Jordánsko, Katar, Pakistan, Spojené arabské emiráty a Turecko prijali pozvanie do tzv. Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa. V stredu to oznámilo saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí.
Rezort diplomacie oznámil „spoločné rozhodnutie“ ministrov zahraničných vecí spomínaných krajín pripojiť sa k orgánu, ktorému bude predsedať Trump, a vyjadrili podporu jeho mierovým snahám vo vojne v Pásme Gazy.
Podľa Trumpovho mierového plánu pre Pásmo Gazy má Rada mieru fungovať ako medzinárodný dozorný orgán nad prechodnou palestínskou správou tejto enklávy počas povojnovej obnovy. Existujú však náznaky, že americká vláda chce výrazne rozšíriť mandát rady aj na oblasti mimo palestínskeho územia.
Pozvánky do Rady mieru dostalo približne 60 krajín. Americká agentúra AP informuje, že pozvanie na členstvo v rade dosiaľ prijali: Argentína, Arménsko, Azerbajdžan, Bahrajn, Bielorusko, Egypt, Indonézia, Jordánsko, Katar, Kazachstan, Kosovo, Maďarsko, Maroko, Pakistan, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Turecko, Uzbekistan, Vietnam. V stredu kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua oznámila, že i on pozvanie prijal.
Naopak, členstvo odmietli Británia, Francúzsko, Nórsko, Slovinsko a Švédsko.
Pozvanými krajinami, ktoré sa k členstvu zatiaľ nezaviazali, sú: Čína, Chorvátsko, Nemecko, Taliansko, Paraguaj, Rusko, Singapur a Ukrajina.
Pozvanie dostala aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová či pápež Lev XIV.
AFP informuje, že výkonnú radu bude viesť Trump a tvoriť ju bude sedem členov: americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff, zať amerického prezidenta Jared Kushner, bývalý premiér Británie Tony Blair, americký podnikateľ Marc Rowan, riaditeľ Svetovej banky Ajay Banga a Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Robert Gabriel.
Záznam vystúpenia Vladimira Putina (titulky zapnete kliknutím na symbol "C" v lište videa prehrávača YouTube. Ďalším kliknutím na ikonu umiestnenú vľavo od symbolu ozubeného kolieska si vyberiete možnosť titulky, resp. C, kliknutím sa vám zobrazí možnosť automatický preklad (auto-translate) a následne si z možností prekladu vyberiete slovenčinu, češtinu alebo iný ľubovoľný jazyk):
Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / info.sk / InfoVojna
