Traja americkí vedci vo svojej štúdii spochybňujú analýzu vedcov zo Slovenskej akadémie vied o zvyškovej DNA vo vakcínach proti ochoreniu COVID-19

21.08.2026 19:30

Do kauzy vyšetrovania slovenského vládneho splnomocnenca Petra Kotlára týkajúcej sa obsahu niekoľkých vzoriek mRNA vakcín používaných na Slovensku proti ochoreniu covid-19 zasiahli zahraniční vedci. Na portáli Oncotarget uverejnili kritickú analýzu o „systematických metodologických chybách“ v postupe vedcov Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorých sa údajne dopustili pri hodnotení kontaminácie DNA v posudzovaných vzorkách vakcín. Závery SAV, ktoré údajne spochybňovali forenznú analýzu českej molekulárnej biologičky Sone Pekovej, sú podľa vedcov zavádzajúce.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) v januári 2024 oznámil zriadenie funkcie vládneho splnomocnenca na vyšetrovanie otázok súvisiacich s pandémiou ochorenia covid-19. Do tejto funkcie vymenoval poslanca Petra Kotlára (SNS). Ten chcel dať preskúmať vzorky vakcín proti covidu-19 laboratórne, no podľa jeho slov slovenské laboratóriá s ním odmietli spolupracovať. Obrátil sa preto na české laboratórium Tilia Laboratories, ktoré vedie molekulárna biologička Soňa Peková.

Forenzná analýza podľa Pekovej preukázala veľké množstvo DNA s voľnými koncami pomerne krátkych fragmentov zabalených do nanolipidových častíc (pozri všeobecnú prezentáciu, ktorá unikla na verejnosť). Podľa nej to znamená vážne riziko, že sa tieto extrémne malé častice môžu začleniť do genómu prijímateľskej bunky, a tým spôsobiť genetické zmeny.

Analýzu Sone Pekovej mala nepriamo vyvrátiť kritická analýza pätnástich vedcov SAV, ktorí vykonali kvantitatívnu analýzu zvyškovej DNA a ďalších látok vo vybraných šaržách mRNA vakcín proti ochoreniu covid-19. 

„Výsledky analýzy potvrdzujú, že množstvo zvyškovej DNA vo vakcínach je pod stanoveným bezpečným limitom a vakcíny neobsahujú látky, ktoré by výrobcovia neuvádzali,“ uviedla SAV v septembri 2025 v tlačovej správe.

Postup SAV následne podrobili preskúmaniu traja severoamerickí experti – Američania Kevin McKernan a Jessica Roseová a Kanaďan David J. Speicher. Výsledky ich kritickej analýzy zverejnil 14. augusta recenzovaný časopis Oncotarget. Vedci v postupe SAV údajne odhalili niekoľko podľa nich zásadných chýb a vo svojej správe zdôvodnili, prečo výsledky publikované SAV nie sú relevantné.

Molekulárna biologička Peková už skôr poukázala na to, že SAV neskúmala tie isté vzorky vakcín ako ona (17 šarží vakcíny Spikevax od Moderny a 7 šarží vakcíny BNT162b2 od Pfizeru), pretože tie, ktoré jej poskytol vládny splnomocnenec Kotlár, má stále v laboratóriu, hoci údajne žiadala od SAV, aby podrobila analýze práve tie.

Kritická analýza

McKernan, Speicher a Roseová v analýze konštatujú, že pri podrobnejšom pohľade vznikajú voči postupu SAV viaceré zásadné výhrady.

„Nedávna štúdia autorov Achs a kol. (2025) tvrdila, že pomocou štyroch ortogonálnych prístupov preukázala, že v mRNA vakcínach proti covidu-19 sa nevyskytuje nadmerné množstvo zvyškovej DNA. Vzhľadom na to, že túto štúdiu citujú regulačné orgány s cieľom dokázať, že hladiny DNA v mRNA vakcínach sa pohybujú v rámci limitov, je nevyhnutné, aby prebehla dôkladná verejná diskusia o silných a slabých stránkach použitých metód,“ uvádzajú autori štúdie.

„Predkladáme podrobný rozbor, ktorý identifikuje zásadné metodologické nedostatky, ktoré systematicky skresľujú výsledky v prospech podhodnotenia zvyškovej kontaminácie DNA,“ dodávajú vedci a vymedzujú šesť kritických oblastí svojho skúmania:

– nesprávne prepočty hmotnosti plazmidov (malé kruhové časti DNA), čo vo výsledku vedie k 1,5- až 10-násobnému podhodnoteniu ich skutočného množstva;

– skreslenie vzniknuté pri návrhu primerov (detekčných sond), následkom ktorého sa ľahšie a častejšie zachytia nefunkčné či poškodené sekvencie, zatiaľ čo funkčná DNA kódujúca spike proteín sa zachytáva horšie alebo menej často;

– poškodzovanie vzoriek teplom počas prípravy na čítanie genetického kódu (sekvenovanie);

– detekčná citlivosť metódy je horšia, než vyžadujú oficiálne limity – spoľahlivo dokáže niečo zistiť až vtedy, keď je množstvo vyššie ako povolená hranica;

– sekvenačný prístroj nedokáže zachytiť dlhšie úseky DNA (dlhšie ako 1 000 báz genetického kódu), pretože na to nie je technicky prispôsobený;

– zanedbanie faktu, že niektoré zmiešané molekuly (RNA + DNA) dokážu chrániť spike DNA pred rozpadom.

