Nákup amerických stíhačiek F-16 spôsobil hlboký prepad štátneho rozpočtu SR

08.05.2019 19:09
Na štátnych financiách by sa negatívne podpísalo aj prehlbovanie spolupráce s USA v obrannej oblasti.

Pri dosluhujúcom prezidentovi Andrejovi Kiskovi sa neraz spomína, že sa mu nedostalo prijatia u lídrov svetového formátu. V tomto smere ho pred pár dňami predbehol Peter Pellegrini, ktorý do Washingtonu zamieril ako prvý vysoký štátny predstaviteľ Slovenska od novembra 2013, keď sa s Barackom Obamom stretol Robert Fico.

Je však otázne, či sa v tomto prípade pozvanie do Bieleho domu dá označiť za poctu, a nie za pozvanie na koberček. Podobné signály totiž vysielali aj informácie, ktoré médiá priniesli pred samotnou Pellegriniho cestou, a to, že cieľom stretnutia bude rokovanie predovšetkým o obrane a obchode. Slovensko totiž pomerne nedávno odmietlo podpísať s Washingtonom zmluvu o obrannej spolupráci.

Rekonštrukcia letísk

K americkým základniam, vojakom, zbraniam či muničným skladom sa väčšina nášho obyvateľstva stavia s nevôľou. O tom, že by na Záhorí mali vyrásť muničné sklady pre strednú Európu, sa začalo hovoriť v súvislosti s navrhovanou modernizáciou dvoch našich armádnych letísk, pri Malackách a na Sliači, na ktorú nám Washington ponúkal 105 miliónov dolárov.

Sotvakto však uverí, že USA ponúknu malej stredoeurópskej krajine milióny dolárov len tak, z dobrosrdečnosti a nezištnosti. Najmä v dnešnom materializovanom svete. Washington tak koná zrejme v záujme budúcej vlastnej vojenskej prítomnosti na našom území.

Poslanec NR SR Jaroslav Paška tvrdí, že v zmluve bola rekonštrukcia letísk podmienená vybudovaním až tridsiatich muničných skladov. Letiská aj techniku by podľa všetkého obsluhoval americký personál, a tak by u nás postupne vyrástli aj objekty pre príslušníkov armády, ich vojenskú techniku i materiál. Keďže investície by boli sčasti z amerických prostriedkov, otázny by bol aj vlastnícky vzťah k týmto nehnuteľnostiam.

Vláda sa preto rozhodla ísť cestou neokliešťovania našej suverenity a odmietla ju. Aj keď však boli pôvodné požiadavky odmietnuté, stále je v hre nová podoba zmluvy a prípadné ďalšie smerovanie spolupráce s USA, predovšetkým vojenského charakteru.

Aj preto vyvoláva obavy Pellegriniho ubezpečovanie Donalda Trumpa, že Slovensko si poctivo plní svoje “domáce úlohy”: modernizujeme armádu, nakupujeme americké zbrane. Okrem toho iniciatívne prisľúbil, že svoj záväzok investovať do obrany dve percentá HDP splníme už v roku 2022, čo je o dva roky skôr, ako sme sa pôvodne zaviazali.

Predražené lietadlá

To, že premiérove slová treba brať vážne, dokazuje aj prípad predražených amerických stíhačiek, ktoré sme nedávno kúpili. Práve nákup F-16 je príčinou medziročného 2,5-násobného nárastu schodku štátneho rozpočtu. V oficiálnom materiáli to priznalo Ministerstvo financií SR. Koncom marca dosiahol schodok 1,116 miliardy eur, kým pred rokom to bolo 454,9 milióna.

Splátka za americké stíhačky ovplyvnila rast výdavkov rozpočtu o takmer 22 percent, až na 4,243 miliardy eur. Na štátnych financiách by sa negatívne podpísalo aj prehlbovanie spolupráce s USA v obrannej oblasti. Prípadný vznik americkej vojenskej základne by nielenže ďalej obmedzil našu suverenitu, ale aj citeľnou mierou zaťažil rozpočet, keďže by sme nepochybne znášali časť nákladov, nevyhnutných na jej vybudovanie i prevádzku.

Je preto v záujme Spojených štátov pripútať si nás ešte viac, vojensky aj politicky. Vybudovanie infraštruktúry v blízkosti ruských hraníc totiž stále zohráva v plánoch Washingtonu významnú úlohu. Slovensko by sa tým však vystavilo pomerne veľkému ohrozeniu, keďže pri konflikte by stálo v prvej línii.

Peter Pellegrini počas svojho stretnutia s Donaldom Trumpom vyslal jednoznačný odkaz, že nie je proti vyššej závislosti Slovenska od USA. Reálnejšie kontúry tak zároveň naberá aj existencia vojenskej základne na našom území.

Premiér priniesol z Bieleho domu v koži viazanú partitúru amerických vojenských pochodov predvojnového obdobia. Armádny zbor by sa vraj z nej mal naučiť niektorú zo skladieb, aby ju mohol Trumpovi zahrať pri jeho prípadnej návšteve Slovenska. Dúfajme, že podľa amerických nôt bude hrať len zbor, a nie celá vláda.

Ako zaznelo v jednej z internetových diskusií, Indiánom svojho času stačila ohnivá voda a koráliky. Slováci dnes majú stíhačky. Tie nás síce zadlžia, ich nákup však ani zďaleka však nebude mať také dôsledky ako prípadná stála prítomnosť amerických vojsk na našom území.

Fakty o nákupe amerických stíhačiek F-16

Schodok štátneho rozpočtu vzrástol medziročne viac ako 2,5-násobne: v marci dosiahol 1,166 miliardy eur, kým pred rokom predstavoval 454,9 miliónov eur. Spôsobil to vzrast celkových výdavkov štátneho rozpočtu o takmer 22 percent na 4,234  miliardy eur, čo podľa rezortu financií ovplyvnila splátka za lietadlá F-16.

Slovensko na 14 vojenských lietadiel vynaloží viac ako 1,6 miliardy eur, pričom v cene je zarátaná aj logistická podpora, výcvik pilotov a pozemného personálu v USA a munícia. Servis stíhačiek vrátane záručných opráv je však zabezpečný iba na prvé dva roky.

Zdroj: napalete.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Obchodná dohoda medzi EÚ a USA je čistá katastrofa. Korporácie a mimovládky v USA a Európe vychovali politikov, ktorí nemajú záujem obhajovať potreby bežných občanov. Nežná revolúcia bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. Česko, Poľsko, Uhorsko, ale aj Balkán a ranná ruská štátnosť nadväzujú na Veľkú Moravu. Slováci nie sú použiteľní v žiadnej vojne proti Rusku. Maďari svojím šovinizmom rozbili Strednú Európu a vznikla 1. svetová vojna. Poľský imperiálny projekt Trojmoria nemá budúcnosť. Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný. Andrej Danko je politický analfabet, ktorý SNS totálne vykostil a vie dobre manipulovať,“ tvrdí expolitik a historik Anton Hrnko

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými