VIDEO: Húsiovia v rámci vojenskej podpory Iránu zaútočili raketami a dronmi na niekoľko dôležitých a vojenských zariadení v Izraeli. V Tel Avive a Haife medzitým izraelská polícia zatýkala odporcov vojny proti Iránu
29.03.2026 09:45
Jemenskí povstalci húsíovia v sobotu 28. marca 2026 oznámili, že podnikli druhý raketový útok na Izrael od vypuknutia vojny na Blízkom východe. Izraelská armáda následne uviedla, že zaznamenala vypálenie rakety z Jemenu smerom na izraelské územie.
Vojenský hovorca húsíov Jahjá Sarí vo vyhlásení uviedol, že skupina odpálila „salvu rakiet a dronov zameraných na niekoľko dôležitých a vojenských zariadení“ v Izraeli. Dodal, že útok sa „zhodoval s vojenskými operáciami, ktoré vykonáva“ Irán a libanonské militantné hnutie Hizballáh.
Armáda židovského štátu zaznamenala vypustenie rakety na územie Izraelu a systémy protivzdušnej obrany „zasahujú, aby zachytili hrozbu“.
Izraelské ozbrojené sily v sobotu informovali o prvom odpálení rakety z Jemenu od vypuknutia vojny na Blízkom východe. Stalo sa tak po tom, čo jemenskí povstalci ako spojenci Iránu pohrozili priamou účasťou na bojoch. Húsíovia sa neskôr k zodpovednosti za raketový útok na Izrael prihlásili.
Húsíovia tvrdia, že konajú na podporu „bojových frontov“ v Palestíne, Iraku, Libanone a Iráne, informuje stanica Sky News. Zároveň vyhlásili, že budú „pokračovať vo svojich vojenských operáciách v nasledujúcich dňoch, kým zločinecký nepriateľ neprestane so svojimi útokmi a agresiou“.
Jemenskí povstalci húsíovia už v piatok 27. marca 2026 varovali, že sa zapoja do vojny na Blízkom východe, ak budú americko-izraelské útoky na Irán ako ich spojenca pokračovať alebo ak sa do konfliktu zapoja ďalšie krajiny.
Húsíovia, ktorí ovládajú veľkú časť Jemenu, v minulosti útočili na lodnú dopravu v Červenom mori v reakcii na regionálne konflikty. Zatiaľ však nezasahujú do vojny v Iráne, ktorá trvá už mesiac.
„Potvrdzujeme, že držíme prsty na spúšti a sme pripravení na priamu vojenskú intervenciu,“ uviedli húsíovia vo svojom vyhlásení. Zároveň varovali, že zakročia aj v prípade, ak sa k USA a Izraelu pridajú ďalšie štáty alebo ak sa Červené more bude využívať na „nepriateľské operácie“.
Irán po americko-izraelských útokoch prakticky zablokoval strategický Hormuzský prieliv. Saudská Arábia ako najväčší svetový vývozca surovej ropy začala po vypuknutí vojny dodávať milióny barelov denne cez ropovod do exportných terminálov pri Červenom mori. To pomohlo zmierniť dopad vojny a Saudská Arábia nemusí využívať trasu cez Hormuzský prieliv, cez ktorý pred vojnou prechádzalo približne 20 percent svetových zásob ropy. AFP konštatuje, že ak by sa do boja zapojili aj húsíovia, ohrozilo by to export saudskej ropy cez Červené more.
Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty medzitým vyjadrili pripravenosť vojensky sa zapojiť do izraelsko-americkej koalície proti Iránu, ak Teherán v rámci odvety zasiahne ich kľúčovú energetickú alebo vodohospodársku infraštruktúru. Podobný postoj majú podľa agentúry Bloomberg aj ďalšie štáty Perzského zálivu s výnimkou Ománu, ktorý si chce udržať rolu sprostredkovateľa.
Kto sú Húsíovia
Húsíovia sú súčasťou tzv. iránskej „osi odporu“ proti sionizmu, USA a ich spojencov medzi arabskými štátmi Perzského zálivu. Dosiaľ sa však nezapojili do vojny, ktorá začala 28. februára po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán, a pohltila väčšinu regiónu.
Húsíovia počas vojny Izraela proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy raketami útočili na lode v Červenom mori, ako aj na Izrael. Tvrdili, že ide o prejav solidarity s Palestínčanmi.
Húsíovia (oficiálne známi ako Ansar Alláh, v preklade „Boží pomocníci“) sú ozbrojená skupina a hnutie v Jemene. Patria k šiitskej vetve islamu známej ako zajdíjovci, ktorá tvorí približne tretinu jemenskej populácie. Hnutie vzniklo v 90. rokoch 20. storočia na severe Jemenu ako náboženská a politická opozícia voči vtedajšiemu režimu a rastúcemu vplyvu sunnitského radikalizmu.
Pomenovanie „Húsíovia“ dostali podľa svojho zakladateľa Husajna al-Húsího, ktorý bol zabitý v roku 2004.
V súčasnosti ovládajú veľkú časť severného a západného Jemenu, vrátane hlavného mesta Saná a strategického pobrežia Červeného mora.
