Vo Francúzsku padla po deviatich mesiacoch vláda. Ak by sa teraz v krajine konali parlamentné voľby, najviac hlasov by získalo pronárodné Národné združenie
09.09.2025 10:00
Francúzska vládna koalícia vedená premiérom Francoisom Bayrouom v pondelkovom hlasovaní o dôvere po deviatich mesiacoch vo funkcii nezískala v parlamente potrebnú podporu.
Vláda získala podporu 194 poslancov, 364 hlasovalo proti, čo znamená pád štvrtého francúzskeho premiéra za posledné dva roky. „V súlade s článkom 50 ústavy musí premiér predložiť demisiu svojej vlády,“ oznámila po hlasovaní predsedníčka Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová.
Kancelária premiéra avizovala, že Bayrou odovzdá rezignáciu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi v utorok ráno.
„Máte moc zvrhnúť vládu, ale nemáte moc vymazať realitu. Realita zostane neúprosná, výdavky budú naďalej rásť a už aj tak neznesiteľné bremeno dlhu sa stane ešte ťažším a nákladnejším,“ varoval parlament pred hlasovaním Bayrou.
Francúzsky premiér chcel vyvolaním hlasovania o dôvere vlády získať podporu pre škrty vo vládnych výdavkoch. Bayrou tvrdil, že poslancov žiada, aby „potvrdili rozsah úsilia“, ktorým sa vláda snaží znížiť výdavky rozpočtu o 43,8 miliárd eur. Návrh počítal napríklad so zrušením dvoch štátnych sviatkov a mal znížiť rozpočtový deficit Francúzska na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu.
Hlasovanie proti návrhu o vyslovenie dôvery vopred avizovala Socialistická strana (PS), zelení, komunisti, krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) i krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej.
Bayrou je predsedom centristického Demokratického hnutia (MoDem) a menšinovú vládu viedol od decembra po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý rok prekvapivo vyhlásil predčasné voľby. V júli vláda ustála hlasovanie o nedôvere iniciované socialistami.
"Cirkus skončil. Odovzdajte kľúče. Francúzi majú dosť," dal vo francúzskej televízii jednoznačne najavo úmysel poslancov krajne pravicového Národného združenia jeho podpredseda Sébastien Chenu. Podobne jasne sa vyjadrili aj zástupcovia krajne ľavicovej strany Nepodrobené Francúzsko, ktorí rovnako ako RN vyzývajú k novým voľbám či priamo rezignácii prezidenta Macrona.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenuje nového premiéra v najbližších dňoch. Parlament v pondelok vyslovil nedôveru vláde Francoisa Bayroua, ktorý odovzdá rezignáciu prezidentovi v utorok ráno.
„Prezident berie na vedomie výsledok hlasovania poslancov. Zajtra sa stretne s premiérom Francoisom Bayrouom, aby prijal demisiu jeho vlády. Prezident republiky vymenuje nového premiéra v najbližších dňoch,“ oznámila kancelária prezidenta.
Za favoritov sú považovaní minister obrany Sébastien Lecornu, minister spravodlivosti Gérald Darmanin a minister vnútra Bruno Retailleau. Najaktívnejšie pôsobil podľa francúzskej tlače v posledných dňoch Lecornu, rozhodnuté však ešte nie je.
Web Politico poznamenal, že prezident chce mať nového premiéra pred celonárodným štrajkom plánovaným na štvrtok 18. septembra, pri ktorom sa očakáva väčší vplyv ako pri protestoch zvolaných cez internete na túto stredu.
Pokiaľ skutočne dôjde na očakávanú obmenu premiéra a vlády, jej nový šéf bude musieť riešiť rovnaký problém, kvôli ktorému predstúpil pred poslancov Bayrou a ktorý v decembri rovnakým spôsobom pripravil o premiérske kreslo jeho predchodcu Michela Barniera.
Rastúci francúzsky verejný dlh aj kvôli mimoriadnym výdavkom z doby covidovej pandémie vlani presiahol 114 percent hrubého domáceho produktu, hoci pravidlá Európskej únie povoľujú najviac 60 percent. Rozpočtový deficit sa navyše vlani nepodarilo skrotiť a dosiahol 5,8 percenta HDP namiesto maximálne povolených troch percent.
Bayrou je kvôli rozpočtovým opatreniam vôbec najmenej obľúbeným predsedom vlády od roku 1958, keďže má podľa posledných prieskumov dôveru 12 percent Francúzov. Niektorí ekonómovia či ľavicový politici sa zhodujú, že namiesto rozpočtových škrtov bude budúca vláda musieť zvýšiť dane, čo však môže byť problém pre pravicovú časť poslancov.
Skúsený centrista Bayrou bol už štvrtým premiérom Francúzska v roku 2024; pred ním a Barnierom boli vo funkcii tridsiatnik Gabriel Attal a terajšia ministerka školstva Élisabeth Borneová. Taká fluktuácia v Matignonskom paláci je počas piatej republiky nebývalá, množia sa preto hlasy, že štátne zriadenie existujúce od roku 1958 je na konci svojej životnosti.
Ak by sa teraz konali parlamentné voľby, najviac hlasov by získalo pronárodné Národné združenie pred ľavicovou koalíciou. Macronovská koalícia Spolu by bola rovnako ako v minuloročných voľbách až tretia.
Zdroj: info.sk / pluska.sk / hnonline.sk / InfoVojna
