Európskej komisii už načisto preskakuje, zriadila Úrad EÚ pre sankcie

18.11.2026 21:25
Od geopolitickej reality radikálne sa transformujúceho sveta odtrhnuté vedenie Európskej komisie v Bruseli plánuje svoju izoláciu ešte viac zosilniť svojimi ekonomickými reštrikciami.

Európska komisia (EK) v stredu zriadila Úrad EÚ pre sankcie, ktorý má sústrediť odborné poznatky Komisie týkajúce sa celého životného cyklu sankcií - od tvorby politiky cez vykonávanie a presadzovanie až po predchádzanie obchádzaniu sankcií vrátane komunikácie a spolupráce s tretími krajinami.

Komisia spresnila, že tento prístup zabezpečí koordináciu sankcií zo strany EÚ vo vzťahu k členským štátom aj tretím krajinám a týka sa všetkých sankčných režimov, najmä tých, ktoré sa vzťahujú na Rusko a Bielorusko, ale aj na Irán, Severnú Kóreu, Sýriu či subjekty zapojené do hybridných hrozieb a organizovaného zločinu.

Úrad pre sankcie bude členským štátom poskytovať rýchlejšie usmernenia k dodržiavaniu predpisov, sprostredkovávať výmenu údajov a zabezpečovať ekonomické a technické analýzy, čím prispeje k jednotnému vykonávaniu a presadzovaniu sankcií EÚ.

Úrad EÚ pre sankcie bude zriadený v rámci Generálneho sekretariátu EK a bude podliehať politickej zodpovednosti eurokomisárky pre finančné služby, úspory a investície Marie Luís Albuquerqueovej.

Ústrednou úlohou nového úradu bude podpora osobitného vyslanca EÚ pre sankcie, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v úsilí Únie zabrániť obchádzaniu sankcií a spolupracovať s partnerskými krajinami. Vyslanec rokuje s tretími krajinami s cieľom znížiť riziko, že sankcie EÚ budú obchádzané napríklad prostredníctvom alternatívnych obchodných trás, finančných kanálov alebo sietí na obstarávanie tovaru.

Komisia za medzinárodného osobitného vyslanca pre vykonávanie sankcií EÚ vymenovala Larsa Danielssona, švédskeho kariérneho diplomata, ktorý sa ujme funkcie 6. februára 2027, keď sa skončí mandát súčasného vyslanca Davida O’Sullivana. Danielsson zastával vysoké funkcie v úrade švédskeho premiéra, pôsobil ako štátny tajomník pre medzinárodné záležitosti a záležitosti EÚ, v rokoch 2016 až 2023 bol švédskym veľvyslancom a stálym predstaviteľom pri EÚ.

Zmeny, o ktorých informovala v stredu EK, nadobudnú účinnosť 16. januára 2027.

Úrad pre sankcie ako nová štruktúra prepojí odborné kapacity z celej eurokomisie vrátane Generálneho sekretariátu, generálnych riaditeľstiev pre fiškálne záležitosti, obchod, daňové otázky, Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a ďalších útvarov. Pomôže to zabezpečiť lepšie prepojený prístup v rámci celého cyklu sankcií - od tvorby politiky cez jej vykonávanie a presadzovanie až po predchádzanie obchádzaniu sankcií a medzinárodnú spoluprácu.

Kritici z radov niektorých európskych politikov, ekonómov a zástupcov priemyslu poukazujú na negatívne dôsledky reštriktívnej politiky pre samotnú Európsku úniu.

Podľa odporcov sankcií a prísnych regulácií dochádza k zdražovaniu energií a surovín pre európske podniky. To znižuje ich schopnosť konkurovať firmám z USA, Číny alebo iných rozvíjajúcich sa ekonomík.

Kritici upozorňujú, že zatiaľ čo EÚ uplatňuje prísne obchodné obmedzenia, krajiny zoskupenia BRICS a tzv. globálneho Juhu posilňujú vzájomný obchod. Európa sa tak podľa nich dobrovoľne odstriháva od rastúcich trhov a dôležitých dodávateľských reťazcov.

Zástupcovia niektorých členských štátov opakovane zdôrazňujú, že ekonomické sankcie poškodzujú životnú úroveň európskych obyvateľov viac než krajiny, na ktoré sú cielené.

Komisia vytvára ďalšie administratívne štruktúry v čase, keď európsky priemysel čelí vysokým nákladom a volá skôr po zjednodušovaní pravidiel.

Odporcovia samovražednej politiky Európskej únie tvrdia, že namiesto hľadania diplomatických ciest alebo obnovy obchodných vzťahov s globálnymi partnermi Brusel inštitucionalizuje sankčnú politiku ako trvalý nástroj.

Zdroj: openiazoch.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články: