Novou prezidentkou Írska sa stala dlhoročná zástankyňa írskej vojenskej neutrality a kritička rozširovania NATO a militarizácie EÚ Catherine Connollyová
26.10.2025 08:30

Dlhoročný zástankyňa írskej vojenskej neutrality a kritička rozširovania NATO a militarizácie EÚ nezávislá, ľavicovo orientovaná kandidátka Catherine Connollyová sa stala víťazkou piatkových prezidentských volieb v Írsku. Podľa oficiálnych výsledkov zverejnených v sobotu večer získala 68-ročná právnička viac ako 63 percent hlasov, čím výrazne predbehla svoju centristickú súperku Heather Humphreysovú, kandidátku vládnucej strany Fine Gael, ktorá získala 29,5 percenta hlasov, informovala agentúra AFP a írsky verejnoprávny telerozhlas RTÉ.
Humphreysová už pred zverejnením konečných výsledkov priznala svoju porážku a zablahoželala Connollyovej. „Chcem zablahoželať Catherine k tomu, že sa stala ďalšou prezidentkou Írska. Môžem len povedať, že Catherine bude prezidentkou nás všetkých a bude i mojou prezidentkou,“ dodala.
Connollyová vo svojom krátkom príhovore prejave v priestoroch Dublinského hrade sľúbila, že bude prezidentkou všetkých občanov. Povedala, že írsky ľud môže spoločne „vytvoriť novú republiku, ktorá si cení každého, ktorá si cení a presadzuje rozmanitosť a ktorá dôveruje našej vlastnej identite, nášmu írskemu jazyku, našej angličtine a novým ľuďom, ktorí prišli do našej krajiny“.
„Budem prezidentkou, ktorá počúva, reaguje a hovorí, keď je to potrebné. Budem hlasom mieru, hlasom, ktorý stavia na našej politike neutrality, hlasom, ktorý vyjadruje existenčnú hrozbu, ktorú predstavuje zmena klímy, a hlasom, ktorý uznáva obrovskú prácu, ktorá sa vykonáva po celej krajine,“ konštatovala Connollyová.
Úspech Connollyovej bol do veľkej miery pripisovaný získaniu hlasov mladých ľudí, efektívnej osvetovej činnosti a prítomnosti v sociálnych médiách uprostred rastúceho hnevu nad krízou v oblasti bývania a životných nákladov v Írsku.
Počas kampane zdôrazňovala írsku neutralitu a kritizovala tlak EÚ na rozšírenie militarizácie na úkor sociálneho zabezpečenia. Hoci kritizovala Rusko v konflikte na Ukrajine, tvrdila, že „vojnové štvanie“ NATO zohralo v kríze svoju úlohu.
Minulý mesiac Connollyová porovnala snahu Nemecka oživiť svoju ekonomiku „podporou vojensko-priemyselného komplexu“ s jeho zbrojením v 30. rokoch 20. storočia za vlády nacistov. „Zdá sa mi, že existujú určité paralely s 30. rokmi,“ povedala počas diskusie na University College Dublin.
Stala desiatou hlavou Írska a treťou ženou v tejto funkcii po Mary Robinsonovej (1990 – 1997) a Mary McAleeseovej (1997 – 2011). Nahradí 84-ročného Michaela Higginsa, ktorý je prezidentom od roku 2011 a tretíkrát už nemohol kandidovať. V minulosti pôsobila ako klinická psychologička a právnička. Prvýkrát bola zvolená do parlamentu v roku 2016 a v rokoch 2020 - 2024 bola podpredsedníčkou jeho dolnej komory.
Connollyovú podporili ľavicové strany ako Sinn Féin, labouristi, sociálni demokrati, People Before Profit (PBP) a Zelení. Média ju pznačujú za progresívnu političku, ktorá sa snaží skôr zjednocovať ako rozdeľovať. Napriek tomu sa nevyhla kontroverziám, napríklad keď súčasné výdavky Nemecka na obranu prirovnala k jeho vyzbrojovaniu v 30. rokoch 20. storočia, keď sa k moci dostali nacisti.
Tohtoročné voľby hlavy štátu charakterizoval bezprecedentný počet neplatných hlasov a nízka účasť voličov (45,8 percenta). Íri tým podľa odborníkov chceli dať najavo svoju nespokojnosť s tým, že si mohli vybrať iba z dvoch kandidátok. Tretím kandidátom bol pôvodne bývalý tréner írskeho rugby Jim Gavin, ktorého nominovala ďalšia vládnuca strana Fianna Fáil. Ten však začiatkom októbra kandidatúru stiahol pre finančný škandál, no jeho meno na kandidátkach zostalo. Gavin dostal 7,2 percenta hlasov.
Funkcia prezidenta je v Írsku prevažne reprezentatívna – hlava štátu zastupuje krajinu v zahraničí, menuje premiéra alebo podpisuje zákony prijaté parlamentom.
Prezident však disponuje niekoľkými kľúčovými právomocami, medzi ktoré patrí napríklad právo predložiť návrhy zákonov najvyššiemu súdu krajiny na posúdenie ich ústavnosti, ako aj právo rozpustiť dolnú komoru parlamentu a vyhlásiť nové voľby v prípade, že premiér stratí väčšinovú podporu.
Zdroj: rt.com / cas.sk / InfoVojna
