Islamský štát ma v Európe viac bojovník ako kedysi al-Káida, varuje analytička Globsecu
22.05.2018 14:07
Je ťažké povedať, do akej miery sa podarilo bojovníkom navrátivším sa zo Sýrie a Iraku a taktiež džihádistom nachádzajúcim sa medzi migrantmi vybudovať v Európe teroristické siete a spiace bunky, uviedla v rozhovore analytička bratislavského think-tanku Globsec Orsolya Ráczová.
Európske úrady podľa odborníčky na európsku bezpečnosť a migráciu nepoznajú ani počty militantov zo starého kontinentu, ktorí bojovali v radoch Islamského štátu na Blízkom východe. „Existujú iba odhady a aj tie sa od seba často zásadne líšia,“ skonštatovala Ráczová.
„V období najväčšieho rozkvetu al-Káidy po 11. septembri 2001 sa v Európe a Spojených štátoch takisto nachádzali teroristické bunky, avšak boli organizované zhora nadol,“ povedala expertka. Z toho podľa nej vyplývala vyššia miera koordinácie a orientácia na veľké teroristické útoky.
Dnešní teroristi sú však prevažne organizovaní zdola. „Je to aj preto, že viacero kľúčových postáv sa podarilo po 11. septembri eliminovať,“ pripomenula. Útočníci dneška sú teda menej koordinovaní, čo predstavuje veľkú výzvu pre bezpečnostné zložky.
Ťažko identifikovať radikálov
„V časoch al-Káidy sa vracali do Európy militanti s výcvikom a väčšinou aj s bojovými skúsenosťami, ale išlo o veľmi obmedzené čísla,“ uviedla Ráczová s tým, že súčasné počty bojovníkov vracajúcich sa z Blízkeho východu sú oveľa vyššie, pričom je zároveň veľmi ťažké identifikovať militantov nachádzajúcich sa medzi migrantmi.
„Ľudia sa radikalizujú rozličnými spôsobmi, napríklad aj na internete. Takže teroristami sa môžu stať aj osoby, čo nikdy predtým neboli členmi teroristickej organizácie a nemajú žiadne bojové skúsenosti,“ upozornila.
Európa ako celok podľa nej nie je dobre pripravená na toto nebezpečenstvo, aj keď jednotlivé krajiny sa naň snažia reagovať. Hlavnou prekážkou však zostáva nedostatok informácií. V roku 2015 prišlo do Európy viac než milión migrantov po mori a ďalších takmer 35-tisíc po súši, pričom väčšina z nich pochádzala zo Sýrie a Afganistanu. „Nevieme, koľkí z nich majú bojové skúsenosti, keďže nevieme povedať s určitosťou ani to, z ktorej krajiny sú, pretože prišli bez dokladov,“ upozornila expertka.
Kanadský prípad
Poukázala na prípad z Kanady, kde sa jeden z navrátilcov priznal k účasti na bojoch za Islamský štát na Blízkom východe a rozprúdil tak diskusiu o možných opatreniach. „Tvrdé riešenia spočívajú v trestnom stíhaní a uväznení v prípade dokázania viny. Pri mäkkých opatreniach by sa nepristupovalo ku kriminalizácii – tá by totiž na týchto ľuďoch mohla zanechať stigmu a urobiť ich tak ešte prístupnejšími ďalšej radikalizácii,“ vysvetlila Ráczová.
Ku krajinám s najvyšším počtom militantov, ktorí bojovali v radoch IS, patrí aj Británia. V prípade, že títo bojovníci majú dvojaké občianstvo, Londýn – ktorý presadzuje tvrdšie opatrenia – sa rozhodol odňať im britské občianstvo. Ďalšími najviac postihnutými európskymi krajinami sú krajiny Beneluxu, Francúzsko a Nemecko, avšak aj pre otvorené hranice v rámci schengenského priestoru sa nemôžu cítiť bezpečne ani ostatné štáty, varovala expertka.
Obmedzené možnosti Britov
Pri identifikácii bojovníkov Islamského štátu narážajú európske úrady aj na legislatívne obmedzenia v oblasti ochrany súkromia a nové regulácie v tejto oblasti im to ešte sťažili. „Británia je jednou z tých európskych krajín, ktoré sa relatívne dobre vyrovnali s týmto problémom, pričom monitoruje ľudí, ktorí sa dokázateľne podieľali na radikálnych aktivitách,“ povedala Ráczová.
Zároveň však priznala, že aj Spojené kráľovstvo má obmedzené kapacity na to, aby monitorovalo všetkých zradikalizovaných jednotlivcov dlhšie než iba určitú dobu.
Zdroj: pravda.sk
