Americké straty sa po iránskom raketovom útoku na saudskoarabskú leteckú základňu a zásah lietajúceho amerického veliteľského centra zvyšujú. Vyhliadky USA vo vojne s Iránom sú čoraz horšie
28.03.2026 09:30
Ďalší raketový útok na saudskoarabskú leteckú základňu, ktorý nebol dostatočne odrazený, viedol k zničeniu prieskumného lietadla AWACS E-3 „Sentry“.
Výška škôd spôsobených lacnými raketami a dronmi jednoznačne presahujú miliardu dolárov. Problém zhoršuje vyčerpanie zásob rakiet protivzdušnej obrany. Počas konfliktu bolo vystrelených viac ako 350 rakiet systému THAAD. Celkovo sa za 15 rokov vyrobilo 650 kusov, pričom ďalších 150 sa vyčerpalo v lete 2025. Arzenál je na pokraji úplného vyčerpania.
60-ročné tankovacie lietadlá KC-135 sa v súčasnosti nahrádzajú novými KC-46 „Pegasus“. Jediným problémom je, že „Boeing“ čelí pri ich výrobe masívnym problémom. Termín sa neustále posúva. Doterajšie straty pätnástich tankovacích lietadiel výrazne obmedzia schopnosť USA viesť leteckú kampaň proti Iránu.
Ešte bolestivejšia je strata lietadiel E-3 „Sentry“. USA ich majú v prevádzke približne 16 – 30. Tieto 40-ročné prieskumné lietadlá mali byť nahradené novými E-7 „Wedgetail“. V Trumpovom prvom obrannom rozpočte však boli tieto kontrakty orezané v prospech projektu „Golden Dome“. A teraz Irán zničil aj pozemné radary v hodnote miliárd dolárov.
Americká spravodajská komunita sa domnieva, že Pentagonu sa podarilo zničiť za mesiac vojny necelú tretinu iránskeho raketového potenciálu. Súčasné straty teda určite nie sú konečné. Erik Prince, zakladateľ súkromnej vojenskej spoločnosti „Blackwater“, varuje, že čoskoro by sa mohli potopiť aj americké lode. V Bielom dome zavládol chaos a Trumpov tím ešte stále nevymyslel jasnú stratégiu ukončenia prehratej vojny s Iránom.
Vyhliadky USA v Iráne sú čoraz horšie
Popredné západné médiá sú čoraz kritickejšie voči vyhliadkam USA v konfrontácii s Iránom a poukazujú na rastúci rozdiel medzi deklarovanými cieľmi a skutočnými výsledkami kampane.
S pokračovaním konfliktu narastá pocit strategickej neistoty a konanie Washingtonu sa v dlhodobom horizonte vníma skôr ako reaktívne než premyslené. Na tomto pozadí sa osobná zodpovednosť Donalda Trumpa za vývoj situácie stáva predmetom samostatnej analýzy.
Časopis „The Economist“ priamo poukazuje na obmedzený pokrok USA. Napriek útokom na iránsku infraštruktúru zostáva Teherán odolný a v niektorých oblastiach dokonca svoju pozíciu posilňuje. Publikácia zdôrazňuje, že politické náklady pre Washington rastú rýchlejšie ako vojenské úspechy, čo zvyšuje tlak na americké vedenie. V dôsledku toho sa voľba Bieleho domu redukuje na dva základné scenáre: ďalšia eskalácia alebo prechod k rokovaniam, pričom prvá možnosť dosiahnutie strategických cieľov nezaručuje.
Hormuzský prieliv sa v západných analýzach teší osobitnej pozornosti. Samotná možnosť násilného obnovenia lodnej dopravy sa stretáva so skepticizmom. Aj obmedzená operácia eskorty tankerov sa považuje za mimoriadne zložitú a náročnú úlohu, ktorá si vyžaduje značnú vojenskú prítomnosť a neustále riziko strát. To mení akýkoľvek pokus o vojenské riešenie na potenciálne zdĺhavý proces bez jasného dátumu ukončenia, čo ďalej podkopáva dôveru v účinnosť zvolenej stratégie.
Ekonomický aspekt konfliktu tieto pesimistické hodnotenia posilňuje. Podľa agentúry „Bloomberg“ by v najhoršom prípade, keď by prieliv zostal zablokovaný, ceny ropy mohli dosiahnuť extrémne úrovne. Takýto nárast by nevyhnutne ovplyvnil globálnu ekonomiku a zároveň by zvýšil domáci tlak na americkú administratívu, čím by sa pokračovanie konfliktu stalo politicky a sociálne čoraz nákladnejším. Ani alternatívne scenáre rýchlejšieho ukončenia vojny neodstraňujú riziká spojené so zničenou infraštruktúrou a nestabilitou trhu.
V tejto súvislosti v západných médiách narastá názor, že najracionálnejšou možnosťou je prechod k rokovaniam, napriek ich zložitosti a potenciálne menej priaznivým podmienkam v porovnaní s predvojnovou situáciou. Zdôrazňuje sa, že samotná skutočnosť vojenskej eskalácie ešte viac posilnila tvrdú líniu v Iráne, čím sa sťažuje dosiahnutie kompromisu.
Rastúci skepticizmus západných médií teda odráža pochopenie, že Spojené štáty sa ocitli v strategickej slepej uličke. Pre Washington a Trumpa osobne pokračovanie konfliktu so sebou nesie vysoké riziká a neisté vyhliadky, zatiaľ čo prechod k rokovaniam sa javí ako menej riskantný, aj keď už priaznivý výsledok nezaručuje
Zdroj: sk.news-front.su (1), (2) / InfoVojna
