VIDEO: Zelenskyj odmieta Trumpovu výzvu na uzavretie mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou a vylúčil aj možnosť územných ústupkov voči Rusku
17.08.2025 20:00
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu odmietol výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa na uzavretie mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou a zopakoval, že pred rokovaniami o podrobnostiach možného urovnania je potrebné uzavrieť prímerie.
Zelenskyj sa takto vyjadril na tlačovej konferencii v Bruseli, kde ho prijala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Obaja sa následne zúčastnili na videokonferencii takzvanej koalície ochotných, ktorá predchádzala Zelenského pondelkovému stretnutiu s Trumpom v Bielom dome za účasti niektorých európskych lídrov.
Rusko podľa neho predložilé „mnoho požiadaviek“ na urovnanie konfliktu, o ktorých musí byť Ukrajina informovaná. „Ak ich je naozaj toľko, ako sme počuli, bude trvať nejaký čas, kým ich všetky prejdeme,“ povedal. Podľa Zelenského je pre Ukrajinu „nemožné“ rokovať „pod tlakom zbraní“.
Zelenskyj odmietol myšlienku, že Rusko dá Ukrajine bezpečnostné záruky Americký vyslanec Steve Witkoff medzitým povedal, že ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí na Aljaške súhlasil s tým, že Rusko a USA poskytnú Ukrajine „silné bezpečnostné záruky“.
„Je potrebné uzavrieť prímerie a rýchlo pracovať na konečnej dohode,“ trval na svojom.
Rusko opakovane odmietlo požiadavky Ukrajiny na prímerie s tým, že prestávka v bojoch by bola Ukrajinou využitá na prezbrojenie a preskupenie svojich síl.
Ukrajinský vodca tiež vylúčil možnosť územných ústupkov voči Rusku ako súčasť mierovej dohody s tým, že obchodovanie s územím je zakázané ústavou krajiny.
Začiatkom tohto mesiaca Trump vyjadril frustráciu nad pokusmi Zelenského využiť ukrajinskú ústavu ako výhovorku, aby sa vyhol kompromisom. Americký prezident povedal, že ho „trochu trápi skutočnosť, že Zelenskyj hovorí, že musí získať ústavné schválenie... Mám na mysli, že má súhlas na to, aby išiel do vojny a zabíjal všetkých, ale potrebuje súhlas na výmenu územia.“
Predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová počas tlačovej konferencie so Zelenským trvala na tom, že „Ukrajina sa musí stať oceľovým dikobrazom, ktorý je pre potenciálnych útočníkov nestráviteľný“, čím zopakovala metaforu, ktorú už použila skôr. EÚ bude podľa jej vyjadrenia naďalej pracovať na posilnení ukrajinského obranného priemyslu, najmä pokiaľ ide o výrobu dronov a zároveň vyvíjať diplomatický a ekonomický tlak na Rusko a v súčasnosti pripravuje 19. balík protiruských sankcií.
Ako ďalej uviedla, rozhodnutia týkajúce sa územia „patria výlučne Ukrajine a nemôžu byť prijaté bez účasti Ukrajiny“. Trumpov návrh ponúknuť Ukrajine bezpečnostné záruky analogické článku 5 Washingtonskej zmluvy však privítala. Dodala, že tzv. koalícia ochotných je pripravená k tomu prispieť svojím dielom.
Myšlienku bezpečnostných záruk zo strany USA privítal aj Zelenskyj, avšak ten bol menej optimistický, pokiaľ ide o zámery Ruska, napísala AFP.
„To, čo prezident Trump povedal o bezpečnostných zárukách, je pre mňa oveľa dôležitejšie ako Putinove myšlienky, pretože Putin žiadne bezpečnostné záruky neposkytne,“ povedal ukrajinský prezident v Bruseli. Dodal, že bezpečnosť znamená mať silnú armádu, ktorú podľa neho môže poskytnúť len Ukrajina a financovať len Európa.
Viac vo videu:
Americký prezident Donald Trump po trojhodinových rokovaniach v Anchorage so svojím ruským náprotivkom Vladimírom Putinom v rozhovore pre Fox News vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskjy by mal „uzavrieť dohodu“ medzi Ruskom a Ukrajinou.
Na otázku, akú radu by dal Zelenskému, Trump odpovedal: „Uzavrite dohodu“ a dodal, že verí, že Putin „chce, aby sa to podarilo“.
„Je naozaj na prezidentovi Zelenskom, aby to dokázal. A povedal by som, že aj európske národy sa musia trochu zapojiť,“ dodal americký prezident.
Trump označil stretnutie s Vladimirom Putinom ako „veľmi srdečné stretnutie“ a dodal, že strany sú „dosť blízko“ k vyriešeniu konfliktu. Zdôraznil, že Kyjev by mal podporiť úsilie o mier, aby malo akúkoľvek šancu na úspech.
