Krajiny s veľkým počtom elektromobilov prichádzajú o peniaze do rozpočtu na cestnú infraštruktúru, ktoré doteraz prinášali väčšinou šoféri starších benzínových a naftových áut. Island to chce vyriešiť tým, že spotrebnú daň nahradí povinnou platbou za každý najazdený kilometer
22.09.2025 07:45
Myšlienka, že malý mestský hatchback s hmotnosťou necelú tonu zaplatí za jazdu rovnaký poplatok ako luxusné SUV, vyvoláva v mnohých vodičoch pocit nespravodlivosti. Tento paradox sa postupne dostáva do verejnej diskusie, pretože vlády hľadajú nové zdroje finančných príjmov na údržbu ciest najmä v oblastiach, kde prebieha rýchla elektrifikácia vozového parku.
Dlhé desaťročia štát financoval opravy a výstavbu diaľnic hlavne zo spotrebnej dane palív. S rastúcim počtom elektromobilov však tento systém prestáva fungovať. Elektromobily neprispievajú ničím, plug-in hybridy posielajú do rozpočtu len symbolické centy a účty za nové mosty či tunely preto v praxi ťahajú šoféri starších benzínových a naftových áut. Pre štát to znamená klesajúcu istotu, že bude mať stabilné peniaze na infraštruktúru.
Island už situáciu vyriešil razantne, keď spotrebnú daň úplne odstránil a nahradil ju povinnou platbou za každý najazdený kilometer. Nový Zéland pripravuje podobné pravidlá, pričom sa chystá zaviesť rovnaký poplatok pre všetky vozidlá pod 3,5 tony bez ohľadu na ich motor, výkon či hmotnosť. Ide o revolučný krok, ale prináša aj nové otázky, najmä ak sa má rovnaká suma uvaliť za malé auto i veľké rodinné SUV.
Ľuďom sa to nepáči
Pri jednej sadzbe totiž vzniká situácia, že seniori jazdiaci kratšie trasy na kompaktnom aute prispievajú v pomere k opotrebovaniu ciest až príliš veľa. Záťaž zo strany ťažkých SUV je pritom v realite vyššia, no takíto šoféri zaplatia rovnako, ako spomínaní dôchodcovia. Odborníci preto vyzývajú, aby sa do schémy zapojila aj hmotnosť alebo produkcia mikročastíc. Bez takýchto kritérií sa môže pôvodne spravodlivá reforma obrátiť na ďalší zdroj nerovností.
Problémom je aj zber dát. Elektronické systémy ponúkajú komfort a automatické vyúčtovanie, avšak otvárajú chúlostivú tému ochrany súkromia. Vodiči chcú vedieť, kto bude vidieť ich presný pohyb, ako sa budú údaje ukladať a či ich nemôže zneužiť cudzí subjekt. Klasický model, keď sa údaje odpisujú z tachometra, je na prvý pohľad jednoduchší, ale prináša riziko obchádzania pravidiel. Politici tak stoja pred dilemou, či je dôležitejšia maximálna bezpečnosť údajov alebo prísne vyberanie poplatkov.
Dopad na rodiny a firmy
Pre mnohé domácnosti môže nový systém znamenať prehľadnejšie plánovanie nákladov. Vodiči, ktorí jazdia len po meste, by v konečnom dôsledku zaplatili menej než teraz. Na druhej strane kamionisti alebo ľudia dochádzajúci denne desiatky kilometrov pocítia vyššie účty bez ohľadu na to, či tankujú naftu, benzín alebo dobíjajú batériu.
Pre podnikové flotily môže byť zavedenie kilometrového poplatku dokonca výhodnejšie, keďže náklady budú priamo spojené s využívaním áut a lepšie sa budú kontrolovať aj účtovne.
Debata o spravodlivosti financovania ciest sa tak stáva nevyhnutnou aj pre Slovensko. Štát síce zatiaľ stavia na klasickej dani z paliva, ale pri rýchlo rastúcom počte elektrických áut je len otázkou času, kedy sa otvorí téma nových pravidiel aj u nás. Ak by sa Slovensko inšpirovalo Islandom alebo Novým Zélandom, čelilo by rovnakým otázkam o férovosti, ochrane dát a sociálnych dopadoch. Či si však politická reprezentácia zvolí riziko odvážnej reformy alebo radšej zakonzervuje súčasný stav, ukáže až budúcnosť.
Zdroj: techbyte.sk
