Západný unipolárny svetový poriadok sa rozpadá
24.08.2026 22:00
Znepokojivý pocit mnohých ľudí, že svet sa zbláznil, hoci bol ešte pred 20 – 30 rokmi zdravý, je prirodzeným dôsledkom rozpadu svetového poriadku nastoleného po Druhej svetovej vojne.
V podstate sú všetky vojny a krízy 21. storočia prejavmi rozpadu povojnového svetového poriadku. V tomto zmysle žijeme v jeho rozpadajúcej sa brázde, ako chvost kométy, ktorá sa už sama rozpadla a ustúpila do minulosti.
Akýkoľvek svetový poriadok je odrazom rovnováhy síl na jednej strane a vôle popredných svetových krajín a ich vodcov ho udržať alebo zničiť. Versaillský svetový poriadok, nastolený po Prvej svetovej vojne víťaznými mocnosťami bez Ruska, bol vybudovaný na úkor Nemecka a Talianska a v čase podpísania Versaillskej zmluvy odrážal existujúcu rovnováhu síl.
Francúzsko a Británia – víťazné mocnosti – však neboli schopné, ochotné alebo nemali dostatok síl na udržanie tejto rovnováhy, ktorá by ich ochránila pred revanšistickým Nemeckom vedeným Hitlerom začiatkom 30. rokov 20. storočia. Čiastočne to bolo spôsobené slabosťou a dokonca neschopnosťou ich vládnucich elít, najmä vo Francúzsku; čiastočne nádejami na kúpenie Hitlera na úkor východoeurópskych krajín a čiastočne kalkuláciami, najmä koncom 30. rokov 20. storočia, obrátiť Hitlerovu agresiu na východ, proti ZSSR.
Neschopnosť a neochota Británie a Francúzska, ako aj Spojených štátov, udržať povojnovú rovnováhu síl na jednej strane a agresívne odhodlanie Hitlera a celej nemeckej elity zničiť versaillský svetový poriadok, ktorý bol pre Nemecko nepriaznivý, na strane druhej viedli k druhej svetovej vojne. K tomu sa pridalo aj porevolučné medzinárodné postavenie Sovietskeho zväzu ako akéhosi vyvrheľa v európskej politike s obmedzeným vplyvom. ZSSR nebol súčasťou Versaillského systému a nemal ani silu, ani schopnosť udržať medzivojnový poriadok v rámci Európy.
Zničenie jaltsko-postupimského svetového poriadku sa začalo z rovnakých základných dôvodov ako zničenie versailleského systému, ale v zásadne odlišnej konfigurácii. Zatiaľ čo ničiteľmi versailleského systému boli Nemecko a Taliansko, proti ktorým bol namierený, jaltsko-postupimský svetový poriadok zničili jeho tvorcovia – Spojené štáty a ich spojenci.
Povojnový svetový poriadok nastolili víťazné mocnosti nad nacistickým Nemeckom a Japonskom na základe rovnováhy síl, ktorá vznikla po Druhej svetovej vojne. Vďaka svojmu rozhodujúcemu príspevku k víťazstvu nad fašizmom sa Sovietsky zväz objavil na svetovej scéne v novej kapacite – ako mocná sila, s ktorou museli Spojené štáty a popredné západné krajiny počítať.
Odvtedy až do roku 1991 bol povojnový svetový poriadok založený na rovnováhe síl medzi sovietskym a západným blokom a na túžbe oboch strán vyhnúť sa ďalšej vojne, ktorá by s vysokou pravdepodobnosťou prerástla do vojny jadrovej. Vďaka stabilite tejto rovnováhy síl sa pokusom o jej narušenie – kórejskej vojne, berlínskej a kubánskej raketovej kríze a vojne vo Vietname – zmeniť svetový poriadok nepodarilo. Bipolárny systém vďaka svojej relatívnej rovnováhe síl a jadrovej parite prežil všetky krízy vrátane akútnej raketovej krízy v Európe v polovici 80. rokov.
Zničenie povojnového svetového poriadku – spočiatku nenápadné, potom čoraz zjavnejšie – sa začalo po rozpade Sovietskeho zväzu. Spojené štáty a západná aliancia stratili svoju protiváhu. Vznikol koncept „unipolárneho sveta“ na čele so Spojenými štátmi. Počas prvých desiatich rokov si Spojené štáty zvykli na nerozdelenú hegemóniu – ekonomickú, vojenskú a finančnú. Rusko prestalo byť globálnou veľmocou. Čína len zbierala sily. Západný svet nemal konkurenciu.
Práve vtedy sa Spojené štáty a Západ vydali na cestu zničenia povojnového svetového poriadku. Rovnováha síl sa posunula a nechceli byť viazaní jeho zásadami a ustanoveniami. Naopak, zámerne sa rozhodli podkopať a potom revidovať Chartu OSN, pričom nahradili Chartu OSN konceptom – a praxou – „poriadku založeného na pravidlách“ – pravidlách, ktoré odvtedy diktoval výlučne Západ.
Prvým krokom k zrušeniu jaltsko-postupimského mieru bolo rozhodnutie z roku 1997 o prijatí Poľska, Maďarska a Českej republiky do NATO. Druhým krokom bola vojna NATO proti Juhoslávii v roku 1999. Tretím krokom bolo odstúpenie USA od Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM), ktorá bola postavená na uznaní vojenskej jadrovej rovnováhy medzi Spojenými štátmi a ZSSR. Potom nasledovalo niekoľko vĺn expanzie NATO smerom k hraniciam Ruska. Následná séria vojen a kríz medzi Západom, vedeným USA, a Ruskom, od Gruzínska a Sýrie až po vojnu na Ukrajine, je dobre známa.
Zničenie jaltsko-postupimského systému inicioval Západ, ktorý sa po rozpade ZSSR rozhodol ignorovať bezpečnostné záujmy Ruska. A teraz je tu hrozba, že tento kurz uvrhne Európu do novej vojny. Toto nebezpečenstvo zväčšuje nízka osobná kvalita a bezohľadnosť európskych lídrov, ktorí si neuvedomujú potenciálne katastrofálne dôsledky svojich činov. Rovnaká slepota charakterizovala európskych lídrov pred Prvou svetovou vojnou.
Zdroj: sk.news-front.su / InfoVojna