Disponujú modernými zbraňami vrátane dronov a balistických rakiet, ktorými útočia na obchodné lode v Červenom mori a ciele v Izraeli.
Sú kľúčovou súčasťou takzvanej „osi odporu“ vedenej Iránom. Spolupracujú aj s hnutiami ako Hizballáh či Hamás.
Zajdisti (alebo zajdovskí šiiti) sú príslušníci jednej z troch hlavných vetiev šiitského islamu, ktorá je považovaná za teologicky najbližšiu k sunnitskému islamu.
Hnutie Húsiovcov vzniklo ako snaha o oživenie zajdovskej identity, ktorú vnímali ako ohrozenú vplyvom saudskoarabského wahhábizmu. Wahhábizmus je prísna, ultrakonzervatívna forma sunnitského islamu, ktorá vznikla v 18. storočí v dnešnej Saudskej Arábii. Založil ju učenec Muhammad ibn Abd al-Wahháb. Počas 18. a 19. storočia britská koloniálna správa (napr. Východoindická spoločnosť) (ne)priamo podporovala vznik wahhábistického hnutia v Arábii. Cieľom malo byť oslabenie Osmanskej ríše, ktorá bola v tom čase hlavným rivalom Británie v regióne.
Británia mala kľúčovú rolu pri etablovaní rodu Saudovcov a spojenectve s wahhábistickými duchovnými, čo viedlo k vzniku moderného saudskoarabského štátu.
V posledných desaťročiach sa wahhábizmus, často financovaný zo zahraničia, rozšíril aj do Veľkej Británie. Štúdie naznačujú, že saudskoarabské finančné prostriedky prúdili do mešít a vzdelávacích inštitúcií v Británii, čím sa podporila radikálnejšia interpretácia islamu.
Britské úrady a analytici spájajú šírenie wahhábistickej a salafistickej ideológie s nárastom extrémizmu a radikalizácie časti moslimskej komunity v krajine.
Irán a húsíovia vnímají spojenectvo Británie a wahhábizmu ako kľúčový nástroj západného imperializmu, ktorý slúži na rozdeľovanie moslimského sveta a upevňovanie vplyvu rodu Saúdov. Ich reakcia spája náboženskú kritiku s geopolitickým odporom.
Napriek zákazu protestov sa v Izraeli konali demonštrácie proti vojne
Stovky ľudí sa v sobotu zhromaždili v izraelských mestách vrátane Tel Avivu na protestoch proti vojne na Blízkom východe. Agentúra AFP informuje, že išlo o nepovolené demonštrácie, ktoré sa bezpečnostné zložky snažili rozohnať.
Tieto protesty proti vojne, ktorú 28. februára rozpútali útoky Spojených štátov a Izraela v Iráne, sa konajú každý týždeň v Tel Avive a ďalších mestách, pričom spočiatku sa na nich zúčastnili desiatky demonštrantov. Počet účastníkov sa zvyšuje, no AFP konštatuje, že zďaleka nejde o také rozsiahle protesty, aké sa konali minulý rok v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy, na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí.
Zábery francúzskej tlačovej agentúry zobrazujú príslušníkov bezpečnostných zložiek, ako odvádzajú demonštrantov v Tel Avive. Podobné scény zachytili aktivisti aj v meste Haifa na severe Izraela.
Podľa bezpečnostných pokynov počas vojnového stavu sú v Izraeli zakázané zhromaždenia viac ako 50 ľudí. Izrael je v súčasnosti vystavený odvetným útokom Iránu a tiež leteckým úderom libanonského militantného hnutia Hizballáh.
Hovorca jednej zo skupín organizujúcej protesty pre AFP uviedol, že tieto protesty neboli povolené.
V Tel Avive bezpečnostné zložky násilne odtlačili niektorých demonštrantov a niekoľkých zrazili na zem. Izraelská polícia uviedla, že tieto „nelegálne demonštrácie“ boli rozohnané po tom, čo jednotka civilnej obrany objasnila, že takéto zhromaždenia sú zakázané podľa núdzových predpisov.
V sobotu izraelská polícia zatkla 18 ľudí počas protivojnových protestov v Tel Avive a Haife:
Israel arrested 18 people during anti-war protests in Tel Aviv and Haifa.pic.twitter.com/XrSn3gVIOe
— Clash Report (@clashreport) March 28, 2026
Organizátori zo židovsko-arabskej aktivistickej skupiny Standing Together vo vyhlásení uviedla, že polícii bolo „nariadené vykonávať zadržania a umlčať nesúhlas“. Vláda sa podľa nej „obáva rozšírenia protestného hnutia“.
AFP informuje, že verejná podpora vojny proti Iránu je v Izraeli naďalej vysoká. Na základe prieskumu Inštitútu izraelskej demokracie zverejneného v piatok 78 percent židovských Izraelčanov podporuje vojnu, v porovnaní s 19-percentami medzi arabskou menšinou v Izraeli. Podľa zistení inštitútu však vzrástol podiel tých, ktorí sú proti tejto vojne, zo štyroch percent na začiatku marca na súčasných 11,5 percenta.
Zdroj: InfoVojna / bleskovky.sl (1), (2) / marker.sk
