VIDEO: Eduard Chmelár označil opozičnú spomienkovú akciu k 17. novembru, ktorú sprevádzal falošný spev Kamily Magálovej, za paródiu a frašku: „Bolo to popretie atmosféry Nežnej revolúcie, v ktorej vládol zmier, láska a jednota, v ktorej nikto nikoho nevyháňal a namiesto pomsty znela nádej!“
18.11.2026 21:30

Herečka Kamila Magálová sa počas osláv 17. novembra postavila pred tisíce ľudí a zaspievala legendárnu Modlitbu pre Martu. Jej vystúpenie však vyvolalo úplne iné reakcie, než zrejme organizátori očakávali. Na sociálnych sieťach sa okamžite spustila vlna kritiky a ostrými slovami nešetrili ani diváci zo susedného Česka.
Slovensko si v utorok 17. novembra pripomenulo 37. výročie Nežnej revolúcie. Pri tejto príležitosti sa v desiatkach miest po celej krajine konali občianske zhromaždenia a spomienkové podujatia, na ktorých si ľudia pripomenuli udalosti z roku 1989 a hodnoty slobody a demokracie. Jedno z najväčších zhromaždení sa uskutočnilo v Bratislave, kde sa na Námestí SNP podľa odhadov zišlo približne 22- až 25-tisíc ľudí. Na pódiu sa počas večera vystriedalo viacero známych osobností, ktoré prišli podporiť odkaz novembrových udalostí.
Jedným z najsymbolickejších momentov programu malo byť spoločné pripomenutie piesne Modlitba pre Martu, ktorá sa stala symbolom odporu proti okupácii Československa v roku 1968 a neskôr aj Nežnej revolúcie. Presne o 17.11 hod. zaznela ikonická skladba v Bratislave aj v Prahe. Kým v českej metropole sa jej interpretácie ujala obľúbená speváčka Ewa Farna, na Slovensku dostala túto úlohu uznávaná herečka Kamila Magálová.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
A hoci malo ísť o jeden z najsilnejších momentov celého zhromaždenia, jej vystúpenie napokon vyvolalo poriadne búrlivé reakcie. Magálová sa totiž po svojom speváckom výkone ocitla pod paľbou ostrej kritiky.
Na sociálnych sieťach sa začali hromadiť komentáre ľudí, ktorým sa jej interpretácia legendárnej skladby vôbec nepozdávala. Mnohí poukazovali na neistý spev, problémy s tempom či samotné prevedenie piesne, ktorá má pre Čechov aj Slovákov mimoriadny historický význam. „Bože to je čo. Hrôza, mačka zavretá medzi dvere, aspoň by som sa naučila poriadne text,“ napísala jedna z komentujúcich.
Ďalší divák bol ešte stručnejší: „Zaspievala? Veľmi silné slovo.“ Podobných reakcií sa objavilo neúrekom.
„Zosmiešnila sa, aj tú úžasnú pieseň,“ zhodnotil ďalší používateľ Instagramu. „Tá pieseň si zaslúži dôstojnejší prejav…“ pridal sa ďalší.
Nechýbali ani poriadne ironické poznámky. „Hviezdna rota v Superstar,“ napísal jeden z divákov. „Ja že si idem horor kuknúť a už nemusím,“ zavtipkovala ďalšia komentujúca. Kritika však neprichádzala iba zo Slovenska. Do diskusie sa zapojili aj Česi, pre ktorých má Modlitba pre Martu obzvlášť silný význam. Niektorí otvorene priznali, že ich slovenské prevedenie skladby sklamalo.
HVIEZDNA ROTA NOVEMBROVÝCH OSLÁV
Publicista, politický analytik a historik Eduard Chmelár vo svojom príspevku zverejnenom na sociálnej sieti komentoval umelecký výkon herečky Kamily Magálovej v podobe interpretácie ikonickej skladby „Modlitba pro Martu“, ktorú predviedla počas osláv 37. výročia Nežnej revolúcie v utorok 17. novembra na bratislavskom Námestí Nežnej revolúcie:
Na tomto mieste sa nechcem posmievať falošnému spevu Kamily Magálovej, ktorý baví internet – každý by mal mať v určitom veku už dosť súdnosti, aby zvážil svoje vlastné možnosti. Zaujal ma ten kontrast medzi láskavým textom nádhernej Modlitby pre Martu a výrazom tváre zatrpknutej herečky, z ktorej „zloba, závist, zášť“ len tak sršali. Na jednej strane spievala „ať mír dál zůstává s touto krajinou“, aby napokon so zaťatou pästičkou a nenávisťou v očiach zrúkla, že „tí, ktorí nemajú naše idey, nech odídu preč, nech tu nie sú a nech odídu do zabudnutia“...
Znelo to ako paródia na vľúdnu pieseň Marty Kubišovej, ktorá sa na nikoho nehnevala a všetkým odpustila. Bolo to popretie atmosféry Nežnej revolúcie, v ktorej vládol zmier, láska a jednota, v ktorej nikto nikoho nevyháňal a namiesto pomsty znela nádej...
Celé to bola jedna veľká fraška, vrátane naparovania sa Michala Šimečku a Jaroslava Naďa, ktorí sa pod zahalenou sochou partizána (ktorého nedôstojne zahalili do bielej látky ako Raťafáka Plachtu, akoby chceli zneuctiť Slovenské národné povstanie) tvárili, akoby už vyhrali, hoci davu bolo výrazne menej než minulý rok...
Zvláštne, že títo ľudia najprv predstierali, že ich chcú z tejto krajiny vyštvať (hoci ich nikto nevyháňal), aby potom po voľbách vykrikovali, že ich nikto vyháňať nebude (hoci opäť vykopávali otvorené dvere), aby napokon sami vyháňali odtiaľto tých, ktorí nie sú ako oni... Kde v tejto protofašistickej atmosfére cítite november 1989??
Ale vráťme sa k tým nešťastným hercom. Často z týchto frustrovaných duší, ktorých vlastná profesia neuspokojuje, počuť, že herci sa vyjadrujú k politike tak často preto, lebo majú väčšiu citlivosť na to, keď naša spoločnosť skĺzne z cesty. Nemyslím si to a ich správanie naznačuje presný opak. Keby to bolo tak, boli by to práve umelci, ktorí by sa vzopreli morálnemu gýču a neznesiteľnému budovateľskému pátosu súčasného mainstreamu.
To najhoršie, čo sa môže hercovi stať, je situácia, keď podľahne hlavnému prúdu a stáva sa tvárou systému. Herci by to predsa mali poznať, keď hrajú Shakespearea, Brechta alebo hoci aj Arthura Millera – ale teraz už chápem, prečo mám pri tých ťažkých inscenáciách často pocit, že nerozumejú textu. Ak pochopili Richarda III., mali by skôr varovať publikum pred nástrahami moci.
Ale oni namiesto toho včera zorganizovali v národnom divadle stretnutie so žiakmi stredných škôl (sic!!), ktorým veľmi demagogickým spôsobom a formou partizánskeho spomínania vtláčali do hláv, ako to v tom novembri 1989 bolo... Ale to už nie je ani osveta, ani vzdelávanie, ale čistá indoktrinácia, ktorej sme si zažili od bývalého režimu viac než dosť a ktorá so slobodou a podporou kritického myslenia nemá nič spoločné.
Keby sme žili v slobodnejšej spoločnosti, umelci by sa proti takejto indoktrinácii a všadeprítomnému morálnemu gýču už dávno vzbúrili. Ale oni sú toho súčasťou. Podobne ako v každom temnom období, keď sa nechávali zneužívať na mocenské ciele. V tomto sa nič nezmenilo. Žijeme v časoch, keď sa z umelcov stávajú zabávači, z humoristov trollovia a z tragédov komici.
Zdroj: topky.sk / Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna
