VIDEO: „Toto bola naša posledná a najlepšia šanca udrieť,“ vyhlásil Donald Trump a vysvetlil dôvody, pre ktoré sa rozhodol zaútočiť spoločne s Izraelom na Irán. Prezident USA nateraz nevylúčil ani vyslanie amerických pozemných jednotiek do Iránu

02.03.2026 17:30
Americký prezident Donald Trump v pondelok 2. marca 2026 opakovane obhajoval prebiehajúcu vojenskú operáciu v Iráne.

Americký prezident Donald Trump v pondelok opäť obvinil Irán, že sa pokúšal napriek varovaniam vyvinúť jadrovú zbraň a preto naň USA museli zaútočiť. Vojenskú operáciu, ktorú vedú Spojené štáty od soboty, označil prezident za poslednú najlepšiu šancu udrieť proti islamskej republike a tamojšiemu režimu. Trvať by podľa neho mohla štyri až päť týždňov, USA ale majú kapacity vydržať aj dlhšie. Trump to povedal na slávnostnom odovzdávaní medailí cti vo Washingtone..

Šéf Bieleho domu uviedol, že ich cieľom je okrem zničenia raketového programu a námorníctva Iránu zaistiť, aby nemohol ďalej „vyzbrojovať, financovať a riadiť teroristické armády mimo svojich hraníc“. Rovnako chcú Teheránu zabrániť získať jadrovú zbraň, hoci ten takúto snahu dlhodobo odmieta.

Trump tvrdí, že iránsky režim vyzbrojený jadrovými zbraňami a raketami schopnými zasiahnuť aj priamo USA, by predstavoval „neúnosnú hrozbu“ nielen pre Blízky východ, ale aj pre Američanov.

„Toto bola naša posledná a najlepšia šanca udrieť, čo práve teraz robíme,“ povedal v Bielom dome a teokratický režim v Iráne označil za „chorý a zlovestný“.

V prvom verejnom vystúpení od začiatku sobotňajších útokov sa vrátil aj k vlaňajšiemu bombardovaniu krajiny. Tvrdil, že USA vtedy úplne zničili iránsky jadrový program a Teherán varovali, aby sa ho nepokúšal obnoviť na iných miestach, než boli zasiahnuté. „Irán však tieto varovania ignoroval a odmietol prestať s vývojom jadrových zbraní,“ tvrdil.

Prezident USA tiež vyhlásil, že súčasná operácia pokračuje s výrazným predstihom oproti pôvodne stanovenému plánu. „Od začiatku sme rátali so štyrmi až piatimi týždňami, ale máme kapacitu na oveľa dlhšie obdobie,“ povedal. Dodal však, že chce, aby sa to skončilo čo možno najskôr.

„Po tom, čo sme zlikvidovali iránsky jadrový program, sme Irán varovali, aby sa nepokúšal o jeho obnovu na inom mieste, pretože tie pôvodné, ktoré sme tak účinne vyhodili do vzduchu, už neboli schopní používať. Oni však tieto varovania ignorovali a odmietli ukončiť svoje úsilie o získanie jadrových zbraní.“

„Od začiatku sme predpokladali štyri až päť týždňov, ale máme schopnosť pokračovať oveľa dlhšie. Urobíme to. Niekto dnes povedal: ‚No dobre, prezident to chce urobiť veľmi rýchlo. Potom ho to omrzí.‘ Mňa to neomrzí. Na tom nie je nič nudné.“

„Ničíme iránske raketové kapacity a vidíte, že sa to deje prakticky každú hodinu, spolu s ich schopnosťou vyrábať úplne nové a pomerne kvalitné rakety. Po druhé, likvidujeme ich námorníctvo. Už sme vyradili 10 lodí. Sú na dne mora.“

Prezident v rozhovore pre New York Post nevylúčil vyslanie pozemných jednotiek do Iránu v rámci prebiehajúcej vojenskej kampane a opakovane sľúbil intenzívne nálety proti Iránu. Zopakoval, že prebiehajúca vojenská operácia podľa neho postupuje rýchlo.

„Nemám strach z vyslania vojakov do terénu - na rozdiel od ostatných prezidentov, ktorí hovoria: 'Vojaci do terénu nepôjdu.' Ja to nehovorím,“ vyhlásil. Neočakáva však, že bude takéto nasadenie potrebné.

