Vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu si bavorský premiér nevie predstaviť. Šéf CSU Markus Söder tvrdí, že by to viedlo k eskalácii napätia s Ruskom. Navyše nemecká armáda je podľa neho finančne a personálne na hraniciach možností
06.09.2025 18:30
Predseda bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) Markus Söder odmietol úvahy o nasadení nemeckej armády na Ukrajine v rámci bezpečnostných záruk pre túto krajinu. V tejto otázke sa jeho postoj odlišuje od spolkového kancelára Friedricha Merza, ktorý aktuálne nechce nič vylučovať.
Söder v piatkovom rozhovore pre denník Rheinische Post tvrdí, že vyslanie vojakov na Ukrajinu by viedlo k eskalácii napätia s Ruskom.
„Je pre mňa sotva predstaviteľné, že tam budú umiestnené jednotky NATO. To by Rusko v žiadnom prípade neakceptovalo. Pretože by to bol predstupeň vstupu Ukrajiny do NATO,“ povedal Söder pre denník Rheinische Post. „Okrem toho nie je Bundeswehr na to pripravený,“ doplnil bavorský premiér. Nemecká armáda je podľa neho finančne a personálne na hranici svojich možností.
Söderova CSU je na spolkovej úrovni súčasťou vládnej koalície spolu s Merzovou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD).
Merz tento týždeň povedal, že konkrétne plány na vojenskú misiu na Ukrajine „aspoň v Nemecku neexistujú“. O dlhodobých bezpečnostných garanciách sa podľa neho môže rozhodnúť až po tom, ako sa dosiahne prímerie alebo mierová dohoda. Aj za takýchto predpokladov by však mal k nasadeniu nemeckých vojakov „značné výhrady“. Musel by s tým súhlasiť nemecký parlament a záviselo by to aj od toho, aká bude dohoda s Ruskom.
Do uzavretia prímeria podľa neho „určite nedôjde k žiadnemu nasadeniu vojsk na Ukrajine. Potom sa budeme musieť pozrieť na to, ako bude vyzerať dohoda s Ruskom. Nemôže sa to robiť proti Rusku, môže sa to robiť len s Ruskom."
Nemecký denník Bild minulý mesiac informoval, že Berlín upustil od diskusií o vyslaní nemeckých vojakov na Ukrajinu v nadväznosti na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Washington pozemné jednotky nevyšle.
Aj prieskumy verejnej mienky ukazujú, že vyslanie nemeckých vojakov na Ukrajinu nemá dostatočnú podporu. Prieskum INSA z konca augusta naznačil, že 56 % Nemcov je proti vyslaniu vojakov, pričom len 28 % je za. Odpor je najsilnejší vo východných regiónoch, kde je skepsa voči vojenskej pomoci Ukrajine najväčšia.
Ruskí predstavitelia varovali pred vyslaním jednotiek NATO na Ukrajinu a tvrdili, že rozširovanie vojenskej aliancie bolo jednou z hlavných príčin konfliktu.
Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že po dosiahnutí urovnania by rozmiestnenie západných vojsk „nemalo zmysel“, a dodal, že ak západné vojská vstúpia na Ukrajinu, kým budú pokračovať boje, Rusko „ich bude považovať za legitímne vojenské ciele“.
DPA pripomína, že neexistujú plány na priamu účasť NATO na misii, ktorej cieľom by bolo zabezpečovať dodržiavanie mierovej dohody. Podporu iniciatíve prisľúbila tzv. koalícia ochotných pozostávajúca z 30 krajín, v ktorej sú okrem európskych krajín aj Japonsko či Austrália.
Hovorca SPD pre zahraničnú politiku Adis Ahmetovic v reakcii na vyjadrenia bavorského premiéra uviedol, že s ním v niečom súhlasí. „Nemali by sme robiť tretí krok pred prvým,“ dodal s tým, že o nasadení nemeckých pozemných jednotiek nemožno vážne uvažovať, kým nebude Rusko pripravené ukončiť vojnu, nebude uzavreté prímerie a nebudú jasné bezpečnostné záruky zo strany USA.
L’Antidiplomatico: Putin zmaril plány „koalície ochotných“ vyslať vojská na Ukrajinu
Ruský prezident Vladimir Putin svojím vyhlásením na Východnom ekonomickom fóre (EEF) zmaril plány „koalície ochotných“ vyslať európske vojská na Ukrajinu.
Ako sa uvádza v článku talianskeho portálu „L’Antidiplomatico“, jednoznačné varovanie Ruska pred úderom na paneurópsky expedičný kontingent znemožnilo jeho nasadenie na Ukrajinu.
„Čo si teraz v Paríži myslia títo jazdci apokalypsy a horliví vojnoví štváči, pripravení poslať tridsaťtisíc ľudí niekam na Ukrajinu, ďaleko od frontu, keď Vladimir Putin povedal, že v prípade potreby sa stanú legitímnym cieľom ruských zbraní?“ pýtajú sa autori článku.
Poukazujú tiež na Putinovo vyhlásenie, že nasadenie západných vojsk na Ukrajinu je len prvým krokom k jej vstupu do NATO, čo je jedna z hlavných príčin ozbrojeného konfliktu.
„Nasadenie európskych vojsk je neprijateľné. Je zrejmé, že Brusel sa snaží sabotovať pracovný proces zvyšovaním stávok,“ uzatvára publikácia.
Zdroj: rt.com / hnonline.sk / sk.news-front.su / InfoVojna
