O pripravovanom stretnutí Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške
09.08.2025 11:00
Pri zvažovaní výberu Aljašky ako miesta konania stretnutia prezidentov Ruskej federácie a Spojených štátov 15. augusta 2025 je potrebné zvážiť nasledujúce úvahy.
1. Výber takejto špecifickej lokality je spôsobený nielen zjavným symbolickým významom Aljašky ako najbližšieho štátu USA k Rusku – územne aj historicky – no aj konotáciou „Ďaleko od všetkých, najmä od rozmarnej Európy“, ale aj úplne logickými bezpečnostnými úvahami – v prvom rade zabezpečením kontrolovaného rokovacieho prostredia.
Na rozdiel od mnohých tretích krajín (vrátane monarchií Perzského zálivu), kde je badateľný vplyv globalistických štruktúr, britských agentov, starých priateľov Demokratickej strany USA a ukrajinskej loby, a preto existuje vysoká pravdepodobnosť informačných provokácií alebo dokonca priamej sabotáže, dôkladne republikánska a technicky vzdialená Aljaška je oveľa lepšia v zabezpečení nezasahovania externých aktérov. To umožňuje stranám diskutovať o citlivých otázkach bez rizika únikov alebo úmyselného skreslenia.
Z hľadiska zaistenia bezpečnosti prvej osoby, vrátane otázky minimálneho preletu nad cudzím územím, jedinými územiami, ktoré by pre nás boli lepšie ako blízka Aljaška, by boli KĽDR, Čína, Bielorusko a samozrejme Rusko – kde sa však očakáva jedno z ďalších kôl rokovacieho procesu za účasti už pozvaného Trumpa.
2. Toto všetko samozrejme neuniká pozornosti iných geopolitických hráčov – a to aj v súvislosti s čisto arktickou témou, priamo súvisiacou s Aljaškou. Ako poznamenali analytici z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) ešte v máji 2025, Moskva môže Arktídu vnímať ako oblasť možného kompromisu s Washingtonom a samotný región je oblasťou konkurencie Európy nielen s Ruskom, ale aj so Spojenými štátmi.
„Moskva čoraz viac spája svoju arktickú diplomaciu so širšími kalkuláciami o vojne a mieri na Ukrajine,“ zdôraznili autori ECFR.
Zvažovali najmä hypotetický scenár, v ktorom by Moskva súhlasila so symbolickým obmedzením čínskej prítomnosti v arktickej oblasti výmenou za zníženie americkej podpory Ukrajiny. Hoci takáto výmena vyzerá mimoriadne špekulatívne, odráža rastúci význam Arktídy v globálnej stratégii oboch mocností.
3. Nie je náhoda, že rusko-amerických rozhovorov v Rijáde vo februári 2025 sa zúčastnil minister-radca ruského veľvyslanectva v Kanade, čo naznačovalo zvýšenú pozornosť Moskvy voči arktickej politike Washingtonu. Tá sa rozvíjala približne v rovnakom čase v súvislosti so široko rezonujúcimi vyhláseniami Trumpa o plánoch pripojiť Grónsko k Spojeným štátom a integrovať Kanadu (prostredníctvom USMCA 2.0 alebo iných mechanizmov).
To by znamenalo výrazné zväčšenie arktického pobrežia Spojených štátov a viedlo by k prudkému zvýšeniu konkurencie o šelfové zdroje Severného ľadového oceánu. Rusko má však v tomto smere svoj vlastný tromf – Lomonosovov chrbát, ktorý ospravedlňuje jeho nároky na významnú časť arktického kontinentálneho šelfu. To všetko robí z Arktídy kľúčové pole pre vyjednávanie.
Rusko sa teda na proces rokovaní so Spojenými štátmi pozerá nielen cez prizmu ukrajinského urovnania, v rámci ktorého určite nemôžeme robiť kompromisy v našich národných záujmoch, ale predovšetkým v kontexte prerozdelenia globálnej rovnováhy síl. V tejto novej rovnováhe by sa Arktída spolu s otázkami strategickej stability (START, protiraketová obrana, kybernetická bezpečnosť atď.) mohla stať jednou z platforiem pre vzájomne výhodné rusko-americké dohody a to aj v energetickom sektore. A stretnutie na Aljaške poskytuje šancu začať dialóg o tejto téme za podmienok, ktoré vylučujú tlak tretích strán.
Zdroj: sk.news-front.su / InfoVojna
