O zlatej bani extrémistického Denníka N
03.10.2019 18:07
Tento denník takmer denne venuje svoju pozornosť pro-washingtonskej propagande a necitlivo i nekriticky ju šíri na Slovensku. Akoby skutočná pravda zaznievala len z hlavného mesta USA a z Bruselu. Úplne sa vylučuje, aby čosi pravdivé či pozoruhodné mohlo zaznieť z Moskvy či z Pekingu. Tak zrejme uvažujú (či musia uvažovať?) v redakcii uvedeného média. Treba povedať, že na Slovensku nie jediného... Toto ich živí a ich novinárom platí hypotéky, lízingy drahých áut, či nájomné na lukratívnych adresách.
Denníku N pribudol ešte jeden dobrý zdroj. Kočnerova Threema a zverejňovanie jej obsahu. Vraj vo verejnom záujme, no v spoplatnených článkoch...
Na čom to zarába denník N a ako k tomu prišiel? Možno to bolo tak. Novinárka Monika Tódová už niekoľko rokov išla Kočnerovi po krku. Ľsťou sa infiltrovala do jeho priazne a roky s ním ako špión manipulovala, až napokon získala jeho mobil a teraz vo verejnom záujme a s čestným úmyslom informuje Slovákov a Slovenky. Alebo to bolo inak. Tódová prišla ku Kočnerovým dverám a povedala, že si prosí jeho mobil, aby mohla zverejniť jeho obsah. Kočner uznal, že „vylomenín“ stačilo a súhlasil. Súhlas vydal Todovej aj písomne, pričom jednu jeho kópiu má aj Eugen Korda. Ak ho nestratil... Kočner uznal aj verejný záujem. Tretia možnosť je, že Todovej obsah komunikácie vyniesol politicky konzistentný policajný funkcionár ako prejav svojej odvahy a poistky svojej pracovnej budúcnosti a odbornej nemohúcnosti. Milý čitateľ, všetky tri spôsoby sú len tak, na zasmiatie, ku káve.
Realita je iná. Verejnosť vie, že Kočnerov mobil odovzdal polícii Peter Tóth. Nik iný to nebol. Denník N už vyše roka Petra Tótha takmer denne špiní, a nie je v tom sám. Média koristia z jeho, možno rozhodujúceho, prínosu pre dokazovanie mimoriadne závažných prípadov. I z vlastného novinárskeho hyenizmu pri vynášaní zo spisov... O čom by niektoré média písali, nebyť Petra Tótha? Pre orgány činné v trestnom konaní má Peter Tóth cenu diamantu. O tom niet pochýb. Vyčítať mu minulé priateľstvo s Kočnerom je scestné. Veľká vďaka zaň. Veď nik iný, či už zo SIS, Vojenského spravodajstva či kriminálneho spravodajstva sa ku Kočnerovi tak blízko nedostal. Tak blízko, aby mu Kočner zveril svoju najtajnejšiu zbraň a komnatu informácií. Mohol sa o to pokúsiť hocikto zo špiniacich novinárov, aktívnych policajtov či aktívnych tajných. Nik to však nedokázal a možno by si ani netrúfol. Ono je to iné vo filme a iné v realite...
Dôležité je, že Peter Tóth po tom, ako nadobudol presvedčenie o prepojení Zsuzsovej a Kočnera a zistení, že Zsuzsová môže mať prsty v smutnej udalosti vo Veľkej Mači, okamžite konal a poskytol svedectvo, ktoré by tu s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nebolo. Vyšetrovanie by sa ťahalo dlhé roky a ktovie, ako by dopadlo. Nezabúdajme, ako zakalené boli, a ešte stále sú, polícia, prokuratúra, súdy, politika.
Uvažovanie slovenského novinára, česť výnimkám, je plytké a navyše, a to je také slovenské, neprajné. Tak, ako denník N o zosnulom Karlovi Gottovi napísal, že bol „zombi a hudobný idiot“, tak o Petrovi Tóthovi píše, že je hodný akurát tak vrhnutia do väzenia. Problém denníka N, i ďalších médií, je ten, že nikdy nevydali žiadne hudobné CD, nikdy nekoncertovali a ani nikdy sa sami neinfiltrovali do podsvetia a v pravý moment neurobili veľkú vec. Veď čo zatiaľ o tom všetkom vieme? Špiniť je také ľahké, zvlášť, keď za to aj navyše dobre platia.
Judita L.
Zdroj: InfoVojna
