USA v rámci dohody s Iránom zrušili sankcie na ťažbu, dodávky a predaj iránskej ropy. Rokovania medzi oboma krajinami vo Švajčiarsku položili podľa amerického viceprezidenta J. D. Vancea základ pre konečnú dohodu

22.06.2026 13:30

Americké ministerstvo financií v pondelok vydalo povolenie, ktorým sa na najbližšie dva mesiace rušia sankcie na ťažbu, dodávky a predaj surovej ropy, ropných a petrochemických produktov iránskeho pôvodu. Washington sa k tomuto kroku zaviazal v rámci minulotýždňovej rámcovej dohody s Teheránom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Všeobecnú licenciu s platnosťou do 21. augusta ministerstvo oznámilo počas americko-iránskych rokovaní v Švajčiarsku zameraných na dosiahnutie konečnej mierovej dohody, cestu ku ktorej otvoril podpis tzv. memoranda o porozumení minulú stredu.

„V súlade s prebiehajúcimi produktívnymi rokovaniami vo Švajčiarsku sa Irán zaviazal zabezpečiť voľný a otvorený tranzit v Hormuzskom prielive a povoliť vstup inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) do svojej krajiny,“ uviedol v pondelok k dočasnému zrušeniu sankcií na sieti X americký minister financií Scott Bessent.

Under President @realDonaldTrump and @VP, we continue to make the world safer and more prosperous.

In line with the ongoing productive talks in Switzerland, Iran has committed to free and open transit in the Strait of Hormuz and to permit International Atomic Energy Agency…

— Treasury Secretary Scott Bessent (@SecScottBessent) June 22, 2026

Spojené štáty sa na základe memoranda o porozumení zaviazali udeliť výnimku na vývoz iránskej ropy, ropných produktov a derivátov, ako aj na všetky súvisiace služby, ako sú bankové transakcie, poistenia a doprava.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí už predtým naznačilo, že svoj vývoz ropy považuje za jeden z kľúčových sľubov, ktoré musia USA splniť, aby mohlo nastať pokrok v rokovaniach o konečnej mierovej dohode.

Všeobecná licencia vydaná v pondelok podľa Reuters umožňuje dovoz ropy, petrochemických a ropných produktov iránskeho pôvodu do USA, ak je to potrebné na dokončenie ich predaja alebo dodávky. Naopak, výnimka sa nevzťahuje na transakcie, na ktorých sa podieľa Severná Kórea alebo Kuba.

J. D. Vance: Rokovania vo Švajčiarsku položili základ pre konečnú dohodu

Mierové rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom vo Švajčiarsku položili dobrý základ pre úspešnú konečnú dohodu. Uviedol to v pondelok americký viceprezident J. D. Vance.

„Konečnou dohodou je dom. Položili sme jeho základy. Dom sme síce ešte nepostavili, ale položili sme pevné základy, vďaka ktorým sa americký ľud dostane na dobré miesto,“ vyhlásil Vance.

„Je dôležité, aby sme si všetci uvedomili, koľko sa toho urobilo, ale úprimne, stále je čo robiť, pokračujeme v dosahovaní pokroku v jadrových rokovaniach, v ekonomických rokovaniach, v odmínovaní prielivov a zabezpečovaní, aby sa tok dopravy naďalej obnovoval,“ uviedol s tým, že napriek pokroku je ešte stále o čom rokovať.

Vo Švajčiarsku sa cez víkend uskutočnilo prvé kolo mierových rozhovorov medzi USA a Iránom. Delegácie viedli Vance a šéf iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. Rokovania nasledovali po minulotýždňovom uzavretí memoranda o porozumení.

Vance naznačil, že Spojené štáty by mohli súhlasiť s uvoľnením zmrazených iránskych aktív na nákupy americkej sóje, kukurice a pšenice. Irán tiež podľa neho súhlasil s opätovným návratom inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) do krajiny.

Sprostredkovatelia z Pakistanu a Kataru v noci oznámili, že Teherán a Washington sa počas rokovaní dohodli na pláne krokov, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu konečnej dohody do 60 dní. Informovali tiež, že ďalšie technické rokovania majú vo švajčiarskom Bürgenstocku pokračovať po zvyšok týždňa.

Irán a USA sa počas rokovaní dohodli aj na vytvorení koordinačnej skupiny s Libanonom, ktorej úlohou bude zaisťovať dodržiavanie ukončenia vojenských operácií v tejto krajine.

Zriadili tiež „komunikačnú linku“, aby sa zabránilo nedorozumeniam alebo incidentom v Hormuzskom prielive a zaistila sa bezpečná plavba v tejto morskej úžine. Vzniknú okrem toho pracovné skupiny pre iránsky jadrový program a západné sankcie.