Trump povedal, že konečné rozhodnutie zaútočiť na Irán učinil po posledných rokovaniach, ktoré sa uskutočnili minulý štvrtok v Ženeve. Z časti ho vraj ovplyvnili spravodajské informácie, že Teherán v tajnosti znovu začal pracovať na jadrových projektoch.

„Viedli sme veľmi vážne rokovania, boli tam, a potom z nich vycúvali,“ tvrdil americký prezident. Omán ako sprostredkovateľ rozhovorov pritom vo štvrtok hlásil, že vyjednávači USA a Irán dosiahli dobrý pokrok, čo však spochybnili viaceré zahraničné médiá. Podľa Trumpa Iránci neboli ochotní súhlasiť s tým, že ukončia obohacovanie uránu.

Šéf Bieleho domu už v nedeľu večer naznačil, že operácia proti Iránu bude podľa odhadov USA trvať približne štyri týždne.

„Pôjde to celkom rýchlo,“ povedal potom v pondelok pre denník NY Post. „Postupujeme presne podľa plánu, dokonca s predstihom, čo sa týka (iránskeho) vedenia - 49 zabitých - a to, ako sme predpokladali, malo trvať najmenej štyri týždne, a my sme to zvládli za jeden deň,“ uviedol.

V skoršom rozhovore pre stanicu CNN povedal, že USA zatiaľ nevedia, kto by sa mohol ujať vedenia Iránu po najvyššom vodcovi krajiny Alím Chameneím, ktorý zahynul pri víkendových amerických a izraelských úderoch. „Oni sami nevedia, kto je na čele. Trochu to pripomína rad na úradoch práce,“ povedal o Iráncoch.

Dodal, že americká armáda už teraz podľa neho dáva Iránu „poriadne na frak“, veľká vlna útokov však vraj ešte len len príde, a to čoskoro. „Ešte sme ani nezačali na nich tvrdo útočiť,“ vyhlásil s tým, že toto je spôsob, ako zaobchádzať s Iránom.

USA zároveň podľa Trumpa robia viac než len vojenský útok, aby Iráncom pomohli získať späť kontrolu nad svojou krajinou. „Naozaj robíme. Ale momentálne chceme, aby všetci zostali doma. Vonku to nie je bezpečné,“ upozornil a varoval, že situácia sa ešte zhorší.

Americký minister obrany Pete Hegseth predtým vyjadril presvedčenie, že údery proti Iránu nepovedú k „nekonečnej vojne“.

„Útočíme na ne chirurgicky presne, drvivou silou a bez výčitiek svedomia,“ uviedol Hegseth na tlačovej konferencii v Pentagóne s predsedom Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Danom Cainom.

Zámerom ale podľa Hegsetha nie je zmena režimu, no „režim sa skutočne zmenil a svet je teraz lepší,“ tvrdil na tlačovej konferencii. Na otázku, či USA vyslali do Iránu vojakov, odpovedal, že nie. Túto možnosť ale podľa agentúry AFP nechal otvorenú, keď povedal, že Washington urobí „všetko, čo bude potrebné“. „Toto nie je Irak. Toto nie je nekonečné,“ vyhlásil minister obrany.

Caine v pondelok uviedol, že splniť vytýčené ciele nejaký čas potrvá a v niektorých prípadoch to bude náročné, pričom o život môžu prísť ďalší Američania. „Nejde o operáciu, ktorú možno zrealizovať za jednu noc,“ podotkol.

Hegseth podľa webu stanice BBC nepriblížil podrobnosti o prebiehajúcej operácii. Nevyjadril sa napríklad ani k jej rozsahu či možnému trvaniu. Neprezradil ani plány USA, ako budú reagovať na odvetné útoky Iránu.

Zdroj: InfoVojna / bleskovky.sk (1), (2), (3) 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Plyn a nafta zdraželi po útokoch Izraela a USA na Irán o viac ako 20 %, ceny ropy vzrástli o vyše 7 %. Na Slovensku ceny pohonných hmôt stúpnu. Zdraženie plynu v Európe spôsobí aj rast elektriny. Dodávky ruskej ropy a plynu na európsky trh by však ceny stlačili nadol, čo však súčasný režim eurobyrokratov v Bruseli odmieta. „Víťazom situácie okolo Iránu z hľadiska dopadu na ceny ropy je Rusko ako najväčší čistým vývozcom na svete,“ skonštatoval hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda