Neoliberalizmus prinesie zánik civilizácie, píše bývalý ekonóm Svetovej banky Stiglitz
05.11.2019 20:16
Dekády neoliberálnej politiky voľného trhu sa podpísali na stave súčasnej demokracie. Vo svojom najnovšom komentári o tom píše uznávaný profesor ekonómie a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky Joseph E. Stiglitz. Podľa neho neoliberalizmus už 40 rokov podkopáva skutočnú demokraciu.
Elity v chudobných aj bohatých krajinách po celom svete podľa Stiglitza sľubovali, že neoliberálne politiky povedú k rýchlejšiemu ekonomickému rastu a tvrdili, že výhody, ktoré z nich plynú zlepšia život všetkým, aj tým najchudobnejším. Ale nestalo sa, a niet sa vraj preto čo čudovať, že ľudia strácajú dôveru v elity, a to nielen politické.
Americký profesor z Kolumbijskej Univerzity vo svojom komentári píše, že v súčasnosti, keď vyše polovici svetovej populácie vládnu autokratickí lídri, sme svedkami ústupu od liberálneho globálneho poriadku založeného na pravidlách.
Dôveryhodnosť viery neoliberalizmu v nekontrolované trhy, ktoré mali byť najistejšou cestou k zdieľaniu prosperity, dnes podľa Stiglitza umiera.
„Súbežná strata dôvery v neoliberlizmus aj demokraciu nie je žiadna náhoda alebo iba korelácia. Neoliberalizmus podkopáva demokraciu 40 rokov. Forma globalizácie predpísaná neoliberalizmom spôsobila, že jednotlivci a celé spoločnosti nemajú pod kontrolou dôležité súčasti svojho osudu,“ píše v komentári bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky.
Ovocie rastu si prerozdelila hŕstka vyvolených
Liberalizácia kapitálového trhu viedla podľa Stiglitza k tomu, že napríklad v USA závisí osud prezidentských kandidátov na tom, či sa páčia alebo nepáčia Wall Street. Ak sa bankám zvolený kandidát nepáči, môžu sa z amerického trhu stiahnuť spolu so svojimi peniazmi. Voliči tak majú ťažkú voľbu: Môžu si vybrať toho, kto vyhovuje Wall Street alebo môžu riskovať ťažkú finančnú krízu.
Stiglitz tvrdí, že aj v bohatých krajinách sú voliči vystavení tlaku, pretože je im neustále podsúvané, že nemôžu presadzovať svoje záujmy len preto, aby ich krajina nestratila konkurencieschopnosť, nestrácali sa pracovné miesta a ľudia netrpeli nedostatkom. Voliči sa potom podľa neho nesnažia presadzovať lepšiu sociálnu ochranu, slušné platy, progresívne dane či reguláciu finančného systému. Naopak akceptujú znižovanie platov či škrty v dôležitých vládnych programoch, pretože im elity nasľubovali, že to je tá správna cesta k prosperite.
„Po 40 rokoch čísla hovoria jasne: rast sa spomalil a ovocie z tohto rastu si v prevažnej väčšine prerozdelilo len pár ľudí na vrchole, zatiaľ čo platy stagnujú a trhy trpia… Teraz zažívame politické dôsledky tohto veľkého klamstva: stratu dôvery v elity, v ekonomickú ‚vedu‘, na ktorej bol neoliberalizmus založený a peniazmi skorumpovaný politický systém, ktorý to všetko umožnil,“ dodáva Stiglitz.
Záchrana civilizácie?
Záver komentára nie je o nič optimistickejší ako jeho zvyšok. „Realita je taká, že napriek pomenovaniu má éra neoliberalizmu len veľmi ďaleko od liberálnosti. Táto éra zaviedla intelektuálnu správnosť názorov, ktorej strážcovia sú absolútne netolerantní voči tým, ktorí s nimi nesúhlasia,“ myslí si americký profesor.
Stiglitz tvrdí, že kríza z roku 2008 nás neprinútila, aby sme si uvedomili, že neobmedzené trhy jednoducho nefungujú, ale dodáva, že klimatická kríza by nás to už konečne mohla naučiť.
„Neoliberalizmus prinesie doslova koniec našej civilizácie, ale je tiež jasné, že demagógovia, ktorí by chceli, aby sme sa obrátili chrbtom k vede a tolerancii, tieto veci ešte väčšmi zhoršujú,“ dodáva.
Jediná cesta, ktorá môže viesť k záchrane našej planéty a civilizácie je podľa Stiglitza obrodenie histórie, návrat k osvietenectvu a opätovný návrat k rešpektovaniu hodnôt slobody, vzdelania a demokracie.
Zdroj: denniks.sk
