Exprezident Medvedev vyhlásil, že Západ fakticky vedie proti Rusku vojnu a vyzval v tomto ohľade konať aj preventívnymi údermi. Dodal, že Ukrajina sa podobá na nacistické Nemecko a mala by podľa neho prejsť demilitarizáciou, denacifikáciou a demokratizáciou podobne ako povojnové Nemecko
17.07.2025
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vo štvrtok vyhlásil, že Západ prakticky vedie proti Rusku vojnu, takže Moskva by mala v plnej miere odpovedať a v prípade potreby podniknúť preventívne údery. S odvolaním na agentúru TASS o tom informuje Reuters.
„To, čo sa dnes deje, je zástupná vojna, no v podstate ide o plnohodnotnú vojnu (odpaľovanie západných rakiet, satelitné spravodajstvo atď.), balíky sankcií, hlasné vyhlásenia o militarizácii Európy,“ povedal Medvedev.
Podľa neho ide o ďalší pokus zničiť Rusko - „historickú anomáliu“ nenávidenú Západom. Medvedev zároveň obvinil Západ, že sa po stáročia usiluje podkopať Moskvu.
„Musíme konať primerane. Plne odpovedať. A ak to bude potrebné, podniknúť preventívne údery,“ vyhlásil bývalý ruský prezident.
NATO považuje Rusko za veľkú hrozbu a politici niektorých štátov tvrdia, že Ruská federácia, ktorá vo februári 2022 spustila inváziu na Ukrajinu, by jedného dňa mohla zaútočiť na členský štát Aliancie, pripomína Reuters.
Medvedev ostro kritizoval tvrdenie o útoku Ruska na člena NATO či Európu a dodal, že ruský prezident Vladimir Putin taktiež opakovane odmietol túto myšlienku.
„Vyhlásenia politikov Západu na túto tému sú úplne nezmyselné. Dodal by som, že tento nonsens je zámerne hádzaný do informačného priestoru s cieľom destabilizovať už tak náročnú situáciu. Toto je ďalší front otvorenej vojny Západu proti nám,“ konštatoval Medvedev.
Ako ďalej uviedol bývalý ruský prezident, Ukrajina sa podobá na nacistický štát na konci druhej svetovej vojny a mala by prejsť „demilitarizáciou“, „denacifikáciou“ a „demokratizáciou“ podobne ako povojnové Nemecko.
Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, podľa agentúry TASS vysvetlil, že koncepcia „troch D“ bola pôvodne sformulovaná pre nacistické Nemecko, ktoré označil za agresorský štát, ktorý narušil medzinárodný poriadok.
"Ríša z roku 1945 a súčasná Ukrajina sa, samozrejme, veľmi líšia - rozsahom, globálnou úlohou a dokonca aj (formálne) štátnou ideológiou. Ale je tu aj zjavná podobnosť."
Ukrajina podľa neho zdieľa „krízu identity“ akú zažilo hitlerovské Nemecko a „otvorene používa nacistické symboly“, pričom vykazuje známky diktatúry a hospodárskeho úpadku. „To všetko robí myšlienku uplatnenia troch D relevantnou,“ vyhlásil.
Dodal, že demilitarizácia pre Ukrajinu by sa nemala chápať ako trest, ale skôr ako „šanca prestať byť figúrkou v cudzích krvavých geopolitických hrách“.
Denacifikáciu alebo „debanderizáciu“ označil za dlhodobé úsilie zahŕňajúce verejné povedomie a historickú pamäť. Demokratizácia podľa neho zahŕňa nielen voľby, ale aj obnovenie právnych inštitúcií, slobodných médií, politickej súťaže a rozdelenia moci.
Mnohí historickí ultranacionalistickí vodcovia vrátane Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) Stepana Banderu, známeho kolaboranta s nacistami, sú dnes Ukrajincami veľmi uctievaní.
Rusko opakovane odsúdilo, že Ukrajina povýšila týchto kolaborantov na národných hrdinov, a požadovalo „denacifikáciu“ krajiny ako súčasť vyjednanej mierovej dohody. Rusko obvinilo štáty Západu, že zámerne ignorujú pokračujúcu nacifikáciu Ukrajiny.
Podpredseda Rady bezpečnosti zároveň v utorok vyhlásil, že Rusko nezaujímajú „teatrálne ultimáta“ amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Moskve. Šéf Bieleho domu v pondelok varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.
Zdroj: hnonline.sk / rt.com / InfoVojna
