Štúdia Medzinárodného menového fondu spochybňuje efektivitu zelenej transformácie. Finanční giganti BlackRock, JPMorgan a Deutsche Bank hromadne opúšťajú klimatickú koalíciu Climate Action 100+. Na dekarbonizáciu sú potrebné suroviny, ktorých výroba závisí od fosílnych palív

26.08.2026 08:30

Pozornosti svetových médií takmer uniklo, že Medzinárodný menový fond (MMF) zverejnil v júli analýzu, podľa ktorej vo svete v skutočnosti nedochádza k žiadnej energetickej transformácii. Zásadný predpoklad, na ktorom sa zakladá politika EÚ, v reálnych dátach neexistuje.

Hoci rozsiahla štúdia s názvom The Generalized Jevons Paradox and the Future of Energy (Zovšeobecnený Jevonsov paradox a budúcnosť energetiky) nepredstavuje priamo stanovisko vedenia MMF, ale dokument, ktorý má vyvolať diskusiu, ide o výbušný materiál uverejnený pod záštitou a na oficiálnom webe tejto významnej finančnej inštitúcie. Celkom dobre dopĺňa obraz toho, ako sa dôležité svetové finančné inštitúcie a banky začali od začiatku roka 2024 zbavovať aktív spojených so zelenou transformáciou. 

Najväčší správca aktív na svete, americká spoločnosť BlackRock, z tejto investičnej politiky vycúval rovnako ako popredné banky JP Morgan, Deutsche Bank a desiatky ďalších. Zistili, že ich členstvo v koalícii známej ako Climate Action 100+, ktorá vznikla v roku 2017 v snahe investorov z Wall Street zapojiť sa do boja proti zmene klímy a vytvoriť nové hodnoty pre svojich akcionárov, žiadne mimoriadne zisky neprinieslo. Práve naopak.

Výskumníci MMF použili pri interpretácii zhromaždených dát známy Jevonsov paradox. William Stanley Jevons opísal tento jav už v roku 1865 a konštatoval, že vyššia efektívnosť v ekonomike znižuje cenu za jednotku, čo stimuluje dopyt do takej miery, že celkový objem spotreby narastie. To isté platí aj pre súčasnú požiadavku dekarbonizácie, ktorá je pred verejnosťou prezentovaná ako údajná cesta k spomaleniu klimatických zmien. 

Ak odhliadneme od ideologizovaného a izolovaného postoja Európskej únie, stelesneného politikou Európskej zelenej dohody, v celosvetovom meradle nedochádza k žiadnemu nahrádzaniu tzv. špinavých zdrojov. Uhlie nikdy nevytlačilo drevo, ropa nikdy nevytlačila uhlie a obnoviteľné zdroje nevytláčajú uhľovodíky. Podľa autorov štúdie ľudstvo dnes spaľuje dokonca viac biomasy ako v roku 1800, keď však na planéte žila len miliarda ľudí v porovnaní s dnešným počtom 8,5 miliardy.

Nárast inštalovaných kapacít OZE rozširuje spotrebu, nenahrádza fosílne zdroje

V Európe aj v mnohých iných krajinách sveta síce pozorujeme nárast inštalovaných kapacít prevažne solárnych a veterných zdrojov, takže percentuálny podiel fosílnych palív klesá. Pretože však spotreba energie zásadným spôsobom stúpa, ťažba a spotreba uhlia, ropy a zemného plynu sa v absolútnych číslach zvyšuje. Celkové emisie skleníkových plynov tak každoročne dosahujú nové rekordy.

Autori vo svojej analýze pre MMF konštatovali: „Predkladáme dôkazy o jave, ktorý nazývame zovšeobecnený Jevonsov paradox: na úrovni svetovej ekonomiky vedie vyššia energetická účinnosť (a vyššia účinnosť pri využívaní iných surovín) k vyššej – nie nižšej – celkovej spotrebe energie (a celkovej spotrebe iných surovín). Hoci sa to zdá neintuitívne, znamená to, že nižšia uhlíková intenzita svetovej ekonomiky, meraná emisiami na jednotku HDP, pravdepodobne povedie v základnom scenári k vyšším – alebo prinajmenšom trvalo vysokým – globálnym emisiám.“ 

Napriek početným technologickým inováciám v 20. a 21. storočí sa celková spotreba všetkých druhov energie a surovín v priebehu času zvýšila. Dokument MMF dokazuje, že toky materiálov sa riadia skôr aditívnou dynamikou než dynamikou substitúcie.

Obnoviteľné zdroje si vyžadujú spotrebu surovín závislých od fosílnych palív

Podľa expertov MMF je mylná predstava, že na dosiahnutie dekarbonizácie stačí nahradiť výrobu elektriny z fosílnych palív výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov.

„Hoci by budovanie infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje energie s cieľom dekarbonizácie globálnej výroby elektriny generovalo relatívne malé množstvo CO₂, jej následné využitie (tovar, služby a infraštruktúra napájaná nízkouhlíkovou elektrinou) so sebou prináša spotrebu surovín, ktorá závisí od fosílnych palív – a podľa všetkého to tak zostane aj naďalej,“ napísali vo svojej analýze autori William Oman, Etienne Espagne a Jean-Baptiste Fressoz. 

Podľa nich rýchly nárast emisií v 20. storočí nastal súbežne s bezprecedentným hospodárskym rastom a s pribúdaním obyvateľstva. 

Pri hodnotení energetickej transformácie v 19. a 20. storočí, v súčasnosti aj v hypotézach o budúcom vývoji analytici MMF dospeli k záveru, že v absolútnych číslach k energetickej transformácii nedochádza. Kolísanie podielov globálnych zdrojov energie v priebehu času zakrýva rastúcu úroveň spotreby všetkých druhov energie. Hoci od roku 1800 došlo k výrazným zmenám v podieloch rôznych druhov energie v primárnom energetickom mixe, v absolútnych číslach spotreba všetkých druhov energie a surovín od roku 1800 neustále rastie. Neustále zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe v posledných desaťročiach sprevádzal rast spotreby fosílnych palív. V absolútnych číslach nebol nárast celkovej spotreby energie, spotreby fosílnych palív ani spotreby energie z obnoviteľných zdrojov nikdy taký vysoký ako v dvoch desaťročiach po roku 2000.

Graf: Rast celkovej globálnej spotreby primárnych zdrojov energie vrátane fosílnych (v EJ v 20-ročných obdobiach) v rokoch 1800 až 2019

Graf: Globálna spotreba primárnych zdrojov energie (v EJ ročne) v rokoch 1970 až 2024

Hoci sa uhlíková intenzita globálnej ekonomiky znižuje, emisie neustále rastú a dosahujú maximá

Hoci sa podľa analýzy MMF postupne znižuje uhlíková intenzita globálnej ekonomiky, zároveň dochádza k nárastu emisií. Rastúca energetická účinnosť a rýchle zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v posledných desaťročiach existujú súbežne s vysokými investíciami do fosílnych palív, ako aj s rastúcou úlohou fosílnych palív v hlavných odvetviach, ako sú poľnohospodárstvo, stavebníctvo a obrana. 

Výrobnú štruktúru globálnej ekonomiky naďalej charakterizuje výroba a spotreba s vysokými emisiami, a to aj napriek tomu, že v nových investíciách do energetiky v súčasnosti prevládajú obnoviteľné zdroje (dve tretiny globálnych investícií do energetiky podľa Medzinárodnej energetickej agentúry, 2024).

Graf: Klesajúca uhlíková intenzita svetovej ekonomiky (v kg/$) a rastúce emisie (v Gt CO₂e) v rokoch 1820 až 2022

Ako upozornili autori analýzy MMF, napriek medzinárodne deklarovaným cieľom obmedziť emisie na jeseň 2023 vlády po celom svete stále plánovali, že v roku 2030 vyprodukujú viac ako dvojnásobok fosílnych palív, než by zodpovedalo mediánovej trajektórii otepľovania planéty o 1,5 °C (UNEP 2023). 

Odborníci z MMF poukazujú na to, že len v roku 2024 Čína schválila takmer 67 GW nových kapacít uhoľných elektrární a takmer 98 GW nových alebo obnovených projektov uhoľných elektrární, čo je najvyššia úroveň od roku 2015.

Graf: Podiel uhlia na primárnych zdrojoch energie vo svete (v EJ ročne) v rokoch 1800 až 2024

Vyššia spotreba elektriny sa spája s vyššou spotrebou fosílnych palív

Ako pripomína analýza MMF, podľa všeobecne prijatého názoru je elektrifikácia v kombinácii s rozsiahlym zavádzaním nízkouhlíkových technológií na výrobu elektriny rozhodujúca pre globálnu dekarbonizáciu (IPCC 2022, IEA 2024). Ako však odborníci dokazujú, zavádzanie nízkouhlíkových technológií na výrobu elektrickej energie v posledných desaťročiach sprevádzal rovnako silný (hoci mierne klesajúci) rast celkovej spotreby energie aj fosílnych palív. 

Výskumníci MMF zistili takmer dokonalú koreláciu medzi podielom elektriny v celosvetovej konečnej spotrebe energie a celkovou spotrebou energie, ako aj celkovou spotrebou fosílnych palív za posledných 50 rokov.

Graf: Rast spotreby elektriny (v MJ) pri ťažbe zemného plynu

Rozmach obnoviteľných zdrojov energie vyvoláva väčšiu závislosť od fosílnych palív

Experti z MMF upozornili na to, že doterajšia čiastočná dekarbonizácia sa týkala predovšetkým elektriny, ktorá predstavuje 40 percent globálnych emisií, no v menšej miere aj vykurovania a pozemnej dopravy. V prípade leteckej a námornej dopravy, hutníckeho a oceliarskeho priemyslu, výroby cementu, plastov, hnojív, poľnohospodárstva, stavebníctva a zbrojárskeho priemyslu zostávajú technologické vyhliadky na dekarbonizáciu veľmi neisté. 

