VIDEO: Ľudovít Ódor ako dočasný premiér klamal šírením konšpirácií o navážaní migrantov na hranice Slovenska. Robert Fico po zasadnutí Bezpečnostnej rady SR vyhlásil, že SIS ani Vojenské spravodajstvo nič také nepotvrdili a jeho predchodca nikdy takéto informácie nedostal. Dodal, že v tejto záležitosti klamal aj Péter Magyar z vďačnosti za to, že PS a spol. otvorili tému Benešových dekrétov. Predseda vlády označil dekréty druhého česko-slovenského prezidenta Edvarda Beneša za nedotknuteľné. Hovoril aj o 90-miliardovej pôžičke pre Ukrajinu, na ktorej sa podľa neho Slovensko nezúčastňuje, a poukázal aj na klamstvá a dezinformácie, ktoré sústavne šíria korporátne médiá
22.04.2026 14:00
Bývalý premiér Ľudovít Ódor nikdy nedostal žiadne spravodajské informácie, ktoré by hovorili o navážaní migrantov na hranice Slovenska na základe dohody medzi opozíciou a vtedajším predsedom vlády Maďarska. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) s tým, že ich o tom na Bezpečnostnej rade informovala Slovenská informačná služba (SIS) aj Vojenské spravodajstvo.
„V súvislosti s dezinformáciami šíriacimi sa v mediálnom priestore, ktoré ako prvý interpretoval bývalý premiér Ľudovít Ódor, a ktoré sa týkajú obsahu údajnej spravodajskej produkcie SIS vo veci zvážania migrantov na spoločnú hranicu s Maďarskom pred voľbami v roku 2023, Slovenská informačná služba uvádza, že tieto informácie nemajú základ v objektívnej realite,“ priblížila hovorkyňa SIS Natália Holubová.
Ódor podľa Fica klame o tom, že dostával informácie o navážaní migrantov na hranice. „Navyše, keby takúto informáciu Ódor mal, tak by ju musela mať aj prezidentka Zuzana Čaputová a viete si predstaviť, čo by sa dialo. Bola by to obrovská téma predvolebnej kampane, lenže nebola,“ poznamenal.
Premiér označil aj vyjadrenia víťaza maďarských volieb Pétera Magyara o navážaní migrantov na Slovensko za klamstvo. Magyár mu podľa vlastných slov neposkytol žiadne vysvetlenie svojich tvrdení. „To je celkom jednoduchá taktika, vylejeme špinu a necháme to tak, veď slovenská opozícia už špinavú robotu dokončí,“ skonštatoval.
Magyar sa podľa Fica chcel svojimi vyjadreniami o migrantoch poďakovať slovenskej opozícii, predovšetkým PS, že otvorili tému Benešových dekrétov. Zopakoval, že pre vládu SR sú tieto dekréty výsledkom povojnového usporiadania po skončení druhej svetovej vojny. „Sú nedotknuteľné. Sú integrálnou súčasťou slovenského právneho poriadku,“ podotkol premiér. Tému Benešových dekrétov považuje za ďalšiu bublinu.
(Benešove dekréty /oficiálne Dekréty prezidenta republiky/ predstavujú súbor 143 právnych noriem vydaných v rokoch 1940 až 1945. Slúžili ako dočasný nástroj zákonodarnej moci v období, keď kvôli vojne a okupácii nemohol fungovať riadny parlament. Hoci sa väčšina z nich venovala bežnej správe štátu, do histórie sa zapísali najmä tie, ktoré riešili povojnové usporiadanie Československa a postavenie menšín. Dekréty anulovali právne akty z obdobia okupácie, obnovili platnosť predmníchovského právneho poriadku a definovali hranice štátu. Zaviedli sa mimoriadne ľudové súdy na potrestanie nacistických zločincov, zradcov a kolaborantov.Osoby nemeckej a maďarskej národnosti stratili československé občianstvo (okrem tých, ktorí preukázali vernosť republike alebo sa zúčastnili odboja).Došlo k vyvlastneniu poľnohospodárskej pôdy a iného majetku Nemcov, Maďarov a osôb, ktoré kolaborovali s nepriateľom, bez náhrady. Dekréty položili základy nového ekonomického systému znárodnením bánk, poisťovní, baní a kľúčových priemyselných podnikov. Zaviedla sa všeobecná pracovná povinnosť na obnovu vojnou zničeného hospodárstva. Najväčšie diskusie dodnes vyvolávajú tzv. "prezidentské amnestie" za násilie spáchané počas divokého odsunu Nemcov a uplatňovanie princípu kolektívnej viny voči menšinám. Právny poriadok Slovenska aj Česka ich však naďalej považuje za historicky "vyhasnuté", ale platné a nedotknuteľné, aby sa nespochybnila majetkoprávna stabilita krajín.)
