Možno USA považovať za porazeného vo vojne s Iránom? Vysoké ceny pohonných hmôt, americké uviaznutie v Hormuzskom prielive, štvornásobný nárast cien volfrámu na výrobu špičkovej americkej munície a vyčerpaný americký raketový arzenál kvôli vojne proti Iránu

17.03.2026 09:00
Sú USA porazené vo vojne na Blízkom východe, najmä z ekonomického a energetického hľadiska? Túto otázku si na svojom telegramovom kanáli, zameranom na ekonomickú analýzu, geopolitiku a ruskú vnútornú politiku, položil Konstantin Dvinskij. Ruský politológ a expert na americkú zahraničnú politiku Malek Dudakov zase poukazuje na kombináciu vojenského patu v Hormuzskom prielive a čínskej vyčkávacej taktiky, ktorá vytvára na Biely dom enormný tlak.

V súčasnosti existuje veľa správ o tom, ako ceny pohonných hmôt v USA výrazne vzrástli – takmer o 30%, z 2,90 USD na 3,70 USD za galón (3,78 litra). To má, samozrejme, negatívny vplyv na príjmy domácností. Americkí občania sú navyše veľmi citliví na zmeny cien pohonných hmôt.

Aj keby sa ceny chleba a mäsa zdvojnásobili, Američania si budú stále myslieť, že je všetko v poriadku. Ak však cena benzínu a nafty čo i len mierne vzrastie, bude to v mysliach Američanov katastrofa. Preto Trumpov rating v súčasnosti prudko klesá.

Situácia však nie je taká priamočiara. Na rozdiel od Obamovej éry sa USA teraz stali čistým exportérom ropy aj plynu. Celkovo je krajina v oblasti energetických zdrojov sebestačná a zarába aj na exporte. Americkí producenti ropy len v marci zarobia ďalších 5 miliárd dolárov a ak sa cena WTI udrží aspoň na +/- 100 dolároch, toto číslo sa zvýši na 60 – 65 miliárd dolárov. Prirodzene, zvýšia sa aj daňové príjmy.

Vláda má k dispozícii nástroje: na obmedzenie rastu cien na domácom trhu stačí obmedziť vývoz ropy a ropných produktov prostredníctvom kvót. Ďalším problémom je, že súčasná washingtonská administratíva je často neefektívna a ropná lobby je príliš silná.

Nazývať USA hlavným porazeným je však unáhlené. Európa, kde by mohol vzniknúť fyzický nedostatok ropy a plynu, bola zasiahnutá najviac, rovnako ako krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré sú už teraz nútené platiť za energie dvakrát toľko ako pred mesiacom. Ak si však Čína alebo India ešte môžu dovoliť platiť, chudobné krajiny čelia totálnej palivovej kríze.

V Bielom dome panuje chaos a neistota

Trump odložil o mesiac svoju návštevu Číny, do ktorej americký priemysel vkladal veľké nádeje. Upozorňuje ruský politológ a expert na americkú zahraničnú politiku Malek Dudakov:

Dôvod je jasný: nemá tam s čím ísť. Pentagon je uviaznutý vo vojne v Hormuzskom prielive a všetci kľúčoví spojenci USA odmietli Američanom v konflikte pomôcť.

Medzitým Čína naďalej dostáva ropu z Iránu. Navyše, počas súčasnej eskalácie začal Teherán denne zarábať rekordných 140 miliónov dolárov na obchode s ropou. Trumpov tím je nútený umožniť iránskym tankerom pokračovať v plavbe a neotravovať ich. Dúfa, že neuvidí ceny ropy na úrovni 150 – 200 dolárov za barel a kolaps cien palív.

Avšak odloženie Trumpovej návštevy čo i len o jeden mesiac by mohlo mať významný vplyv na americkú ekonomiku. Napokon už teraz je akútny nedostatok vzácnych kovov. Napríklad ceny volfrámu na domácom trhu v USA sa od začiatku roka 2026 zvýšili takmer štvornásobne.

Toto je veľká rana pre americký vojensko-priemyselný komplex; bez volfrámu je veľmi ťažké vyrábať rakety, granáty, priebojnú muníciu a mnoho ďalšieho. Zasvätené osoby už zúfalo hlásia, že zásoby vzácnych kovov Pentagonu vydržia len dva mesiace. Ako teraz doplniť vyčerpaný raketový arzenál v kontexte vojny s Iránom, je úplne nejasné.

Čína sa zase so zrušením sankcií voči USA neponáhľa a na Trumpove prosby o pomoc pri odblokovaní Hormuzského prielivu nereaguje. Peking evidentne verí, že čas hrá na jeho strane. Čím hlbšie sa Trump zamotá do chaosu na Blízkom východe, tým slabšia bude jeho vyjednávacia pozícia, keď sa bude musieť nakoniec poddať Číne.

Zdroj: sk.news-front.su (1), (2) / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Irán v odvete za pokračujúcu izraelsko-americkú agresiu brutálne zasiahol budovu izraelského nukleárneho výskumného centra v meste Dimona v Negevskej púšti a spôsobil rozsiahle škody útokom na neďaleké moderné mesto Arad. Médiami sa šíria videá z útokov. Zúfalá Izraelčanka kričala na izraelského ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben-Gvira: „Ty jeden Judeo-nacista! Si obyčajný vrah!“ Ten počas návštevy mesta blúznil o „veľkom zázraku“ a „drvení Iráncov“. Iránčanka medzitým zaznamenala vlastnú smrť pri izraelsko-americkom útoku na Teherán

VIDEO: „Svetový poriadok sa rúca, EÚ je bezmocná a NATO môže kedykoľvek rozpadnúť,“ vyhlásil Robert Fico. Prípadný vojenský konflikt na Kube by v spojitosti s americkým vojenským zásahom vo Venezuele, vojnou na Ukrajine a izraelsko-americkou vojnou proti Iránu mohol podľa neho spôsobiť vypuknutie globálneho konfliktu. Premiér v prípade ropnej krízy varoval pred katastrofálnym scenárom. Výrazné zdraženie palív by sa veľmi rýchlo prenieslo cez náklady na dopravu aj do inflácie a zdražovanie by postihlo celú ekonomiku