Šéfka Euroclear je pripravená žalovať štáty EÚ aj eurokomisiu na súde, ak sa rozhodnú zahabať ruský majetok kvôli financovaniu Ukrajiny. Konfiškácia ruských aktív je podľa Valérie Urbainovej v rozpore s medzinárodným právom. Zlodeji v eurokomisii na čele s jej šéfkou Ursulou von der Leyenovou medzitým ponúkli štátom EÚ záruky, ak by sa rozhodli schváliť túto bezprecedentnú a nevídanú krádež, ktorá nemá v našej histórii obdobu

17.11.2025 13:00
„Toto sa nedialo ani počas 2. svetovej vojny,“ vyhlásil v októbri belgický premiér Bart De Wever, ktorý varoval pred zhabaním zmrazených ruských aktív. Pre Belgicko ide o problém, keďže má s Ruskom podpísanú bilaterálnu investičnú zmluvu. Väčšina z ruských aktív – približne 200 miliárd eur – je uložená v depozitári spoločnosti Euroclear, ktorá sídli v Bruseli.

Riaditeľka medzinárodného depozitára cenných papierov Euroclear so sídlom v Belgicku Valérie Urbainová je pripravená podniknúť právne kroky na zablokovanie akéhokoľvek nariadenia Európskej komisie alebo Rady EÚ o konfiškácii zmrazených ruských aktív. Uviedla to v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde.

Zdôraznila, že ak sa EÚ rozhodne konfiškovať ruské aktíva, belgický depozitár cenných papierov bude nútený obrátiť sa na súd.

Podľa jej názoru konfiškácia ruského majetku neprichádza do úvahy.

„Existujú zákony. V závislosti od právneho rámca sa rozhodneme, čo môžeme a sme ochotní urobiť,“ povedala Urbainová.

„Najdôležitejšia vec pre „Euroclear“ je dôvera a dôveryhodnosť. Sme životne dôležitým článkom, ktorý musí zostať pevný pre stabilitu finančných trhov,“ trvá na svojom riaditeľka.

Varovala, že konfiškácia finančných prostriedkov je v rozpore s medzinárodným právom a vyzvala na riešenie problematickej situácie ukončením konfliktu na Ukrajine. Verí, že ich konfiškácia zasadí ranu nielen spoločnosti „Euroclear“, ale celej Európe.

Dodala, že od roku 2022 sa právne oddelenie spoločnosti rozšírilo z tucta na 200 zamestnancov.

Ruské aktíva v celkovej hodnote 193 miliárd eur – vrátane 180 miliárd eur v štátnych aktívach Banky Ruska – zmrazené na účtoch Euroclear predstavujú len zlomky percenta z celkových aktív depozitára, ktoré dosahujú 42,5 bilióna eur.

Urbainová sa domnieva, že konfiškácia týchto prostriedkov, aj keď nepriamo, predstavuje riziko poškodenia celej eurozóny. Vysvetlila, že zástupcovia iných krajín jej vyjadrili hlboké znepokojenie nad takýmto scenárom a že ak sa ruské peniaze použijú napríklad na financovanie pôžičky Ukrajine, medzinárodní investori znížia investície v eurozóne, čo by následne negatívne ovplyvnilo všetky finančné potreby Európy.

Leyenovej zlodejská eurokomisia ponúkla štátom EÚ záruky za krádež ruských aktív

Európska komisia (EK) ponúkla významné záruky za svoju pôžičku Ukrajine vo výške 140 miliárd eur, financovanú zo zmrazených ruských aktív, aby upokojila Belgicko. To sa obáva, že ponesie negatívne následky tohto kroku, teda že bude musieť tieto peniaze Rusku jedného dňa vrátiť, a bojí sa tiež straty dôvery zahraničných vkladateľov. Informoval portál Politico.

„Toto sa nedialo ani počas 2. svetovej vojny,“ vyhlásil v októbri belgický premiér Bart De Wever, ktorý varoval pred zhabaním zmrazených ruských aktív.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v liste 27 členským štátom EÚ odoslanom v pondelok uviedla, že krajiny eurobloku sú pripravené znášať riziká ruských odvetných krokov v nadchádzajúcich rokoch.