Fico deklaroval, že urobí všetko preto, aby slovensko-maďarské vzťahy a téma postavenia maďarskej národnostnej menšiny neboli témou politickej súťaže. „Niekto si to asi želá, ale ja ako predseda vlády SR to určite nie som,“ tvrdí.
Premiér zároveň avizoval, že pokiaľ mu to zdravotný stav dovolí, chce absolvovať z noci z 30. apríla na 1. mája nočnú zmenu. Potvrdil aj oslavy Sviatku práce v Bánovciach nad Bebravou.
Slovensko podľa premiéra Roberta Fica veľmi pozorne sleduje vývoj okolo ropovodu Družba. K odblokovaniu európskej pôžičky pre Ukrajinu má podľa neho dôjsť za predpokladu, že budú urobené všetky kroky smerujúce k otvoreniu ropovodu Družba. Premiér zároveň uviedol, že o tejto téme hovoril aj s Péterom Magyarom. Uviedol to po rokovaní vlády a Bezpečnostnej rady SR.
„Veľmi pozorne sledujeme to, čo sa deje okolo ropovodu Družba,“ uviedol predseda vlády. Zároveň zopakoval, že k odblokovaniu pôžičky dôjde za predpokladu, že budú urobené všetky kroky na otvorenie ropovodu Družba.
Premiér dodal, že podľa dostupných informácií sa už robia prípravné technické kroky. „Máme informácie, že sa robia prípravné kroky, natlakovanie potrubia a podobne,“ povedal.
Robert Fico tvrdí, že dôvera medzi Slovenskom a Ukrajinou je narušená. „Nečudoval by som sa, keby došlo k odblokovaniu 90-miliardovej pôžičky a potom by opäť došlo k zastaveniu dodávok ropy, ak vôbec dôjde k obnoveniu ropovodu Družba,“ povedal Fico.
„Dnes sa začína pripravovať právne prostredie na odblokovanie 90-miliardovej pôžičky pre Ukrajinu. Vláda nesúhlasila s touto pôžičkou a nezúčastňuje sa na nej, podobne ako Maďarsko a Česká republika,“ hovoril Fico. Na rozdiel od Maďarska však spustenie pôžičky Slovensko neblokovalo.
„Potrebujeme ropu, ktorá by mimoriadne upokojila situáciu na Slovensku, v Maďarsku a v strednej Európe,“ povedal premiér. Podľa neho by dodávky ruskej ropy znížili ceny, ropa však na globálnych trhoch dražie najmä v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.
Robert Fico dodal, že vláda neschváli ďalší balík protiruských sankcií, kým nedôjde k reálnemu otvoreniu ropovodu Družba.
Premiér po stredajšom rokovaní vlády podporil nadobudnutie ďalších 17 % akcií v spoločnosti Slovenské elektrárne, v ktorej má štát v súčasnosti 34 %.
„Po tom, čo sa naštartuje štvrtý blok v Mochovciach, bude na stole otázka možnosti odkúpiť 17 % akcií Slovenských elektrární. Slovenská republika má dnes 34 %, 66 % má zahraničný partner. Takúto privatizáciu nám odovzdali vlády Mikuláša Dzurindu. Ak bude reálne, a teraz nehovorím o peniazoch, ak nebudú iné prekážky, ja politicky plne podporujem myšlienku získania ďalších 17 % akcií v Slovenských elektrárňach, čo by znamenalo, že Slovenská republika by mohla mať v Slovenských elektrárňach 51 %,“ priblížil.
„Ide o štátne aktíva, na toto by sme nemali hľadieť, pokiaľ ide o možnosť získania finančných prostriedkov. Považujem tento cieľ za legitímny a pokiaľ mu nebudú naozaj brániť nejaké prekážky, ktoré nebudeme vedieť prekonať, tak sa k tomuto cieľu aj bezprostredne hlásim,“ dodal predseda vlády.
Uvedený typ investícií sa podľa slov podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) robí zo štátnych hmotných aktív, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu. „A nie sú ani súčasťou deficitu. S takýmito nákupmi sa teda robí omnoho ľahšie, najmä preto, že nejde o dotácie, nejde o míňanie peňazí, ale ide o investíciu,“ doplnil Kaliňák.
Poznamenal, že SE majú svoj pravidelný hospodársky výsledok, v zásade pozitívny. „Je otázne, či štátne hmotné aktíva majú takýto priestor (na kúpu podielu) alebo by nákup bol spojený s investičným úverom,“ podčiarkol.
Akciová spoločnosť Slovenské elektrárne má dvoch akcionárov. Väčšinovým akcionárom je Slovak Power Holding B.V. (SPH), ktorý vlastní 66 %. V SPH vlastní 100 % základného imania česká energetická skupina Energetický a průmyslový holding. Akvizíciu tohto podielu od talianskej spoločnosti Enel Produzione S.p.A. dokončili v máji 2025. Slovenská republika má v elektrárňach podiel 34 %.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube / pravda.sk / hnonline.sk / ta3.com / e.dennikn.sk / InfoVojna