Šéf Bieleho domu povedal, že je pripravený sprostredkovať priame rokovania medzi Putinom a Zelenským. „Ak budú chcieť, budem na tom ďalšom stretnutí... Nie že by som tam chcel byť, ale chcem sa uistiť, že sa to podarí. A máme celkom dobrú šancu, že sa to podarí.“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu po schôdze koalície ochotných zdôraznil, že je „nevyhnutné, aby Európa zostala rovnako jednotná ako v roku 2022“, keď Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. „Táto pevná jednota je nevyhnutná na dosiahnutie skutočného mieru,“ objasnil Zelenskyj.
Na sociálnych sieťach Zelenskyj okrem toho informoval, že počas videokonferencie so spojencami načrtol postoje Ukrajiny k transatlantickej jednote, mierovému úsiliu, územným otázkam a bezpečnostným zárukám vrátane vstupu Ukrajiny do Európskej únie.
Účastníkom tejto konferencie bol aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý v súvislosti s pripravovanou pondelkovou schôdzkou v Bielom dome tiež zdôraznil potrebu jednotného postoja Európy, USA a Ukrajiny. Varoval pred slabosťou voči Rusku, ktorá by podľa neho mohla viesť k budúcim konfliktom.
Stretnutie vo Washingtone sa uskutoční v rámci podpory Ukrajiny. Prezident USA Donald Trump bude v Bielom dome hostiť okrem ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského aj Macrona, predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a niekoľko ďalších európskych politikov.
Podľa webu denníka Le Monde Macron uviedol, že hlavnou úlohou rokovaní v Bielom dome bude ukázať jednotu Ukrajiny, Európanov a USA a presadiť pevný a trvalý mier rešpektujúci medzinárodné právo.
Tento mier musí podľa Macrona zahŕňať vydanie vojnových zajatcov, návrat zavlečených detí a rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti všetkých štátov. Prezident doplnil, že „jediným agresorom je Rusko a jediný návrh mieru, ktorý by bol kapituláciou, prichádza z Ruska.“
Macron tiež pripomenul, že žiadne rokovania o území Ukrajiny nesmú prebiehať bez demokraticky zvolených ukrajinských predstaviteľov. Rovnako žiadne diskusie o bezpečnosti Európy nesmú byť bez Európanov.
Francúzsky prezident zdôraznil aj potrebu koordinácie medzi európskymi krajinami a Spojenými štátmi pri poskytovaní bezpečnostných záruk Ukrajine. To zahŕňa i prítomnosť spojeneckých jednotiek v tzv. bezpečných oblastiach, kde by pôsobili ako záruka a podpora Ukrajiny, bez rizika priameho bojového stretu.
Upozornil, že akékoľvek dohody založené na oslabenej ukrajinskej armáde by boli neseriózne a nerešpektované, pričom pripomenul viaceré porušenia dohôd zo strany Ruska vrátane Budapeštianskeho memoranda z roku 1994.
Rusko Macron označil za „imperiálnu a revizionistickú mocnosť“, ktorá sa od roku 2008 snaží o rozširovanie svojho územia a nerešpektuje medzinárodné dohody. Varoval, že slabosť voči Rusku by ohrozila nielen Ukrajinu, ale aj Európu – napríklad v kyberpriestore, či na sporných územiach i vo vesmíre či prostredníctvom vplyvových operácií.
Macron vyzval aj na začatie novej fázy diplomacie, ktorá by umožnila konkrétne výsledky a pokrok v riešení konfliktu rozpútaného Ruskom. Podľa neho „jediná cesta k mieru je založená na rešpekte Ukrajiny a jej suverenity, a zároveň na spoločnom postupe Európy.“
Tento aspekt podporil aj predseda Európskej rady António Costa. Podľa neho je „pre dosiahnutie trvalého mieru na Ukrajine transatlantická jednota kľúčová.“
Costa dodal, že ak sa prímerie nedosiahne, Európska únia a USA musia zvýšiť tlak na Rusko a za každých okolností musí byť rešpektované suverénne právo Ukrajiny určovať podmienky mieru. Ocenil súčasne ochotu USA podieľať sa na bezpečnostných zárukách, aby sa zabránilo budúcej ruskej agresii.
Fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý sa zúčastnil na videokonferencii koalície ochotných, potvrdil, že medzi partnermi panuje silný konsenzus o potrebe pokračovať v podpore Ukrajiny.
Podľa Stubba Európa a USA posilňujú spoločný postoj a „zajtra vo Washingtone budeme pokračovať v našich spoločných aktivitách s Ukrajinou, európskymi kolegami a USA.“
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol, že pre dosiahnutie mieru je potrebné vyvíjať tlak na agresora, nie na obeť.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v sobotu vo vyhlásení uviedla, že prvým krokom by malo byť definovanie „klauzuly o kolektívnej bezpečnosti, ktorá by umožnila Ukrajine získať podporu všetkých svojich partnerov – vrátane Spojených štátov –, pripravených zasiahnuť v prípade, že by bola opäť napadnutá“.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / rt.com (1), (2) / InfoVojna