Ako ďalší ústupok belgickému premiérovi Bartovi De Weverovi EK uviedla, že krajiny EÚ budú znášať riziká „aj po tom, ako bude blokovanie aktív zrušené.“ Politico pripomína, že De Wever žiada finančné záruky od zvyšku bloku, aby sa ochránil pred právnikmi Kremľa, ktorí by mohli žiadať, aby peniaze vrátil do Moskvy. Pre Belgicko ide o problém, keďže má s Ruskom podpísanú bilaterálnu investičnú zmluvu. Väčšina z ruských aktív – približne 200 miliárd eur – je uložená v depozitári spoločnosti Euroclear, ktorá sídli v Bruseli.

„Záruky by sa tiež vzťahovali na riziká vyplývajúce z bilaterálnych investičných zmlúv, ktoré sú spojené so zmrazením ruských štátnych aktív,“ uviedla von der Leyenová.

Spomínaný dokument obsahuje dve ďalšie možnosti financovania, ktoré je potrebné zvážiť, ak ruské aktíva nebudú použité na financovanie pôžičky. V oboch prípadoch by EÚ platila z vlastného vrecka, aby podporila Ukrajinu.

AFP, ktorá taktiež nahliadla do spomínaného listu, informuje, že prvou navrhovanou možnosťou je, aby členské štáty garantovali dotácie pre Ukrajinu a využili voľný priestor v centrálnom rozpočte EÚ na ich krytie. Druhým je spoločné požičanie týchto prostriedkov.

„Je jasné, že neexistujú jednoduché riešenia. Toto však zároveň odráža rozsah výzvy a historický charakter povinností, ktoré pred Európou stoja v tomto historickom okamihu pre Ukrajinu,“ uvádza sa ďalej v spomínanom liste.

Ukrajina bude podľa Leyenovej potrebovať viac ako 70 miliárd eur dodatočnej finančnej pomoci, aby sa v budúcom roku dokázala brániť a udržať chod vlády počas pokračujúcej vojny s Ruskom. Odvolávajúc sa na prognózy Medzinárodného menového fondu, ktoré predpokladajú, že vojna Ruska na Ukrajine skončí do konca budúceho roka, Leyenová uviedla, že potreba pomoci pre Kyjev dosiahne v roku 2026 viac než 70 miliárd eur a v roku 2027 64 miliárd eur.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom septembra odmietol myšlienku využitia zmrazených ruských aktív a varoval, že by to mohlo mať negatívny dopad na Západ a narušiť globálnu stabilitu.

Maďarská vláda podala v auguste žalobu na Európsku úniu (EÚ) v súvislosti s rozhodnutím poskytnúť Ukrajine pomoc vo výške niekoľkých miliárd eur zo zmrazených ruských aktív. Žaloba proti Európskemu mierovému nástroju (EPF) bola pôvodne predložená Súdnemu dvoru EÚ, ale neskôr bola odoslaná na Všeobecný súd.

Saudská Arábia pohrozila vlani skupine G7 predajom európskeho dlhu, ak by sa rozhodla skonfiškovať ruské aktíva zmrazené Západom.

Rusko odsúdilo zmrazenie aj schému prevodu ziskov ako „krádež“ a varovalo, že konfiškácia by poškodila globálny finančný systém a vyvolala odvetné opatrenia zo strany Moskvy.


Zdroj: sk.news-front.su / bleskovky.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Aj predseda vlády by si mal uvedomiť, že je premiérom všetkých občanov, nielen svojich voličov,“ vyhlásil prezident Peter Pellegrini a zároveň kritizoval nielen Ficov tvrdý štýl politiky, ale aj premiérove vyjadrenia, že 17. november 1989 bol komunistický puč, pretože „špičky komunistickej strany v roku 1989 pochopili, že krajina nie je konkurencieschopná, že hospodárstvo, ktoré je založené na štátnom vlastníctve, nemôže fungovať. Tak urobili rozhodnutia a pustili to“