Jeden z autorov analýzy, mikrobiológ Kevin McKernan, upozornil na prítomnosť plazmidovej DNA vo vakcíne Comirnaty (Pfizer/BioNTech) už v októbri 2023. Konkrétne išlo o sekvenciu SV40, ktorú výrobca podľa Európskej agentúry pre lieky (EMA) oficiálne neuviedol v jej zložení. 

EMA neskôr prítomnosť tejto sekvencie potvrdila a denníku Epoch Times oznámila, že nemá k dispozícii žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že by zvyšková DNA prekračovala schválené bezpečné hladiny vo vakcíne spoločnosti Pfizer/BioNTech. 

„Podľa najlepších nezávislých odhadov sa v každej dávke nachádza 100 až 200 miliárd fragmentov plazmidu,“ uviedol McKernan pre Epoch Times.

Vysvetlenie jednotlivých bodov

Prítomnosť zvyškových častí DNA v tele môže podľa vedcov vyvolať viacero problémov vrátane silnej imunitnej reakcie a zápalu, pričom v prípade preniknutia do bunky hrozí aj vznik rakovinového bujnenia. Odvolávajú sa pritom na výskum a patenty spoločnosti Moderna, ktorá uvádza, že zvyšky DNA v liečivách môžu vyvolať aktiváciu vrodenej imunitnej reakcie a u určitých skupín pacientov môžu mať onkogénny potenciál.

Analýza upozorňuje na textovú časť patentu spoločnosti Moderna, v ktorej sa uvádza, že zavedená DNA sa môže s určitou pravdepodobnosťou začleniť do genómovej DNA hostiteľskej bunky, čo vedie k zmenám alebo poškodeniu genómovej DNA hostiteľskej bunky a že dcérske bunky či potomstvo môžu alternatívne zdediť heterolognú deoxyribonukleovú kyselinu (DNA) zavedenú do bunky bez ohľadu na to, či sa začlenila do chromozómu.

Podľa analýzy bol postup SAV nesprávny. Pri detekcii treba hľadať rôzne veľkosti častíc DNA a vykonávať viaceré merania, ktoré ich dokážu odhaliť.

Problém vraj vznikol hneď na začiatku, keď SAV pred skúmaním obsahu vakcín zahriala vzorky na desať minút na 95 °C, aby sa z lipidovej kapsuly uvoľnili nukleové kyseliny. Podľa analýzy to mohlo vyvolať zmeny v zvyškovej DNA a spôsobiť rozpad stredne veľkých častíc na menšie jednotky. Vedci konštatujú, že táto skutočnosť je zásadná, pretože malé a stredne veľké častice vyvolávajú v organizme odlišný typ nežiaducej reakcie. Stredne veľké častice navyše predstavujú väčšie riziko možných genetických zmien v bunke pri prieniku do jej vnútra.

Ak SAV konštatovala, že našla iba malé častice, jej tvrdenie je podľa vedcov zavádzajúce, pretože tie stredne veľké častice sa mohli zahriatím na 95 stupňov rozložiť na menšie.

Ďalšou kritizovanou oblasťou bolo meranie hmotnosti prítomných častíc. SAV podľa analýzy použila metódu, ktorá údaje podhodnotila.

Severoamerickí vedci poukazujú na značný nedostatok pri meraní množstva DNA kódujúcej spike proteín. Vedci zo SAV uvádzajú (analýza na strane 23), že použili testovanie, ktoré detekuje fragmenty s veľkosťou 228 až 233 bp, pričom fragmenty s najvyšším rizikom účinnej integrácie do bunky majú veľkosť od 150 do 500 bp. 

„To vyvoláva mylný dojem, že DNA kódujúca spike proteín je prítomná v menšom množstve, zatiaľ čo v skutočnosti ide len o skreslenie spôsobené veľkosťou amplikónov,“ uvádza kritická štúdia s tým, že tento typ merania nemohol zistiť množstvo fragmentov s veľkosťou od 150 do 228 bp a od 233 do 500 bp.

Ďalší nedostatok analýzy SAV vidia autori v tom, že vôbec neskúmala prítomnosť takzvaných hybridov RNA a DNA, teda spojení vzniknutých medzi reťazcom RNA vakcíny a zvyškovou DNA (hybridy RNA:DNA). 

„Azda najdôležitejšie je, že Achs a kol. nezohľadnili tvorbu hybridov RNA:DNA medzi zvyškovou plazmidovou DNA a vakcínovou mRNA,“ uvádzajú vedci s tým, že „hybridy RNA:DNA predstavujú pre kontrolu kvality mimoriadnu výzvu, pretože štandardná úprava DNázou I, bežne používaná na odstránenie DNA šablón, je pri štiepení týchto štruktúr málo účinná.“

„Nedávna publikácia autorov Achs a kol. tvrdila, že vyvracia opakovane potvrdené nezávislé zistenia o nadmernom množstve zvyškovej DNA pomocou ‚systematickej analýzy‘ so ‚štyrmi ortogonálnymi prístupmi‘, pričom dospela k záveru, že vo vakcínach proti covidu-19 na báze mRNA od spoločností Moderna a BioNTech sa nevyskytuje nadmerné množstvo nečistôt DNA,“ uvádza úvodný text novej analýzy od severoamerických vedcov.

„Podrobné preskúmanie ich metodiky však odhaľuje systematické skreslenie, ktoré bez výnimky podhodnocuje množstvo zvyškovej DNA zistenej v testovaných vakcínach. Tento kritický rozbor poukazuje na konkrétne technické nedostatky, ktoré spochybňujú ich závery a ich hodnotenie bezpečnosti z hľadiska súvisiacich onkogénnych rizík.“


Zdroj: oncotarget.com / epochtimes.sk