Podľa autorov analýzy to dokazuje, že sa podceňuje náročnosť dekarbonizácie týchto hospodárskych odvetví závislých od vysokoteplotných procesov, ktorých elektrifikácia vo veľkom rozsahu je veľmi náročná. Existuje riziko, že rozmach obnoviteľných zdrojov energie vyvolá závislosť od fosílnych palív, pretože materiály potrebné na ich výrobu je nutné – ako inak – vyrobiť spôsobom, ktorý spôsobuje emisie. Prerušovanú výrobu z obnoviteľných zdrojov treba navyše kompenzovať fosílnymi zdrojmi.

Existujú však aj významné zabudované emisie v pilieroch priemyselnej činnosti: v rope, oceli a uhlí. Ropa sa získava čerpadlami z ocele, prepravuje sa na oceľových lodiach, v cisternových vagónoch a ropovodmi, rafinuje sa v oceliarňach a nakoniec sa spaľuje v oceľových motoroch, ktoré poháňajú oceľové stroje. A väčšina tejto ocele (viac ako tri štvrtiny) sa vyrába z uhlia – čo si pri výrobe ropy vyžaduje veľké množstvo uhlia (globálne asi jednu miliardu ton ročne).

Autori analýzy MMF pripomenuli citát z diela kanadského vedca českého pôvodu Václava Smila o tom, že „piliermi priemyselnej civilizácie“ sú oceľ, cement, plasty a hnojivá. Podľa ich záveru je veľmi nepravdepodobné, že by obnoviteľné zdroje energie dokázali do roku 2050 v globálnom meradle konkurencieschopne vyrábať tieto materiály, ktoré sú základom moderného hospodárstva.

Odstrašujúci príklad nemeckej energetickej transformácie

Ak má niekto pochybnosti o praktických dôsledkoch analýzy MMF, stačí sa pozrieť na výsledky 25-ročnej nemeckej energetickej transformácie známej ako Energiewende. Za uplynulé štvrťstoročie sa na ňu z vládnych zdrojov vyplatilo 600 miliárd eur, celkovo však viac ako bilión eur. V prepočte to zodpovedá 25 rokom výdavkov štátneho rozpočtu Českej republiky alebo približne 70 rokom výdavkov štátneho rozpočtu Slovenska. Nemecko dnes dosahuje 56-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na hrubej spotrebe elektriny.

Čím viac zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov sa za posledných 10 rokov nainštalovalo, tým menej elektriny krajina spotrebovala. Pri výrobe elektriny (približne 650 TWh v roku 2016 oproti približne 500 TWh v roku 2025) tak nebolo možné využiť úspory z rozsahu. Prečo? Celkové systémové náklady, dotácie, platby za kapacitu pre fosílne zdroje a obrovské výdavky na rozširovanie elektrickej siete zvýšili ceny energie natoľko, že nemecký priemysel od roku 2017 znížil objem výroby o 17 až 20 %. 

Agentúra Reuters s odvolaním sa na správu Nemeckého ekonomického inštitútu (IW Köln) uviedla, že v roku 2025 klesol počet ľudí zamestnaných v priemysle na desaťročné minimum. Podiel priemyslu na celkovom nemeckom trhu práce sa znížil z 22 percent v roku 2014 na 19 percent v minulom roku. Potvrdzuje to, že Nemecko v dôsledku nezvládnutej energetickej transformácie, neúnosne vysokých cien energie, regulácií a byrokracie stráca priemyselné kapacity zatváraním tovární alebo ich presúvaním za hranice EÚ. 

Názorným príkladom sú státisíce priamo ohrozených pracovných miest v nemeckých automobilkách, ktoré boli ešte donedávna pýchou nemeckého hospodárstva. Na jednej strane nemecká vláda pokračuje v tvrdej dekarbonizácii a energetickej transformácii s pomocou drahých emisných povoleniek (teda emisných daní), na druhej strane sa snaží rozhodujúcim priemyselným firmám drahú elektrinu čiastočne dotovať. Túto plošnú dotačnú ekonomiku sprevádza nárast štátneho dlhu, ktorý nemá v povojnových dejinách Nemecka obdobu.

Graf: Podiel jednotlivých zdrojov na primárnej spotrebe energie (v PJ a %) v Nemecku v roku 2025

Aký je doterajší výsledok nemeckej „zelenej transformácie“? Prevažne solárne a veterné zdroje energie, politicky uprednostňované a dotované už 25 rokov, tvoria len pätinu spotreby primárnych zdrojov energie. Bez ropy, zemného plynu, uhlia a produktov z nich sa ani zelené Nemecko ešte dlho nezaobíde – ak vôbec niekedy.

Snahy o zníženie súčasného 6-percentného podielu krajín EÚ na celkových rastúcich emisiách skleníkových plynov vo svete na nulu do roku 2050 znamenajú na pozadí analýzy MMF jediné: planéta si nulové emisie EÚ ani nevšimne, zatiaľ čo z Európskej únie a jej členských štátov sa zrejme stane priemyselné múzeum a hospodársky skanzen.

Zdroj:  epochtimes.sk