Automobilka Volkswagen na západe Nemecka prestane vyrábať pre potreby občanov a zameria sa na produkciu pre vojensko-priemyselný komplex

07.09.2026 16:00
Závod koncernu Volkswagen v nemeckom Osnabrücku definitívne ukončí výrobu automobilov a kompletne sa preorientuje na zbrojársku výrobu. Protiruské sankcie a následná strata lacného ruského plynu zasadili nemeckému priemyselnému modelu tvrdý úder, z ktorej sa spamätáva doteraz. Volkswagen dlhé desaťročia staval svoju globálnu konkurencieschopnosť na dvoch pilieroch: lacných energiách z Ruska a silnom dopyte v Číne.

Závod koncernu Volkswagen v Osnabrücku na západe Nemecka sa preorientuje na zbrojársku výrobu. Automobilová skupina, spolková krajina Dolné Sasko a investičný fond Aurelius Capital (Aurelius) v pondelok oznámili, že sa dohodli na kľúčových bodoch transakcie. Po ukončení výroby automobilov v roku 2027 sa má závod postupne transformovať na kompetenčné centrum pre bezpečnostné a obranné riešenia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Plán predpokladá, že Aurelius ako väčšinový akcionár spolu s Dolným Saskom prevezme závod v Osnabrücku, uviedol Volkswagen v tlačovej správe. Koncern označil transakciu za riešenie, ktoré zabezpečí budúcnosť pre takmer 1400 zo súčasných 1800 zamestnancov.

Prvým kľúčovým projektom je pripravovaná spolupráca s izraelskou spoločnosťou Rafael, ktorá vyvíja systémy protivzdušnej obrany. Známa je najmä vďaka systému Železná kupola (Iron Dome), ktorý Izrael používa na boj proti raketám, strelám s plochou dráhou letu a dronom. Táto spolupráca má pripraviť cestu pre ďalšie partnerstvá a projekty pod záštitou novej spoločnosti.

„Dnes nadväzujeme dlhodobé priemyselné partnerstvo s našimi nemeckými partnermi s cieľom zabezpečiť, aby sa technológia vyrábala výlučne v Nemecku na ochranu Nemecka a Európy,“ uviedol Joav Tourgeman, generálny riaditeľ spoločnosti Rafael.

Spolupráca by sa mala spočiatku zamerať na potenciálny vývoj a výrobu komponentov pre systémy protivzdušnej obrany. Podľa Volkswagenu by mali zamestnanci v Osnabrücku zohrávať kľúčovú úlohu pri výrobe. Dohoda ešte neznamená definitívny predaj, ale tvorí základ pre ďalšie kroky. „Patrí sem definovanie budúcich zodpovedností, ekonomickej a organizačnej štruktúry a príprava na potenciálnu transformáciu,“ priblížil Volkswagen.

Zmena znamená koniec viac ako 125-ročnej éry automobilovej výroby v Osnabrücku. Vozidlá tam desaťročia vyrábala spoločnosť Karmann, ktorá produkovala autá aj pre Volkswagen. Automobilka prevzala závod v roku 2010 po tlaku vtedajšieho dolnosaského premiéra Christiana Wulffa.

Už od konca roka 2024 je pritom známe, že výroba automobilov v Osnabrücku sa skončí. Posledný model T-Roc Cabrio má podľa Handelsblattu z výrobnej linky zísť v lete 2027. Následne sa Volkswagen ako vlastník stiahne, pričom prechod na nové využitie závodu má podporiť existujúcou infraštruktúrou a know-how.

Dolnosaský premiér Olaf Lies odôvodňuje vstup spolkovej krajiny do projektu zmenenou bezpečnostnou situáciou. „Nemecko a Európa musia posilniť svoje schopnosti a stať sa nezávislejšími,“ uviedol Lies podľa Handelsblattu. Dolné Sasko chce podľa neho prispieť k tomu, aby z tejto zmeny vznikla „pridaná hospodárska hodnota a bezpečné pracovné miesta“.

Nemecko pritom už využíva izraelskú techniku protivzdušnej obrany. V decembri 2025 bol v Annaburger Heide na území pri hraniciach Brandenburska, Saska-Anhaltska a Saska uvedený do prevádzky prvý systém. Technológia vyvinutá spoločnosťami Israel Aerospace Industries a Boeing má byť schopná zachytávať hrozby vo výške viac ako 100 kilometrov. Je určená na ochranu pred vysoko letiacimi balistickými raketami a je súčasťou iniciatívy European Skyshield Initiative, ktorá má chrániť Európu pred vzdušnými útokmi vrátane riadených striel a dronov.

Zmena závodu má priniesť perspektívu pre podstatnú časť súčasných pracovníkov. Najskôr má byť prevzatých takmer 1400 zamestnancov. Po započítaní prirodzeného odchodu pracovníkov a predčasných dôchodkov má mať nový podnik približne 1200 pracovných miest. Pre tieto pozície má platiť garancia zamestnania do konca roka 2029.

Budúcnosť ostatných pracovníkov, najmä ľudí z technického vývoja, zatiaľ vyriešená nie je. „Ešte nie sme v cieli,“ uviedol v pondelok prvý poverenec odborového zväzu IG Metall v Osnabrücku Stephan Soldanski. Podľa neho sa teraz začína „skutočná práca“ a cieľom musí byť nájsť pre čo najviac zamestnancov novú a stabilnú prácu.

Na zodpovednosť Volkswagenu upozorňuje aj šéfka podnikovej rady Daniela Cavallo. Podľa nej sa bude ďalej pracovať na tom, aby „bola zabezpečená perspektíva pre všetkých kmeňových zamestnancov v závode“. Volkswagen tak síce našiel spôsob, ako závod neuzavrieť, otázka budúcnosti všetkých jeho súčasných pracovníkov však zostáva otvorená.

Koncern Volkswagen prechádza najväčšou reštrukturalizáciou vo svojej takmer 90-ročnej histórii. Kroky v závode Osnabrück sú len časticou v obrovskej mozaike úsporných opatrení, ktorými koncern reaguje na hlbokú štrukturálnu krízu. Vedenie spoločnosti na čele s generálnym riaditeľom Oliverom Blumom schválilo transformačný plán Future Plan 2030, ktorý má za cieľ zásadne znížiť náklady a prispôsobiť sa novej ekonomickej realite.

Dozorná rada koncernu schválila zrušenie ďalších 50 000 pracovných miest. Spolu s predchádzajúcimi dohodami tak Volkswagen plánuje do roku 2030 zrušiť celkovo 100 000 pozícií celosvetovo (čo predstavuje približne 15 % celkovej pracovnej sily koncernu). Ide o vôbec najväčšie prepúšťanie, aké kedy globálny automobilový priemysel zažil.

Analytici a vedenie automobilky definujú tri zásadné faktory, ktoré dostali európskeho giganta pod existenčný tlak. Európske závody VW dokážu vyrobiť o 500-tisíc áut viac, než je stagnujúci trh v Európe schopný reálne absorbovať. Lacnejšie a technologicky pokročilé čínske elektromobily vytláčajú VW z kľúčového čínskeho trhu a začínajú masívne prenikať do Európy. Výroba v Nemecku trpí vysokými fixnými nákladmi na energie a prísnymi emisnými či obchodnými reguláciami.

Protiruské sankcie a následná strata lacného ruského plynu zasadili nemeckému priemyselnému modelu tvrdý úder, z ktorej sa spamätáva doteraz. Volkswagen dlhé desaťročia staval svoju globálnu konkurencieschopnosť na dvoch pilieroch: lacných energiách z Ruska a silnom dopyte v Číne.

Nemecké továrne stratili prístup k lacnému potrubnému plynu, ktorý museli nahradiť drahším skvapalneným plynom (LNG) z iných kútov sveta. Podľa vyjadrení vedenia značky vysoké ceny energií v Európe priamo ohrozujú investície do transformácie a robia nemeckú výrobu nekonkurencieschopnou voči USA či Číne

Zdroj: InfoVojnasme.skopeniazoch.zoznam.sk

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Friedrich Merz je šokovaný víťazstvom AfD v regionálnych voľbách. „V takejto podobe sme to nečakali,“ priznal najneobľúbenejší kancelár v moderných dejinách Nemecka. Tento volebný výsledok bude mať podľa neho svoje následky a ovplyvní aj medzinárodnú situáciu. Posťažoval sa, že v Rusku zavládla z tohto volebného výsledku obzvlášť veľká radosť, a dodal, že od svojho zásadného presvedčenia brániť slobodu pred Ruskom neustúpi ani o jediný milimeter