Prechod lodí Hormuzským prielivom pokračuje napriek oznámeniu Iránu o zatvorení

Lodná doprava v Hormuzskom prielive v pondelok naďalej prebiehala rýchlejším tempom než pred podpísaním rámcovej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom, a to napriek oznámeniu Teheránu o opätovnom zatvorení kľúčovej vodnej cesty. Vyplýva to z údajov monitorovacích spoločností, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Prezidenti USA a Iránu v stredu (17. júna) podpísali tzv. memorandum o porozumení, ktoré má viesť k ukončeniu vojny na Blízkom východe. V priebehu 60 dní majú vyjednávači vypracovať finálnu mierovú dohodu.

Firma Kpler v pondelok popoludní informovala, že zaznamenala 15 tranzitov lodí prevážajúcich komodity. Táto frekvencia je porovnateľná so štvrtkom a sobotou, keď sa počet prechodov priblížil k 30 za deň.

Hormuzským prielivom podľa AFP zrejme preplávalo najmenej päť ďalších plavidiel, ktoré firma Kpler nepotvrdila.

Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou cestou pre dodávky ropy a zemného plynu z oblasti Perzského zálivu, bol fakticky zablokovaný počas vojenského konfliktu, ktorý sa začal 28. februára americkými a izraelskými útokmi na Irán.

Teherán súhlasil s jeho opätovným sprístupnením na základe predbežnej dohody, ktorú podpísali americký prezident Donald Trump a jeho iránsky náprotivok Masúd Pezeškiján, a lodná doprava v prielive sa začala obnovovať.

V sobotu však Irán oznámil, že Hormuzský prieliv znova uzatvára v dôsledku izraelských útokov v Libanone. Odvtedy sa Teherán a Washington podľa AFP dohodli na mechanizmoch o ukončení bojov v Libanone a zabezpečení prielivu.

Obe strany podľa katarských a pakistanských sprostredkovateľov súhlasili so zriadením komunikačného kanála s cieľom predísť nedorozumeniam a zabezpečiť tak bezpečný prechod komerčných plavidiel cez Hormuzským prieliv, uviedla AFP.

„Napriek neistote ohľadom rokovaní medzi USA a Iránom bol Hormuzský prieliv cez víkend prechodný,“ napísal na sieti X hovorca spoločnosti Kpler Nikos Pothitakis. Niektoré lode podľa neho obnovili plavbu s vypnutými transpondérmi.

Náročné rokovania s Iránom prebiehajú na pozadí hlbokého rozkolu v USA

V nedávnych prieskumoch takmer 80% Američanov požaduje okamžité vyhlásenie prímeria bez ohľadu na podmienky a 69% si myslí, že vojnu nebolo treba začínať. Vo svojom príspevku na Telegrame na to upozornil ruský politológ a expert na americkú zahraničnú politiku Malek Dudakov.

Väčšina verí, že konflikt vytvoril oveľa viac problémov, ako ich vyriešil. 37% Američanov sa domnieva, že podpísaná dohoda – so zrušením sankcií a uvoľnením zmrazených aktív – je výhodnejšia pre Irán ako pre Spojené štáty. Iba 22% považuje dohodu za obojstranne výhodnú pre Ameriku.

To vytvára zjavné riziká pre hlavných zástancov dohody vrátane J. D. Vancea. Ten preukázal vo Švajčiarsku pozoruhodnú diplomatickú flexibilitu a ako mediátor zahrnul pakistanskú delegáciu komplimentmi. Rokovania boli niekoľkokrát na pokraji kolapsu, ale nakoniec boli obnovené.

Hlavným prínosom dohody s Iránom pre Trumpov tím je zníženie cien pohonných hmôt v USA približne o 10 – 15% oproti ich májovému maximu. To sa však zatiaľ do zvýšenia ratingu republikánov nepremietlo; efekt sa prejaví až v budúcnosti. Samotnú dohodu väčšina voličov vníma ako vynútené priznanie porážky v tejto vojne.

Biely dom dúfa, že iránske zlyhanie rýchlo odvrhne ako zlý sen a posunie sa ďalej, aby sa súčasná agenda do volieb presunula k príjemnejším témam. V procese rokovaní o dohode však zostáva mnoho úskalí. Preto budú nasledujúce týždne pre Trumpov tím veľmi náročné – musia dohodu podpísať, pokúsiť sa zachrániť si tvár a vyhnúť sa riziku novej vojny s neistým výsledkom.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3) / sk.news-front.su / InfoVojna