VIDEO: V nedeľu 21. júna 2026 štartuje astronomické leto. Letný slnovrat patril k najvýznamnejším sviatkom starých Slovanov, ktorí ním veľkolepo oslavovali víťazstvo svetla nad tmou. Hlbší význam slnovratu približuje slovenský hudobník a šíriteľ vedomectva Miro ŽiariSlav Švický, odborník na pôvodné prírodné duchovno a autentickú kultúru našich predkov
17.06.2026 14:20
Letný slnovrat fascinoval ľudstvo od nepamäti a mnohé staroveké civilizácie stavali svoje monumenty s dokonalou astronomickou presnosťou. Tieto stavby slúžili ako kalendáre, rituálne miesta a symboly prepojenia pozemskej moci s kozmom.
Astronomické leto sa začína v nedeľu (21. 6.) letným slnovratom, keď je severná pologuľa Zeme najviac priklonená k Slnku. V tomto období je deň najdlhší v roku a Slnko je nad obzorom 16 hodín a desať minút. S nocou sa vyrovná v okolí jesennej rovnodennosti a bude sa skracovať až do zimného slnovratu 21. decembra. TASR o tom informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.
Slávnosť letného slnovratu je jedným z najvýznamnejších sviatkov Slovanov a sú s ním spojené viaceré rituály. „Na mnohých miestach sa zapaľujú Jánske ohne, skáče cez vatru, z kopcov sa púšťajú zapálené kolesá, vijú vence či vykonávajú obradné kúpania. Všetky tieto zvyky súvisia s vierou a túžbou po dobrom a teplom lete (oheň) i dostatku vody (kúpanie) pre dozrievanie úrody,“ priblížil Rapavý.
Ako doplnil, do súčasnosti sa zachovali krajové názvy spojené s kúpaním, napríklad Kupalo, Kupajlo, Kalojan alebo aj označenie najkratšej noci v roku ako Vajano odvodené od slovného spojenia svätý/svetlý Jano. Podľa ľudovej tradície sa v túto noc otvárajú poklady zeme, ukazujú sa víly a škriatkovia, je možné porozumieť reči zvierat a nazbierané liečivé byliny sú najúčinnejšie.
Podotkol, že letný slnovrat bol významným okamihom, ktorý poznali už staroveké národy. Niektoré stavby a chrámy boli orientované podľa východu či západu Slnka. Tento súvis podľa Rapavého možno nájsť napríklad aj u známej megalitickej stavby Stonehenge v anglickom grófstve Wiltshire, ktorej najstaršie časti majú viac ako 5000 rokov.
Letný slnovrat môže nastať 20. alebo až 22. júna. Naposledy nastal 20. júna v roku 2020, prvýkrát od roku 1796, a 22. júna bude až v roku 2103. „Leto je najdlhším ročným obdobím a stále sa predlžuje, čo bude trvať až do roku 4000, keď bude o šesť hodín a 43 minút dlhšie ako v súčasnosti,“ dodal Rapavý.
Slávnosť letného slnovratu (Kupalo / Vajano) bola pre starých Slovanov najdôležitejším sviatkom roka, pretože oslavovala víťazstvo svetla nad tmou, silu Slnka a vrchol prírodného cyklu. Po príchode kresťanstva sa tieto tradície pretransformovali do osláv svätého Jána Krstiteľa (Jánske ohne, 24. jún).
Veľké vatry sa zapaľovali na kopcoch, symbolizovali pozemské Slnko a očisťovali ľudí od zlých síl. Tento rituál slúžil ako skúška odvahy, upevňoval zdravie a mladým párom mal zabezpečiť šťastné manželstvo. Dievčatá vili vence z lúčnych kvetov a liečivých bylín, púšťali ich po prúde rieky a veštili si z nich vydaj. Podľa povier papradie kvitne iba počas tejto magickej noci a nálezcovi prinesie rozprávkové bohatstvo a schopnosť rozumieť reči zvierat. Verilo sa, že byliny nazbierané počas slnovratnej noci majú najväčšiu liečivú a magickú moc.
„Často sa stretávame s názorom, že naše pôvodné duchovno je vlastne len rekonštruované a že nevieme, ako vyzeralo. Vedomectvo je „o tom“, že vieme, ako naše pôvodné duchovno vyzeralo a vyzerá. To, ako vyzeralo kedysi, vieme do určitej miery. Ale vieme celkom presne, ktoré sú jeho pôvodné prvky a keď sa vyskytnú nejaké nové veci, vieme, že sú to nové veci. Tie môžeme, ale aj nemusíme prijať. Teda – budú overené skúškami času. To sú aj nové obradové piesne, vlastné obrady i mnohé ďalšie veci,“ uviedol vo svojom príspevku na Facebooku slovenský hudobník, spisovateľ, šíriteľ vedomectva, ktorý sa zaoberá pôvodným prírodným duchovnom a kultúrou našich predkov - Miro ŽiariSlav Švický. Zároveň v ňom priblížil duchovno-obradové prvky dnešného Slnovratu.
„Spevy a obrady divíc sú krásny jav, čo dotvára neopísateľného ducha Slnovratu. Na Letnom Slnovrate je aj krásny obrad divíc, ktorý sa deje skôr v začiatkoch častiach hlavného obradového reťazca. Predchádzajú mu cvičenia spevov. Tam patrí - uvoľnenie a plné spriechodnenie samotného dievčenského / ženského hlasu, ktorý má v slovenskom prostredí rázovitý zvuk,“napísal Miro ŽiariSlav Švický vo svojom ďalšom príspevku.
Miro ŽiariSlav Švický o Slnovrate – najväčšom sviatku Slovenovv rozhovore zverejnenom v roku 2024(Prečo sú slnovraty také dôležité? A čím je tento sviatok najväčší? Odkedy vlastne slávime Slnovraty? A prečo boli po tisíc rokov zakazované? prečo tento náš pôvodný sviatok nie je v štátnom kalendári? A o našom veľkom slnečnom návrate):
