Slovinský premiér Robert Golob chce vypísať referendum o zotrvaní jeho krajiny v NATO. Dôvodom je plán Severoatlantickej aliancie, aby jej členské štáty zvyšovali výdavky na zbrojenie
07.07.2025 15:00
Slovinský premiér Robert Golob oznámil že, bude iniciovať referendum o zotrvaní svojej krajiny v Severoatlantickej aliancii. Ide o reakciu na neúspech jeho strany pri hlasovaní o obranných výdavkoch v parlamente. Informuje o tom portál Euractiv.
V piatkovom hlasovaní slovinskí poslanci schválili návrh strany Ľavica, člena vládnej koalície, na usporiadanie referenda o zvýšení obranných výdavkov na tri percentá HDP do roku 2030, čo predstavuje približne 2,1 miliardy eur.
Návrh prešiel tesným pomerom 46:42 hlasov. Za boli poslanci Konzervatívnej opozície i niektorí koaliční partneri, kým premiérova Strana slobody hlasovala proti. Táto porážka vyvolala obavy v Golobovej centristickej koalícii a prehĺbila napätie medzi liberálmi, sociálnymi demokratmi a Ľavicou v rámci vlády.
„Existujú len dve cesty: buď zostaneme v NATO a plníme si naše záväzky, alebo z aliancie odídeme – všetko ostatné je populistické klamanie občanov Slovinska,“ reagoval Golob v piatkovom vyhlásení vlády.
Predsednik vlade ???????? dr. Robert Golob:
— Vlada Republike Slovenije (@vladaRS) July 4, 2025
"Koalicija SDS, NSi in SD je danes potrdili odločitev o novem nesmiselnem referendumu.
Da se odpravi vsak dvom o resnični volji ljudstva, bo Svoboda naslednji teden vložila svojo referendumsko pobudo in sicer glede članstva Slovenije v…
Návrh na referendum o členstve v NATO má byť formálne predložený budúci týždeň. Referendum bude konzultatívne, teda výsledok nebude právne záväzný, no má priniesť jasné stanovisko verejnosti.
Opozičná SDS vedená Janezom Janšom požaduje, aby bolo referendum spojené aj s vyjadrením dôvery vláde. Golob však túto požiadavku odmieta.
Slovinsko pritom patrí k štátom, ktoré nesplnili ani predošlý cieľ NATO alokovať dve percentá HDP na obranu.
Na nedávnom samite NATO v Haagu sa spojenci dohodli, že do roku 2035 zvýšia výdavky na obranu na päť percent HDP, z čoho minimálne 3,5 percenta pôjde priamo na vojenské potreby a zvyšných 1,5 percenta na infraštruktúru, civilnú pripravenosť či posilnenie obranného priemyslu. Ako hlavnú hrozbu označila Aliancia na samite Rusko.
Prezident Peter Pellegrini na samite s týmto plánom súhlasil, Slovensko taktiež podporilo predĺženie lehoty na zvýšenie výdavkov na desať rokov.
Vláda pod vedením premiéra Roberta Fica trvala na tom, že tempo aj štruktúra nárastu výdavkov na obranu musia ostať v kompetencii Slovenska.
Fico vyhlásil, že akékoľvek ďalšie výdavky v blízkej budúcnosti budú smerovať do „duálneho využitia“ – teda napríklad na infraštruktúru ako cesty či nemocnice – a nie na rýchle zbrojenie, ktoré by ohrozilo konsolidáciu verejných financií. Slovensko podľa neho „dokáže splniť záväzky NATO aj pri existujúcom rozpočte“.
Vládna strana SNS však s navýšením obranných výdavkov nesúhlasí. Andrej Danko pred samitom vyzval prezidenta Pellegriniho, aby sa postavil proti navýšeniu výdavkov.
Zdroj: hnonline.sk
