Pearl Harbor 2 alebo ukrajinský dronový útok na ruské strategické bombardéry očami advokáta Petra Weisa
03.06.2025 14:20
Médiá jedného aj druhého prúdu veselo informujú, že ukrajinský kamiónový útok na strategické bombardéry ruskej armády možno nazvať druhým Pearl Harborom. Teraz nejdem písať o tom, ako dopadol národ, kto bombardoval prvý Pearl Harbor, je to totiž notoricky známa vec a ani o tom, akú úlohu mal Rus Fitin v tom, že Japonci sa do akcie Pearl Harbor vôbec pustili.
O inom som dnes chcel.
Bol to naozaj Pearl Harbor. Lenže porazeným v tomto bombardovaní bol opäť ten istý, Spojené štáty americké. A aj vysvetlím, prečo sa domnievam, že tomu tak je.
Existuje totiž dohoda, ktorej signatármi sú tak Američania, ako aj Rusi. Volá sa New START (The New Strategic Arms Reduction Treaty). Text dohody (TU) A tá okrem iného hovorí, že strategické bombardéry musia byť držané v limitovanom počte, ich zámenu kus za kus musí druhá strana detailne vidieť a musia byť držané na konkrétnych letiskách tak, aby ich druhá strana z orbitu mala na očiach. Ide totiž o možné nosiče jadrových hlavíc. Zatiaľ to dáva logiku, že? Nikto nechce “zažiť” jadrový spád.
Obaja signatári tak poskytujú druhej zmluvnej strane bezpečnostné záruky, že k porušeniu dohody nedôjde ani zo strán spriatelených krajín (napr. koncentrované v bloku NATO). Preto trebárs taká Venezuela iba šúcha nôžkami a neostreľuje Floridu alebo Texas, ani jej agenti (zatiaľ) nejazdia po SŠA v dodávkach a kamiónoch. Tieto záväzky ostávajú v platnosti do februára 2026 aj napriek jednostrannému suspendovaniu niektorých častí dohody zo strany Ruska v roku 2023 (TU).
Bod 2. Bez ingerencie NATO by Ukrajina nevedela operáciu uskutočiť (je totiž zvrchu slepá, nemá vlastné satelity).
Možno preto povedať, že Američania zlyhali v realizácii prísľubu poskytnutia záruk a dali Rusom voľnú kartu v procese možného jednostranného ukončenia dohody New START a naštartovaním jadrového zbrojenia, prípadne masovej produkcie strategických bombardérov.
Mimochodom, množstvo zničených bombardérov neohrozuje akcieschopnosť Ruska v ukrajinskom konflikte. Skôr mal propagačný charakter. Pokiaľ totiž hovoríme len o lokalizovanom konflikte (a nie svetovom), 13 alebo 40 “uzemnených” bombardérov nerieši nič.
Akurát stále platí, že NATO asi nepochopilo slová Hermanna Göringa, keď tesne pred smrťou povedal, parafrázujem, že tento typ vojenských akcií nedestabilizuje krajinu, na ktorú sa útočí, naopak, posilní ich národovectvo a jednotu pre vládou určený cieľ. Podobne, ako kurské dobrodružstvo. A možno to naopak pochopili správne a úmysel vedenia NATO je udržiavať konflikt živý a ešte ho rozšíriť. Ktovie.
Dozvieme sa časom.
História sa opakuje, lebo ľudská povaha sa vzásade nemení.
Či to Američania pochopili? To uvidíme iba vtedy, ak prídu sami s tým, že svojim 13tim (40tim) bombardérom ustrihnú chvost. Presne podľa zmluvy. Podľa mňa to ale neurobia.
Autor: JUDr. Peter Weis - advokát a konateľ právnickej kancelárie Weis & Partners
Zdroj: Advokátska kancelária Weis & Partners / InfoVojna
